Vedci ukázali pozitívny prínos umelej inteligencie a to, ako ju môžeme uplatniť napríklad v medicíne, kreatívnych odvetviach či v lingvistike.
Koláž z programu Európskej noci výskumníkov v Starej tržnici v Bratislave. Aj tento rok bola bohatá na technologické výdobytky a inovatívne riešenia. Autori: M. Zelenák/CVTI SR, Z. Šulák Hergovitsová, TU vo Zvolene
Jednou z ústredných tém tohtoročnej Európskej noci výskumníkov 2023 bola okrem vody aj umelá inteligencia a úloha, ktorú zohráva v napredovaní ľudstva a riešení problémov, ktorým vo svete čelíme.
Roboty vo svete diagnostiky
Prvky umelej inteligencie vstupujú do sveta medicínskej diagnostiky čoraz viac. Či už ide o roboty vykonávajúce náročné operácie, alebo prístroje detegujúce zmeny v našom tele, ktoré indikujú nejaké ochorenie. Ich výhodou je okrem odbremenenia vedeckých pracovníkov od vykonávania rutinných pokusov aj ich rýchlosť a menšia finančná náročnosť.
Robot by mohol pomôcť odhaliť ochorenia
Ústav informatiky SAV, v. v. i., spolu so psychológmi vyvíjajú v rámci projektu ALOIS robota, ktorý by na základe využitia automatickej analýzy rečovej komunikácie pomohol zachytiť skoršie štádium Alzheimerovej choroby, prípadne iných neurodegeneratívnych ochorení. Prednosťou je, že seniori nemusia s narastajúcou digitalizáciou nikam chodiť, otestovať sa môžu jednoducho doma, prípadne v nejakom komunitnom centre. Podobný typ digitálneho testovania sa dá realizovať i na tabletoch, tie sú však podľa odborníkov neosobné. Robot, ktorý sa podobá na človeka, by mohol pôsobiť priateľskejšie a pacienti by sa viac uvoľnili.
Robot by na základe využitia automatickej analýzy rečovej komunikácie mohol zachytiť skoršie štádium Alzheimerovej choroby. Autor: Marián Zelenák, CVTI SR
Testovanie prebieha formou otázok a úloh. „Robot sa pýta otázky typu ‚Ako si doma robíte čaj?’ Keď človek Alzheimera nemá, odpovede sú plynulé, obsahujú viac detailov. Keď človek týmto ochorením trpí, jeho odpovede sú pomalšie, mení sa aj tempo reči, sú prítomné isté zaváhania,“ opisuje postup testovania profesor Štefan Beňuš z Ústavu informatiky SAV, v. v. i. Upozorňuje tiež, že nejde o stanovenie diagnózy. Ide len o nástroj, ktorý by mal ľudí upozorniť, že dochádza k istým zmenám, treba byť pozorný a navštíviť lekára.
Konverzácia s robotom môže pomôcť odhaliť neurodegeneratívne ochorenia. Autor: Marián Zelenák, CVTI SR
Umelá inteligencia a kreatívne odbory
Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave reprezentovali viaceré stánky Katedry aplikovanej informatiky, ktorá patrí pod Fakultu prírodných vied. Vo svojich projektoch využili práve umelú inteligenciu.
Mladý vývojár Peter Hafner predstavil svoj projekt s názvom Ľudská interakcia s počítačovou hudbou (Swift audio development & HCI). Ide o mobilnú aplikáciu na ovládanie klavírneho pedála pomocou rozpoznávania úst. Aplikácia je určená predovšetkým hudobníkom s postihnutím dolných končatín, ktorí pedál nedokážu ovládať.
Mobilná aplikácia na ovládanie klavírneho pedála pomocou rozpoznávania úst je určená hudobníkom s postihnutím dolných končatín, ale aj všetkým kreatívnym umelcom. Zdroj: Európska noc výskumníkov
Peter Hafner je hrdý na to, že jeho aplikácia je praktickým rozšírením pre hudobníkov a ďalších používateľov. „Keď má človek otvorené ústa, pedál je stlačený. Keď ich má zatvorené, funkcia pedála je neaktívna. Najviac z toho môžu ťažiť ľudia s nejakým hendikepom, ale môže to slúžiť aj ako alternatíva, napríklad keď je človek na cestách,“ uviedol Hafner. Podľa mladého vývojára ju môže otestovať každý klavirista. Treba sa s ňou naučiť pracovať, nejde však o nič zložité. Svoju aplikáciu využíva i on sám. „A správa sa bezchybne, čiže tak, ako chcem,“ dodal. Aplikácia je dostupná pre iPhony aj iPady a pripája sa k Macu. Peter Hafner navrhuje tiež adaptér s bluetoothovým čipom, ktorý umožní prepojenie. Bude teda k dispozícii viacero možností prepojenia. Aplikácia je dostupná v App Store a dá sa zadarmo stiahnuť na celom svete. Peter Hafner sa teší aj záujmu zo zahraničia, článok o aplikácii uverejnil nemecký magazín iPhone-Ticker a mal na ňu veľmi pozitívne ohlasy.
