Chuť objavovať je v každom z nás, a práve veda a výskum spájajú túto túžbu s vytváraním niečoho nového. Na Slovensku máme mnoho talentovaných vedcov a technológov, ktorým nechýba nadanie a zápal pre vedecké bádanie. Takouto osobnosťou je aj Ing. Mária Virčíková, pre ktorú sa veda stala zábavnou hrou.
Kto nechcel mať ako dieťa vlastného robota? Sen všetkých malých aj veľkých si Mária splnila. Táto šarmantná mladá vedkyňa sa venuje výskumu umelej inteligencie a so svojou prácou sa jej darí zbierať úspechy po celom svete.
NCP VaT: Kým /čím ste chceli byť keď ste boli dieťa?
Mária Virčíková: Chcela som byť veterinárka. Moja predstava o tomto povolaní sa diametrálne odlišovala od reality. Predstavovala som si totiž, že budú ku mne chodiť psíky a ja sa s nimi budem rozprávať a hladkať. V podstate som možno vymyslela povolanie psieho psychológa. Neskôr som rozmýšľala o dizajne a architektúre.
NCP VaT: Čo vás priviedlo práve k štúdiu umelej inteligencie?
Mária Virčíková: Ešte v osemnástich rokoch som netušila, čo to je umelá inteligencia, a že sa dá niekde študovať. Bola som prijatá na architektúru, ktorá však začínala o týždeň neskôr ako kybernetika. Išla som sa len na týždeň pozrieť, ako štúdium kybernetiky vyzerá. Nebola to láska na prvý pohľad – keďže v prvom ročníku sú všeobecné predmety ako matematika, fyzika, elektrotechnika – ale zoznámila som sa s fajn spolužiakmi, tak sa mi nechcelo odísť.
NCP VaT: Akému výskumu sa momentálne venujete?
Mária Virčíková: V júni 2014 som získala doktorát, čo považujem za obdobie, kedy som niečo ukončila a je najlepší čas si určiť nové výskumné ciele. Chcem ďalej pokračovať v tvorbe systému, ktorý sa učí, ako sa prispôsobiť čo najlepšie požiadavkám ľudí. Spolu s mojimi kolegami by sme tento učiaci sa systém chceli umiestniť do virtuálneho prostredia využívajúc klaudové služby.
NCP VaT: Predpokladáme, že Vás výskum v tejto oblasti baví. Nikdy ste neoľutovali túto voľbu a nepovedali si, že ste mali radšej skúsiť iný odbor?
Mária Virčíková: Existuje viacero oblastí, o ktorých si myslím, že ma rovnako bavili a určite aj množstvo takých, o ktorých neviem, že vôbec existujú. Umelá inteligencia je veľmi interdisciplinárna oblasť na rozhraní informatiky, matematiky, ale aj psychológie, filozofie a neurovied a práve v tom vidím jej krásu. Stále ma fascinuje snaha tohto odboru vytvoriť systém simulujúci ľudskú inteligenciu a správanie.
NCP VaT: Aké máte hobby okrem práce?
Mária Virčíková: Snowboardujem, zvyknem chodiť behať, rada si prečítam dobrú knihu. Najviac sa teším, ak sa mi podarí stretnúť sa s priateľmi – keďže nás málo ostalo v Košiciach. S nadšením začínam nové projekty alebo plánujem cestovanie. Bavia ma aj každodenné činnosti, ak poskytujú priestor na ich pozmenenie, obohatenie o niečo nové. Napríklad nedokážem variť podľa receptov, ale vyložím na stôl suroviny, ktoré máme aktuálne k dispozícii a snažím sa z nich niečo vykúzliť. Do práce zvyknem chodiť na bicykli, cestou pozdravím známe psy – ale stále idem novou cestou.
NCP VaT: Komu by ste odporučili štúdium umelej inteligencie? Teda aké záujmy a znalosti by mal mať niekto kto sa hlási na takýto odbor?
Mária Virčíková: Ideálne by sme chceli mladých ľudí, ktorí sú aktívni, zvedaví, kreatívni, majú záujem o programovanie – keďže to je spôsob ako tvoríme. Angličtina by mala byť samozrejmosťou, pretože človek študujúci umelú inteligenciu, ktorý chce byť úspešný a neštuduje len kvôli získaniu titulu, by mal „myslieť globálne“ (ako zvykne hovoriť môj školiteľ).
Zhovárali sa: NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZČ