Telekomunikácie, satelitné systémy, internet a multimédiá – všetky tieto tri témy v súčasnosti navzájom úzko súvisia, aj keď sa v minulosti vyvíjali relatívne samostatne. Sú spojením komunikácií po prenosových médiách (metalické páry či optické vlákna), pozemnými rádiovými systémami, ktoré podporujú prenos širokopásmových signálov s vysokou mobilitou a so satelitnými komunikáciami, ktoré umožňujú za určitých podmienok prenášať signály prakticky z každého na každé miesto svete aj do najmenej osídlených oblastí. Všetko toto je podporované rozvojom mikroelektroniky, nanoštruktúr a fotoniky a na základe týchto technológií sú dnes už vytvorené vysokovýkonné počítačové systémy. Preto sa často hovorí, že komunikácie sú „computers and communications“.
Pokrok v základných a nevyhnutných technológiách je často deklarovaný Moorovým zákonom, podľa ktorého sa hustota a zložitosť integrovaných obvodov zdvojnásobuje každé dva roky, pričom ich cena zostáva približne konštantná. Na druhej strane podľa Amdahlsovho zákona každých milión inštrukcií za sekundu sieťového počítačového výkonu požaduje preniesť jeden milión bitov za sekundu vstupno-výstupných dát pre komunikáciu medzi počítačovými systémami.
Pohľad do histórie – osobnosť Jozefa Murgaša
Jozef Murgaš je priekopník v oblasti rádiotelegrafie, jeho vynálezy mu priniesli až 13 patentov. Vo svojom výskume sa venoval Marconiho systému prenosu signálu, ktorý bol založený na 
Morseovej abecede zloženej z čiarok a bodiek. Murgaš ho považoval za príliš pomalý, keďže na odvysielanie čiarky bol potrebný pomerne dlhý čas. Murgaš preto navrhol svoj vlastný systém fungovania vysielačov a prijímačov, kde sa už signály odlišovali nie svojou dĺžkou, ale frekvenciou. Tak vznikol Murgašov Ton-System. Na vysielanie používal dve frekvencie, pričom bodku nahradil vyšším tónom a čiarku nižším.
Viac ako desiatka patentov slovenského vynálezcu priniesla zlepšenia v oblasti rádiotelegrafie – v roku 1904 patentoval spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou, v roku 1905 vynašiel zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn, princíp bezdrôtovej telegrafie, o rok neskôr vlnomer, konštrukciu antény na bezdrôtovú telegrafiu a elektrický transformátor, v roku 1908 detektor magnetických vĺn a napokon v roku 1910 prístroj na výrobu elektrických oscilácií.
Ďalší telekomunikační priekopníci
Alexander Graham Bell bol jedným z mnohých, ktorí sa neskôr venovali vývoju telefonického prístroja. Morzeovka tak postupom času nebola jediným nástrojom na zdieľanie informácií, ktoré prekonávali vzdialenosti. Prvé telefónne siete obsluhovali ľudia v ústredniach, kde manuálne prepájali jednotlivé hovory. Automatické ústredne a vytáčanie čísiel vynašiel Almon Brown Strowger v roku 1888. Manuálne ústredne však tieto automatické nahradili až oveľa neskôr.
Prvý mobil mal viac než kilogram
Prvý mobilný telefonický hovor sa uskutočnil v roku 1973. Prvý mobilný telefón uviedla spoločnosť Motorola. Vážil 1,1 kg. V 90. rokoch sa mobilné telefóny stali bežnou súčasťou života obyvateľov a dnes ich mnohí využívajú nielen na telefonovanie. S pripojením na internet sa používateľom mobilných telefónov otvárajú ďalšie možnosti využívania bezdrôtovej komunikácie.
Spracovala: Monika Hucáková pre NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: http://www.ut.fei.stuba.sk/cms/sk/o-nas/jozef-murgas
Foto: www.ut.fei.stuba.sk; androidportal.zoznam.sk (úvodný obrázok)
Uverejnil: MZ
ZvedaVEC je cyklus krátkych filmov, ktoré sa venujú vede a technike. Ako „sprievodca“ novými technológiami v nich vystupuje Branči (Branislav) Kováč alias raper Vec a za nás zvedavých divákov kladie otázky. Odľahčenou formou nám ukazuje možné využitie rôznych technológií a vedeckých výdobytkov v našej súčasnosti a budúcnosti.