Obrázky vytvorené pomocou umelej inteligencie
V ďalšom stánku Katedry aplikovanej informatiky Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave prezentovali mladí programátori generátor obrázkov pomocou umelej inteligencie (niečo na spôsob DALL-E), ktorý pracuje na princípe neurónovej siete. Tá vie z čistého šumu vytvoriť zmysluplný obraz podmienený slovom, ktoré tam človek napíše. Napríklad slovo kôň sa prehodí na čísla a potom sa ešte pridá čistý náhodný šum. Čím je šum rôznorodejší, tým sú variácie obrazu, v tomto prípade koňa, pestrejšie. Generatívny model je natrénovaný na približne 100 000 fotografiách. Vygenerovať dokáže napríklad mačku, koňa, jeleňa, žabu, vtáka či lietadlo.
Inteligentný skleník
Ďalší stánok patril Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Ústavu informatizácie, automatizácie a matematiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Mladí vedci v ňom prezentovali inteligentný ekologický skleník VESNA, ktorý pomáha riadiť umelá inteligencia.
Skleník funguje na báze riadiacich systémov, ktoré dostávajú požiadavky vyplývajúce zo špecifických potrieb rastlinky. „Kvetinka sa snaží rásť a my sa jej v tom usilujeme pomôcť,“ odpovedal mladý výskumník na otázku malého dievčatka, ktoré sa pýtalo, na čo to celé slúži.
Inteligentný ekologický skleník Vesna, ktorý pomáha riadiť umelá inteligencia, vývojári škálujú. Zdroj: STU v Bratislave
Skleník dokáže regulovať vlhkosť a vodu podľa potrieb rastliny, pričom sa to dá riadiť pomocou telefónu na diaľku. Aplikácia monitoruje dlhodobý stav rastlinky. „Skleník komunikuje prostredníctvom bezdrôtového internetového pripojenia s počítačom, ktorý sa snaží zabezpečiť autonómne riadenia bez potreby ľudských zásahov. V prípade neštandardných situácií je administrátorovi automaticky odoslaná notifikačná správa.“ Prezentovaný skleník je akýmsi prvým experimentom, na ktorom sa študenti učili riadiť jednoduchý proces. Tento prototyp vývojári ďalej škálovali a momentálne stavajú Vesnu, ktorá má na dĺžku dva metre a je 1 x 1 meter široká a vysoká. „Takýmto spôsobom dokážeme vedľa seba umiestniť viacero rastlín a riadiť podmienky súčasne, čím sa opäť šetria nejaké zdroje. Škálu teda už len zväčšujeme,“ uviedol mladý vedec z Ústavu informatizácie, automatizácie a matematiky Slovenskej technickej univerzity.
Pozrite si
Jazykoveda a umelá inteligencia
Na podujatí Európska noc výskumníkov sa prezentoval tiež Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. Práve jazyk v spojení s umelou inteligenciou je jednou z aktuálnych tém súčasnosti. Jazykovedca Radovana Garabíka z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra sme sa opýtali, ako pomáha umelá inteligencia jazykovedcom pri práci. „Rôznym rôzne, väčšinou však pomáha dosť. Za posledných 20 rokov nastala veľká zmena v lingvistike práve v tom, že kým predtým sa jazykovedci spoliehali čisto na intuíciu, teraz sa už majú o čo oprieť. Môžu sa pozrieť, ako sa to-ktoré slovo naozaj používa, obzvlášť vtedy, keď sa robia napríklad slovníkové definície. Človeku hneď nenapadne, koľko má slovo významov.“
Podľa Radovana Garabíka ani jazykovedu neobišli nové postupy a technológie, vývoj ide dopredu. Toho, že by ho umelá inteligencia pripravila o prácu, sa nebojí. „Za posledných päť rokov sa z toho, čo robím, asi 50 percent vyparilo, bolo prevalcovaných novými postupmi.“ Nové postupy však so sebou prinášajú aj nové výzvy. Podľa Garabíka začínajú v jazykovom ústave rozvíjať aktivity v oblasti veľkých jazykových modelov. Žiada sa na ne nabehnúť:
Treba sa tomu viac venovať, otvorí to však obrovské možnosti v oblasti výskumu.
Umelá inteligencia je i nástrojom, ktorý dokáže slovenčinu a osobnosť Ľudovíta Štúra priblížiť mladým ľuďom. Najväčším ťahúňom bol prekladač do štúrovskej slovenčiny, ktorý mimoriadne zvýšil návštevnosť stránky. Aj keď, ako vtipne poznamenal Radovan Garabík, „deti si Štúra obľúbia hneď, stačí poznamenať, že bol proti ypsilonu a mäkkému ľ“.
Tento článok je informáciou o Európskej noci výskumníkov (ENV) 2023. Hlavný program ENV sa uskutočnil 29. septembra 2023 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy sú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nechýbajú ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.
(zh)
