Odborník v oblasti elektroniky prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc., riaditeľ Ústavu elektroniky a fotoniky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave získal ocenenie za mimoriadnu aktivitu a úspešnosť v získavaní a riešení medzinárodných výskumných projektov, hlavne v EÚ programoch FP5 – FP7, Horizont 2020, najmä v ECSEL JU, aktuálne vedie projekty e-Ramp a loSense a podieľa sa na riešení ďalších štyroch projektov v rámci Horizont 2020.
Prof. Daniel Donoval (1953) pochádza z Banskej Bystrice. Po absolvovaní SVŠ odišiel do Bratislavy, kde v rokoch 1971 – 1976 študoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT – v súčasnosti STU). V r. 1977 – 1980 bol interným ašpirantom na Katedre mikroelektroniky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Bratislava, v r. 1980 – 1987 tam pôsobil ako odborný asistent, v r. 1987 – 1997 bol docentom a od roku 1997 je profesorom. V roku 1998 získal titul doktor technických vied – DrSc.
Intenzívne sa podieľal na vybudovaní Ústavu elektroniky a fotoniky FEI STU a ako jeho riaditeľ v ňom dlhodobo podporuje a zavádza inovatívne metódy vzdelávania na báze eLearning. Významným spôsobom prispel k budovaniu vedeckej školy v progresívnej oblasti mikroelektroniky a fotoniky na Slovensku.
Dlhodobo je mimoriadne aktívny a úspešný v získavaní medzinárodných a domácich vedeckovýskumných a vzdelávacích projektov. Ako vedúci riešiteľ zodpovedal za viac ako 30 domácich a medzinárodných výskumných projektov. Aktuálne vedie projekty ECSEL JU v rámci programu Horizont 2020 – eRamp zameraný na charakterizáciu výkonových súčiastok a IoSence zameraný na výskum a rozvoj flexibilných bezdrôtových mikrosenzorov, vhodných pre budovanie platformy Internetu vecí a tiež niekoľko APVV a VEGA projektov z oblasti organickej elektroniky.
Prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc., je autorom a spoluautorom viac ako 300 príspevkov v časopisoch (z toho 60 CC) a zborníkoch z vedeckých konferencií. Na tieto práce má viac ako 430 SCI citácií a Hirshov index 11. Dvakrát bol na postdoktorandskom pobyte na Univerzite Uppsala vo Švédsku. Prezentoval približne 20 pozvaných prednášok na pracoviskách na celom svete. Je zástupcom Slovenskej republiky v Governing Board a Public Authority Board Európskej technologickej platformy/iniciatívy ECSEL JU, člen „Scientific Community Council“ a člen „Education and Training Coordination Board“, ako aj člen medzinárodnej profesnej organizácie IEEE.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, v rámci prestížnej súťaže Vedec roka SR 2016 vám bolo udelené ocenenie Osobnosť roka v programoch EÚ. Čo pre vás toto ocenenie znamená?
D. DONOVAL: V prvom rade by som chcel konštatovať, že uvedené ocenenie patrí nielen mne, ale aj širokému tímu mojich spolupracovníkov. Aj keď naša aktivita nie je zameraná na zbieranie ocenení, jeho udelenie človeka poteší. Je za tým veľká aktivita nielen moja, ale aj skvelého tímu viacerých mojich kolegov -profesorov a tiež aj veľký počet mladých vedeckých pracovníkov – postdokov a doktorandov, ktorých máme na ústave cca 25. Mnohí z nich sú zapojení do riešenia medzinárodných projektov, niektorí sa už stávajú nositeľmi riešenia problematiky. Pritiahnuť a najmä udržať týchto mladých ľudí na ústave je aktuálnou úlohou. Preto treba propagovať výsledky vedy a techniky a tiež prezentovať dosiahnuté výsledky slovenskej vedy. Udeľovanie uvedených ocenení patrí k takýmto akciám, kde sa laická verejnosť môže dozvedieť o úspechoch slovenskej vedy a výskumu v európskom výskumnom priestore.
M. B.: Môžete nám priblížiť svoju doterajšiu pedagogickú a vedeckovýskumnú činnosť?
D. DONOVAL: Na Katedru mikroelektroniky FEI STU Bratislava som nastúpil v roku 1980 po ukončení doktorandského štúdia. V roku 1987 som sa habilitoval a v roku 1997 som bol vymenovaný za profesora. Vedúci katedry prof. Harman presadzoval myšlienku, že kvalitná výchovno-vzdelávacia práca sa odvíja od kvalitnej vedeckovýskumnej činnosti. Preto som sa venoval a stále sa venujem problematike návrhu, charakterizácie a hodnotenia parametrov progresívnych polovodičových štruktúr a prvkov, najmä Schottkyho a HEMT štruktúr, či už na Si alebo na širokopásmových polovodičoch GaAs, GaN, SiC a pod., ktoré v dôsledku ich unikátnych vlastností môžu pracovať do vyšších frekvencií a napätí. Vyvinul som metodiku merania a presného určovania výšky Schottkyho bariéry. Využitie 2/3D modelovania a simulácie umožnilo náhľad do vnútra analyzovanej štruktúry a hľadanie a identifikácia kritických oblastí, ktoré vedú k degradácii prvkov bolo skutočným dobrodružstvom. Výsledky môjho bádania ocenil aj prof. Rhoderick z UMIST Manchester, ktorý patrí k popredným vedcom v uvedenej problematike. Danej téme som sa venoval aj počas postdoktorandského a docentského pobytu na Univerzite v Uppsale. Získané výsledky a znalosti som následne implementoval vo výchovno-vzdelávacom procese.
M. B.: Na svojom konte máte vyše 30 domácich a medzinárodných výskumných projektov. Ktoré z nich považujete za najvýznamnejšie?
D. DONOVAL: Ako som už spomenul, zaoberal som sa predovšetkým vývojom a využitím metodiky určovania parametrov Schottky štruktúr a HEMT tranzistorov. Túto problematiku som využil pri celom rade výskumných úloh, najmä však v projekte „MORGAN“ v 5 RP EÚ.
M. B.: Ako hodnotíte spoluprácu s vedcami zo zahraničia?
D. DONOVAL: Dobrá spolupráca so zahraničnými vedcami je založená na troch hlavných atribútoch. Po prvé, treba získať a mať pôvodné poznatky a ovládať pôvodnú problematiku, najlepšie komplementárnu k iným postupom. Po druhé, treba chcieť spolupracovať, oboznámiť so svojimi výsledkami odbornú verejnosť, prichádzať na spoločné stretnutia s inovatívnymi návrhmi. A po tretie, treba dokázať dobre komunikovať so zahraničnými partnermi. Pri spojení a uplatnení uvedených atribútov sú vytvorené nevyhnutné predpoklady pre efektívnu medzinárodnú spoluprácu a spoločné riešenie grantov.
M. B.: Čím si dobíjate energiu?
D. DONOVAL: Veľmi rád športujem, od detského veku lyžujem, plávam, vyše 30 rokov hrám s priateľmi každý pondelok basketbal. Okrem toho aj turistika v prekrásnej slovenskej prírode a po historických pamiatkach mi dodávajú energiu na riešenie úloh, bez ohľadu či je osem hodín ráno alebo večer, nakoľko vedecká práca sa nedá robiť len osem hodín denne.
M. B.: Ďakujem za rozhovor. V mene redakcie gratulujeme k oceneniu.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu prof. Daniela Donovala a Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR