Osobnosť medzinárodnej spolupráce 2021: Každý vie urobiť niečo, všetci vieme urobiť veľa

Ladislava Hluchého, laureáta ocenenia Vedec roka SR 2021, vyznamenali za úspech pri získavaní projektov Rámcových programov Európskej únie.

Doc. Ing. Ladislav Hluchý, CSc., z Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave je na Slovensku kľúčovou postavou pri budovaní európskej gridovej a cloudovej infraštruktúry v rámci mnohých projektov. Európsky cloudový systém predstavuje sieť organizácií a infraštruktúr z rôznych krajín a komunít, ktorá podporuje otvorené vytváranie a šírenie poznatkov i vedeckých údajov.

Za svoju dlhú kariéru získal množstvo kontaktov doma aj v zahraničí. Výnimočný úspech dosiahol ako vedúci riešiteľ za Ústav informatiky SAV vo viac ako 35 zahraničných a 30 domácich projektov. Každoročne sa zúčastňoval na návrhu nových projektov v rámci Rámcových programov Európskej komisie (RP EK).

V súčasnosti aktívne koordinuje návrh projektov programu Horizont Európa (HE) a zároveň prispieva so svojím tímom vo výskume a vývoji ako partner medzinárodných konzorcií programu HE. Misiou úspešne riešených projektov je napríklad budovanie výpočtovej a dátovej platformy Európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC). So svojím tímom získal tri nové projekty programu Horizont Európa so začiatkom riešenia od 1. septembra 2022 so zameraním na nové nástroje a služby pre podporu hlbokého učenia v hybridnom cloude pre konkrétne pilotné operácie, ako aj pre pokrokové služby pre Európsky cloud pre otvorenú vedu. Veľmi zaujímavý je aj projekt, ktorý sa venuje vytvoreniu a implementácii integrovanej technologickej a informačnej platformy pre manažment takzvaných divokých požiarov.

V rozhovore pre portál Veda na dosah vedec približuje, ako fungujú Rámcové programy Európskej komisie, na akých projektoch v minulosti pracoval a aké výzvy rieši v súčasnosti.

Ocenenie ste získali v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce. Pre širokú verejnosť je asi nepredstaviteľné, ako dlho trvá príprava projektov, čo zahŕňa a ako vyzerá schvaľovanie projektov. Viete nám tento proces priblížiť?

V zahraničných projektoch je ich príprava veľmi náročná. Najskôr sa musí pripraviť konzorcium, ktoré bude so svojím výskumným zámerom bojovať s ostatnými konkurentmi, čiže s ostatnými konzorciami. Projekt musí vždy navrhnúť tri sekcie.

Prvá je sekcia excelencie, kde musíte preukázať, že súčasný stav riešenej problematiky je nedostatočný a že práve vy urobíte prelomový výskum v technológiách. Zároveň uvádzate dôvody, pre ktoré bude mať projekt význam aj po jeho skončení. Potom musíte splniť druhú sekciu, sekciu dopadu (impaktu). V nej komisia hodnotí, aký dosah budú mať výsledky na európsky výskumný priestor a uplatnenie v Európe. Taktiež musíte zdokumentovať všetky stratégie, ktoré vyplývajú z Európskej komisie (EK).

Poslednou, treťou je sekcia implementácie. V nej musíte hodnotiaci panel presvedčiť, ako sa výsledky, dosiahnuté výskumom v časti excelencia, budú implementovať, skúšať a validovať na konkrétnych prípadových štúdiách. Súčasťou projektu sú vždy aj prípadové štúdie, respektíve aplikácie, ktoré hodnotiaci panel musia presvedčiť, že technológie, ktoré vyviniete, sú schopné otestovať tento výskum a vývoj v štúdiách. Súčasťou projektov je aj partnerstvo. Zastúpené majú byť súkromné spoločnosti, aby výsledok projektu neskončil v zásuvke, ale mal aj potenciálneho odberateľa. Je to dobre premyslené.

Úspešnosť získania rámcových projektov je len päť- až šesťpercentná. Bohužiaľ, Slovensko je v rámcových programoch aj v Horizonte 2020 takmer na poslednom mieste. Tu je čo zlepšiť, kvalitatívne aj strategicky.

Ako dlho trvajú projekty Rámcových programov Európskej komisie?

Väčšinou tri roky, niektoré sú aj dlhšie, závisí to od danej výzvy, inovačné projekty sú kratšie, väčšinou do 30 mesiacov. Po troch rokoch sa očakáva, že projekt posuniete ďalej a dostanete zo svojej krajiny podmienky na to, aby ste dosiahnuté výsledky mohli uplatniť. To na Slovensku však veľmi nefunguje.

Ako vyzerala vaša cesta za zahraničnými projektmi? Kde ste sa učili?

Na zahraničných projektoch, ktoré boli pod označením rámcové programy, som sa začal so svojím tímom zúčastňovať od roku 1993. Vo štvrtok v rámcovom programe Slovensko ešte vystupovalo ako asociačná krajina a boli sme súčasťou programov INCO-Copernicus a ESPRIT. Vtedy sa nám podarilo vstúpiť už do štyroch projektov, v ktorých sme sa mnohému priučili a od roku 2000 sme sa aktívne zúčastňovali na každom rámcovom programe. Zapojili sme sa aj do najnovších výziev Horizontu Európa, máme prijaté tri projekty na riešenie a verím, že sa v septembri dozvieme pozitívne výsledky aj o úspešnosti ďalších podaných piatich projektov Horizontu Európa v rôznych výzvach.

V piatom RP EK sme boli partnerom troch projektov, v šiestom v šiestich, kde som jeden projekt aj koordinoval. V siedmom to už stúplo, tam sme mali sedem projektov, vo väčšine projektov sme boli partnermi. V Horizonte 2020 sme boli v siedmich projektoch a v súčasnosti sa tri ešte riešia. V nich plníme úlohu vedúceho balíka pracovných úloh alebo vedúceho úlohy. Čo sa týka pozície koordinátora, tu musíme bojovať so svojou reputáciou v Európe. Je to veľmi náročné, lebo navrhujeme projekty v konkurencii so silnými a investične podporovanými európskymi organizáciami, ako aj so zvučnými súkromnými spoločnosťami.

Je to preto, lebo vedeckí pracovníci na Slovensku nedostávajú príležitosti?

Tých problémov je viacero. Celá stratégia by mala byť v symbióze s Európskym výskumným priestorom. To znamená pozrieť sa na zámery, stratégie a dopad. Tam by sme mali sústrediť naše sily. Na Slovensku sa práve robí výskum, ktorý nemá v takej stratégii až takú veľkú šancu uspieť. Je potrebné urobiť veľa práce na analyzovanie tejto situácie. Pozrieť sa na zameranie stratégie výskumov na Slovensku, čo treba zmeniť a čím sa treba menej zaoberať. Slovinsko nám môže byť dobrým príkladom. Sústreďuje svoje záujmy v domácich projektoch tak, aby tie potom mohli nadviazať na zahraničné projekty. Takisto Švajčiarsko, Španielsko a ďalšie krajiny EÚ dávajú veľkú podporu práve takýmto projektom.

Akým projektom sa v súčasnosti venujete?

V marci minulého roka sme ukončili jeden projekt H2020, ktorý sa venoval tvorbe výskumnej infraštruktúry pre Európsky cloud pre otvorenú vedu – EOSC-hub, ktorý implementoval infraštruktúru pre európsku vedeckú komunitu. Pokračujeme ďalej v ďalších dvoch projektoch EGI-ACE a EOSC-Synergy zameraných na nové technológie pokrokového počítania, pre oblasť Európskeho cloudu pre otvorenú vedu, ako aj výskum a vývoj nových tematických cloudových služieb pre rôzne dôležité aplikačné oblasti v Európe.

Momentálne sme aj partnerom projektu SILVANUS programu H2020 pre Európsku zelenú dohodu, ktorý sa začal riešiť 1. októbra minulého roka a má k dispozícii 46 mesiacov na riešenie. Prepája odborníkov z oblasti životného prostredia a informačných technológií s cieľom zabezpečiť manažment rozsiahlych lesných požiarov.

