Kľúčového kryptoanalytika druhej svetovej vojny po celý život fascinovalo strojové učenie. Svojej vášni sa venoval až do dôchodku.
Priekopník v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia Donald Michie. Zdroj: Tom Kidd
Počas druhej svetovej vojny vyvinul techniku lúštenia kódov, vďaka ktorej sa podarilo prelomiť komplikované nemecké šifry. V roku 1950 pracoval so svojou v tom čase ešte len budúcou manželkou Anne McLarenovou, takisto vedkyňou, na dosiaľ nevídaných technikách v oblasti umelého oplodnenia. Bol priekopníkom v oblasti umelej inteligencie, ktorej venoval zvyšok svojej akademickej kariéry.
Odmalička všestranný
Donald sa narodil v Rangúne a odmalička bol vcelku všestranný. Najprv navštevoval školu, ktorá sa špecializovala na hru ragby, neskôr v roku 1942 získal štipendium na štúdium klasiky na Balliol College v Oxforde. Rok nato sa pokúsil zapísať na kurz japonského jazyka pre spravodajských dôstojníkov, no po príchode na School of Codes and Ciphers v Bedforde mu povedali, že kurz je plný, a tak sa miesto toho rozhodol začať školiť v kryptografii. A to mu šlo. Čoskoro ho prijali do Bletchley Parku v Buckinghamshire a pridelili ho na sekciu pracujúcu na prelomení nemeckej šifry s kódovým označením Fish.
V apríli 1944 vynašiel Donald techniku používania počítača Colossus na automatické dekódovanie sekundárneho kolesa Lorentzovho stroja, ktorý Nemci používali na kódovanie svojej šifry. Texty, ktorých dešifrovanie predtým trvalo niekoľko dní, mohli byť vďaka Michiemu rozlúštené v priebehu niekoľkých hodín, čo umožnilo opakovane efektívne zachytiť nepriateľské útoky.
Počas svojho pôsobenia v Bletchley Donald často diskutoval s britským matematikom a kryptografom Alanom Turingom o možnosti vytvorenia počítačových programov, ktoré by pracovali s určitou formou umelej inteligencie. Obaja sa zaujímali o programovanie počítačov na hranie šachu a lákal ich vývoj programov, ktoré by sa mohli automaticky učiť z predchádzajúcich skúseností. Turing vyvinul ešte pred vojnou matematický základ pre moderné digitálne výpočty, pričom uplatnil princípy, ktoré použil aj v dekódovacích programoch v Bletchley.
Definitívny záujem o vedu
Po ukončení vojny sa Donald rozhodol prijať ponuku z Oxfordu. Vďaka skúsenostiam z vojnového obdobia sa jeho záujem definitívne presmeroval na oblasť vedy. V roku 1949 získal magisterský titul z ľudskej anatómie a fyziológie. V odbornom časopise Nature by ste z tých čias našli sériu genetických štúdií na myšiach podpísanú jeho menom.
V roku 1952 sa oženil so spolužiačkou Anne McLarenovou. Nasledujúci rok získal doktorát z genetiky cicavcov a pracoval s Anne na technikách súvisiacich s oplodnením in vitro najprv na Londýnskej univerzite a neskôr v Edinburghu. S Anne sa rozviedli v roku 1959, v čase, keď Donald pracoval na jednej z prvých učebníc molekulárnej biológie. Jeho srdce a myseľ však stále odbiehali k programovaniu počítačov. Neustále si kládol otázku, či by ich dokázal nakonfigurovať tak, aby sa učili z predchádzajúcich skúseností.
Hrací stroj Menace
Na začiatok vyvinul hrací stroj s názvom Menace s univerzálnym vzdelávacím algoritmom Boxes. Keďže vtedy nemal k dispozícii žiadne počítače, algoritmus Boxes simuloval ručne pomocou zariadenia vyrobeného zo zostavy zápalkových škatuliek.
Do roku 1963 Donald zostavil malú výskumnú skupinu zameranú na vývoj umelej inteligencie na námestí Hope Park Square v Edinburghu. O dva roky neskôr založil s podporou edinburského vicekancelára sira Edwarda Appletona experimentálnu programovaciu jednotku. V roku 1966 sa k nemu pripojili profesor neuropsychológie Richard Gregory a profesor teoretickej chémie Christopher Longuet-Higgins, ktorí sa zaujímali o rozvoj Inštitútu pre výskum mozgu. Nasledujúci rok bol Michie vymenovaný za predsedu strojovej inteligencie a stal sa prvým riaditeľom oddelenia strojovej inteligencie a vnímania.
Najúrodnejšie v histórii výskumu umelej inteligencie
Obdobie do roku 1973 je všeobecne vnímané ako jedno z najúrodnejších v histórii výskumu umelej inteligencie. Zdokumentované je i v často citovanej knižnej sérii Machine Intelligence, ktorej bol Donald editorom. Jeho vrcholným úspechom bol vývoj Freddyho II., prvého laboratórneho robota na svete schopného využívať počítačovú spätnú väzbu pri zostavovaní zložitých objektov z hromady dielov.
Bohužiaľ, medzi Donaldom, Longuet-Higginsom a Gregorym vypukli zakrátko nezhody, a tak sa ich spolupráca skončila. Rastúca hospodárska kríza na začiatku 70. rokov zároveň škrtala rozpočet Rady pre vedecký výskum, ktorá začala hľadať spôsoby, ako ušetriť.
Sir James Lighthill, známy britský odborník na dynamiku prchavých látok, bol v tom čase poverený Radou pre vedecký výskum, aby zanalyzoval vyhliadky Michieho projektu vysokonákladovej robotiky v Edinburghu. Výsledná správa z roku 1973 vyzvala na zastavenie výskumu umelej inteligencie vo všetkých oblastiach okrem dvoch. Program robotov bol prerušený a podobné výskumné programy v USA takisto. Donald zostal so svojimi snahami sám. Na výskum v oblasti umelej inteligencie však nezanevrel a po zvyšok 70. rokov sa venoval vývoju počítačového šachu.
Zlom v osemdesiatych rokoch
Začiatkom 80. rokov nastal zlom. Automatizované japonské montážne roboty totiž prekonali tradičné metódy výroby v ostatných krajinách vrátane Veľkej Británie a počítačové systémy napodobňujúce rozhodovanie ľudských expertov zažívali čoraz väčší úspech. V dôsledku toho sa vlády vo Veľkej Británii, v Európe a USA rozhodli opäť obnoviť rozsiahle financovanie projektov, zameraných na umelú inteligenciu. V roku 1986 Donald ako riaditeľ Turingovho inštitútu v Cambridgei založil novú pobočku i v Glasgowe. Pod jeho vedením uskutočnil inštitút pokročilý priemyselne orientovaný výskum v oblasti strojového učenia, robotiky a počítačového videnia.
Vo výskume strojového učenia Donald pokračoval aj po odchode do dôchodku začiatkom 90. rokov. Tejto oblasti sa venoval i so svojou treťou manželkou Jean Hayes-Michieovou, ktorá po 31 rokoch manželstva v roku 2002 zomrela na rakovinu. Michie potom obnovil priateľstvo s Anne, s ktorou však o päť rokov neskôr tragicky zahynuli pri autonehode.
Zdroje: The Guardian, Wikipedia, IEEE computer society, Donal Michie Home Page
(af)
