Viac ako polovica slovenských domácností je v súčasnosti pripojená na optické káble. Rýchly internet a digitálna televízia sa však začínajú tým, že najprv niekto krompáčom vykope kanál. A zafukuje optiku.
Základnom optickej siete je sklené vlákno, skonštruované ako valcové jadro s priemerom niekoľkých až niekoľkých desiatok mikrometrov z materiálu, ktorý má určitý index lomu. Vlákno pokrýva materiál s menším indexom lomu. Pri dopade svetelného lúča na rozhranie jadra a obalu pod dostatočne veľkým uhlom nastáva úplný odraz. Séria takýchto odrazov spôsobuje, že lúč sa šíri vláknom.
Na diaľkové optické komunikácie sa používa kremičité sklo. Dôvodom sú jeho vlastnosti, najmä minimálny útlm v infračervenej oblasti na úrovni približne 1,55 µm. Útlm je fyzikálny jav na prenosovej trase, pri ktorom klesá výkon výstupného signálu, napríklad z dôvodu čistoty materiálu. Požadovaná čistota je preto porovnateľná s materiálmi použitými pri výrobe polovodičov. Nie je náhoda, že sa pripravujú podobnými metódami. Ďalšie minimum útlmu, ale o niečo väčšie, sa nachádza na vlnovej dĺžke 1,3 µm. Na kratšie vzdialenosti sa používajú plastové vlákna alebo vlákna so skleným jadrom a plastovým obalom. Tie majú väčší útlm ako celosklené vlákna, no sú lacnejšie.
Ako to začalo
Príbeh optických sietí sa svojím spôsobom začal už v roku 1970. V Amerike vyrobili sklené vlákno, použiteľné pre 
elektronickú komunikáciu. Museli sme si však počkať ďalších 34 rokov, kým sa z optického internetu stala služba pre širokú slovenskú verejnosť. V roku 2004 sa začali optické siete sťahovať z biznis centier do panelákov. O 11 rokov neskôr máme na Slovensku už viac ako 260 000 bytových optických pripojení. Optika je u nás druhou najrozšírenejšou technológiou pripojenia do internetu a pripája sa pomocou nej každý štvrtý online Slovák. Dlhodobo najpoužívanejšou je technológia DSL, rozdiely v počte pripojení sa však neustále zmenšujú.
Analytická spoločnosť Point Topic predpovedá, že optické pripojenie na internet by mohlo mať na Slovensku pokrytie až 80 % mestských a predmestských domácností. Zaostávajú vidiecke lokality, keďže podobne ako v okolitých krajinách, telekomunikační operátori sa z ekonomických dôvodov zameriavajú na bohatšie a husto osídlené regióny.
Ani Rím nepostavili za deň
Budovanie optických sietí vyžaduje strategické myslenie a dlhodobý plán. Ich plánovanie a projektovanie sa začína niekoľko rokov pred samotným poskytovaním služieb. Rovnako ako sa stavajú cesty a diaľnice, aj operátori budujú svoje siete a služby. Na poliach, pahorkoch alebo v tonách asfaltu, hovorí Michal Novotný, regionálny manažér spoločnosti SWAN.
Optika sa fúka
Aby svetlovody dobre plnili svoju úlohu viesť svetlo ako nositeľa informácie, musia sa chrániť. Preto sú nevyhnutnou súčasťou optických sietí tzv. optické chráničky. Sú to ochranné rúročky vo viacerých vyhotoveniach a s rôznymi vlastnosťami. Ich priemer závisí od použitia – či ide o chrbticovú trasu alebo o pripojenie koncového zákazníka. Líšia sa aj farbou, ktorá pomáha zjednodušovať identifikáciu. Chráničky sa štandardne kladú do polmetrovej hĺbky, do pripraveného pieskového lôžka. Položí sa na ne identifikačná fólia a výkopy sa zasypú a zhutnia. Do pripravených rúročiek sa následne vkladá optické vlákno. Pomocou tlaku vzduchu sa do chráničky vlákno nafúka. Niekedy má dĺžku pár metrov, inokedy stovky metrov, pokračuje M. Novotný zo spoločnosti SWAN.
Na fyzickú čiže pasívnu vrstvu optickej siete sa inštalujú aktívne zariadenia. Smerovače, prepínače a prístupové body pomáhajú s distribúciou optického internetu do našich domácností. A nepriamo nám tak prinášajú moderné internetové služby a digitálnu televíziu.
Foto: Fotky & Foto
Spracoval: RP
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 3/2015).
Uverejnila: ZČ