Zúčastňujeme sa na riešení aj iného projektu so synergetickým účinkom, kde s partnermi vyvíjame tematické cloudové služby tak, aby príslušný používateľ pomocou takejto služby mohol spustiť svoju aplikáciu čo najjednoduchším spôsobom. Ide najmä o služby pre pozorovanie Zeme, astrofyziku, bioinformatiku a životné prostredie. Sústreďujeme sa konkrétne na modelovanie a simuláciu distribúcie pitnej vody a simulácie rizík úniku vody a potenciálnej toxicity.

V rámci nového programu Európskej komisie s názvom Horizont Európa sme sa zúčastnili na podaní desiatich projektov, z ktorých som jeden koordinoval spolu s vynikajúcimi partnermi v oblasti extrémneho dolovania dát, zberu a agregácie dát. Doposiaľ boli tri projekty prijaté na riešenie, na výsledky piatich projektov ešte čakáme.

 

Ako ste spomínali, projekt SILVANUS je zameraný na manažment lesných požiarov. Znamená to, že ich budeme vedieť lepšie predpovedať?

Projekt je zameraný na podporu informačných technológií pre zvládnutie takzvaných divokých požiarov. Je to typický aplikovaný inovačný výskum. V projekte je až 49 partnerov. Je výborné spolupracovať s inými organizáciami, my sa naučíme niečo od nich a oni od nás. Ako povedal Jan Werich vo svojom filme: „Každý vie urobiť niečo, všetci vieme urobiť veľa.“

Na Slovensku spolupracujeme s Technickou univerzitou vo Zvolene, ktorá sa dlhodobo zaoberá požiarmi, ich identifikáciou a prevenciou. Taktiež spolupracujeme so súkromnou firmou, ktorá poskytuje prieskumné drony na mapovanie oblastí. Súčasťou sú aj hasiči, ktorí, naopak, prispievajú dôležitými informáciami o svojich metódach a dostupných dátach.

Technológie, ktoré sa snažíme dodať, sú zamerané na spracovanie veľkých dát, modelov na báze sémantiky a umelej inteligencie. Ľudia, ktorí vidia požiar, často píšu aj na sociálne siete. Tieto dáta nemôžeme ignorovať a je potrebné ich vyhodnotiť, podporiť.

Máme si predstaviť EOSC tak, že doň budú mať prístup vedci po celom svete? Nahrávajú tam aj oni svoje údaje? Nemajú etické výhrady?

Áno, vedci by mali spolupracovať, a preto sa v dnešnej dobe kladie dôraz na dostupnosť otvorených dát. Otvorená veda v Európskom výskumnom priestore celkovo slúži predovšetkým na to, aby vedci lepšie spolupracovali, mali lepšie technológie, mohli si vymieňať a využívať údaje z výsledkov iných vedcov. Prínosom je aj potenciálna spoločná diskusia o softvérových programoch, ktoré používajú.

Otázkou ostáva, nakoľko chcú vedci spolupracovať. Viacerí hovoria, že ich vedecké výsledky sú ich osobným vlastníctvom, respektíve ich organizácií a že sa o ne nebudú deliť, lebo by mohli byť súčasťou biznisu, patentov a podobne. Naši vedci na Slovensku zatiaľ nemajú výpočtovú a dátovú infraštruktúru, kde by mohli počítať, pracovať s dátami alebo napríklad priamo z digitálnych laboratórnych zariadení ukladať dáta do úložísk infraštruktúry s ich následným spracovaním. Preto som od roku 2020 začal pripravovať návrh Slovenského cloudu pre otvorenú vedu (SKOSC) spolu so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Žilinskou univerzitou, Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici a Technickou univerzitou v Košiciach. V súčasnosti sa uskutočňujú náročné rokovania s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ako realizovať SKOSC.

