Energia a jej šetrenie je v dnešnej dobe pojem, ktorý je skloňovaný nielen na veľkých diskusných fórach, odborných konferenciách, ale aj medzi bežnými ľuďmi, pomaly v každej domácnosti. Ako sme na tom na Slovensku so spotrebou energie?
Prof. Ing. František Janíček, PhD., riaditeľ Ústavu elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky (FEI) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vysvetľuje, že spotreba všetkých foriem energie na Slovensku je v prepočte približne 3 tony ropy na osobu za rok, teda celkovo približne 16,2 milióna ton ropného ekvivalentu za celé Slovensko každý rok. Tu sú podľa odborníka započítané všetky formy spotrebovávanej energie, teda elektrina, teplo aj pohonné hmoty.
No najjednoduchšie pre domácnosti sa dá merať spotreba elektriny. „Priemerná domácnosť ročne spotrebuje 2 000 – 4 000 kWh elektriny, čo je menej ako v susedných krajinách. Záleží od konkrétnej domácnosti, či využíva elektrinu aj na varenie a ohrev vody. V prípade, ak sa v domácnosti elektrina využíva aj na vykurovanie, môže byť spotreba aj 10 – 15 násobne vyššia. Celková spotreba elektriny na Slovensku (pre domácnosti, priemysel, aj služby) počas uplynulých 30 rokov stabilne osciluje pod hranicou 30 terawatthodín (TWh) za rok, len v posledných dvoch rokoch bola táto hranica mierne prekročená. Je zaujímavé, že hospodárstvo za ten čas výrazne rástlo, ale spotreba stagnuje. Výsledkom je trvalé zvyšovanie energetickej efektívnosti, v ktorej však ešte stále zaostávame za západoeurópskymi krajinami a máme potenciál na ďalšie úspory ešte niekoľko desaťročí.“
Prehľad nákladov na vykurovanie
V tabuľke je uvedený prehľad nákladov na vykurovanie priemerného nezatepleného rodinného domu s obytnou plochou 150 m2 a celkovou ročnou spotrebou tepla na vykurovanie 80 GJ, pri vykurovaní bežne dostupnými palivami.
Pozn.: V celkových ročných nákladoch na vykurovanie zemným plynom a elektrinou sú zahrnuté aj stále mesačné platby za odberné miesto. V prepočtoch nie sú zahrnuté náklady na prípravu teplej úžitkovej vody a zohľadnené nie sú ani náklady na dopravu, ktoré sú individuálne. Hodnoty výhrevnosti palív a účinnosti spaľovacieho zariadenia sú stanovené orientačne. Použité ceny palív sú priemerné (s výnimkou zemného plynu a elektriny) a nemusia zodpovedať cenám v konkrétnej lokalite. V celkových ročných nákladoch na vykurovanie zemným plynom a elektrinou sú zahrnuté aj stále mesačné platby za odberné miesto.
Odborník pripomína, že domácnosti vytrvalo znižujú spotrebu tepla na vykurovanie a ohrev vody, najmä vďaka komplexnej obnove budov (zatepľovanie). „Spotreba elektriny na svietenie sa znižuje vďaka náhrade klasických žiaroviek za úsporné svetelné zdroje. Klesá aj jednotková spotreba väčších spotrebičov, avšak prevažuje celkový nárast množstva elektrických zariadení v domácnostiach, čo je prejav rastúceho bohatstva rodín. Veľkou neznámou je možný výrazný rozvoj elektromobilov, ktoré by na nočné nabíjanie spotrebovali veľké objemy elektriny namiesto spotreby ropných palív. Domácnosti sú na Slovensku šetrné, vďaka relatívne vysokým výdavkom na zabezpečenie energie. Oveľa väčšia nehospodárnosť je v administratívnych budovách a nákupných centrách. Pomoc ponúkajú napríklad energetické služby, ktoré podporuje aj legislatíva v zákone o energetike.“
Ak si zoberieme čisto elektrickú energiu a najlepšie spôsoby jej šetrenia, prof. Ing. František Janíček, PhD. pripomína, že v tomto domácnostiam pomáha Slovenská energetická a inovačná agentúra (SIEA) prostredníctvom programu Zelená domácnostiam alebo energetické poradenstvo Žiť energiou. „Elektrický ohrev vody sa významne podieľa na spotrebe energie, preto by si mohli domácnosti v rámci šetrenia zistiť, koľko teplej vody spotrebujú a napríklad znížiť na termostate bojlera max. teplotu vody. Napr. znížením teploty vody v bojleri z 80°C na 60°C (ak nepotrebuje také množstvo teplej vody) dokáže domácnosť ušetriť v priemere 20 – 30 % elektrickej energie na ohrev vody. Významná úspora sa dá získať prechodom na solárny ohrev vody v termosolárnych kolektoroch.“
Obvyklé možnosti na zníženie spotreby energií tak sú: zateplenie domu, investícia do úspornejšieho zdroja tepla a výmena nehospodárnych spotrebičov za nové. Medzi najznámejšie druhy zariadení na prípravu tepla podľa odborníka patrí:
- tepelné čerpadlo,
- solárne systémy ohrevu vody,
- kotol na spaľovanie biomasy.
„Ako v mnohých oblastiach, aj pre kúrenie platí, že je potrebné nájsť to najvhodnejšie riešenie, ktoré je od prípadu k prípadu iné. Aby ste našli ideálne riešenie, je potrebné poznať svoj dom a všetky možnosti dostupné na trhu. Veľký potenciál pri vykurovaní má biomasa. Na vykurovanie sa najčastejšie používa vo forme palivového dreva, štiepky, peliet, slamy. Z hľadiska dodávok drevnej biomasy ide u nás o dostupný zdroj energie, nakoľko viac ako 40 % rozlohy Slovenska pokrývajú lesy,“ hovorí riaditeľ Ústavu elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky (FEI) .
Drevná štiepka je podľa neho lacné vykurovacie palivo. Kotly na štiepku sa dajú plne automatizovať a komfort prevádzky je porovnateľný s prevádzkou plynových kotlov. Štiepka sa pomerne ľahko skladuje, stačí otvorený prístrešok s dobrým prúdením vzduchu.
Drevné brikety predstavujú suché a kvalitné palivo s relatívne vysokou výhrevnosťou. Pri menších rozmeroch sa využívajú aj v automatických systémoch.
Drevné pelety sú palivom pre automatické kotly s vlastnosťami veľmi podobnými vlastnostiam brikiet. Rozdiel je len vo veľkosti granúl a v pohodlnosti dávkovania/podávača.
Slama je z hľadiska výhrevnosti veľmi účinný zdroj energie a pri využití moderných kotlov zabezpečí vysoký komfort. Jej cena je nízka, vyžaduje si však špecifické skladovacie podmienky a oplatí sa hlavne pre centrálne zásobovanie teplom.
Odborný garant textu: prof. Ing. František Janíček, PhD., riaditeľ Ústavu elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky (FEI) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Nikiko/
Uverejnila: VČ