Vaša implementácia gridifikovanej predpovede povodní bola na stránke nextgrid.org uvedená medzi piatimi najvýznamnejšími. Ako vyzeral tento projekt?

V roku 1999 ma oslovili partneri z INRIA z Francúzska, či nechceme byť súčasťou projektu 5RP pre dátovú fúziu (meteorologické, hydrologické, lidarové, terénne dáta), s ktorými by sme vedeli predpovedať povodne. Vstúpili sme potom do konzorcia, kde boli aj tri ústavy Čínskej akadémie vied. Dátová fúzia bola odskúšaná na troch pilotných riekach vo Francúzsku (Loire), v Číne (Dlhá rieka), a keďže sme boli partnerom aj my, aj na Slovensku. S Výskumným ústavom vodného hospodárstva sme navrhli našu najdlhšiu rieku – Váh. Zamerali sme sa na oblasť v okolí Predmiera v okrese Bytča. V Predmieri sme mali ako pilotné miesto malé letisko. Simulačne v gridovom výpočtovom prostredí sme sledovali, pri akých hydrologických podmienkach sa letisko zatopí. Navyše sme podobné simulácie robili vo virtuálnej realite v jaskyni v Linzi v Rakúsku. Vo Francúzsku sme sledovali rieku Loire, ktorá tiekla neďaleko atómovej elektrárne, kde bola vytvorená hrádza z násypov a pripravené boli deštrukčné zariadenia, ktoré by v prípade ohrozenia zaplavenia jadrovej elektrárne hrádzu narušili, a voda by zaplavila napríklad polia. V Číne bola vybraná najdlhšia rieka celého eurázijského kontinentu – Jang-c’-ťiang. Číňania majú v porovnaní s nami trochu iné zrážky, a preto majú takzvané silné zrážkové modely (heavy raining).

Využíva sa v dnešnej dobe viac gridová alebo cloudová infraštruktúra?

Výskum v gridových infraštruktúrach sme asi pred ôsmimi rokmi ukončili. Vtedy sa pre výskumníkov a používateľov objavili nové smery a vytvorila sa distribuovaná infraštruktúra – cloudové počítanie, ktoré je decentralizovanejšie ako gridová infraštruktúra. No na Slovensku sa ešte nájdu používatelia, ktorí gridy stále využívajú napríklad vo fyzike vysokých energií v spolupráci s CERN-om.

Výhoda cloudového prostredia je tá, že doň môžu vstupovať prostredníctvom používateľsky príjemného rozhrania rôzni používatelia. Sú v ňom vytvorené služby, ktoré poskytujú komfortný prístup, napríklad aj v prípade, že má používateľ iné aplikačné softvérové zabezpečenie. To sa týka aj našich nových projektov, v ktorých vyvíjame nové služby a nástroje pre takzvaný federatívny cloud, ktorý reprezentuje infraštruktúru ako službu. Vedecká komunita sa snaží mať svoju distribuovanú infraštruktúru. Možné je využívať aj služby súkromných poskytovateľov, ale vedci sú v takejto infraštruktúre uzavretí. To znamená, že ste odkázaní pracovať len v ich prostredí (systém vendor lock-in). Európsky cloud pre otvorenú vedu sa takémuto uzavretiu vyhýba. Chceme, aby pomocou autorizácie – federálnej identity – mohli vedci využívať prostredie federatívneho cloudu ako službu, napríklad EGI Cloud Compute.

To, čo nie je možné pre vedcov u súkromných cloudových poskytovateľov, v EOSC infraštruktúre možné je. Cieľom by malo byť vytváranie virtuálnych vedeckých organizácií pre jednotlivé vedné oblasti, napríklad pre fyziku, chémiu, biomedicínu, umelú inteligenciu, lekárske vedy a iné, kde budú vedci samostatne pracovať a zároveň spolupracovať vo svojom virtuálnom medzinárodnom priestore a budú doň vstupovať len ďalší oprávnení členovia.

V ďalšom rozhovore s Ladislavom Hluchým, ktorý uverejníme v najbližších dňoch, nám prezradí viac o svojej ceste za informatikou a o dnešných študentoch.