Motto: Počítače uľahčujú prácu, ktorú by bez nich nebolo potrebné robiť.
Informačné technológie si za posledných 20 rokov našli cestu do prakticky všetkých oblastí nášho života, či už pracovného alebo súkromného. V roku 1995, keď začal vychádzať popularizačný časopis Quark, sa v stolových počítačoch na našich stoloch začali objavovať prvé procesory Pentium. Samozrejme, aj Quark o tom priniesol správu. Ich nástup nebol bez problémov, pre chybu v návrhu sa tieto procesory stali známe tým, že nevedeli deliť niektoré dvojice čísel. Chybu v ďalších sériách našťastie opravili a s procesormi tohto radu sa stretávame dodnes.
Rovnako prenosné počítače už mali v roku 1995 za sebou kus histórie. Prvý laptop Gavilan SC sa začal predávať v 
roku 1983. História tabletov siaha dokonca až do roku 1968, kedy túto koncepciu ako prvý prezentoval režisér Stanley Kubrick v kultovom sci-fi filme „2001: Vesmírna Odysea“. Vo filme dvaja astronauti používajú tablet presne tak, ako sa to robí dnes – sedia za stolom, jedia a len tak mimochodom na ňom niečo sledujú. Najskôr to vyzerá ako nejaká biznis grafika, no potom sa na tablete zobrazia obrázky pohybujúcich sa postáv. Oproti súčasným tabletom je tu však veľký rozdiel – astronauti sa počas celej scény obrazovky tabletu nedotkli.
V roku 1972 prezentoval Alan Kay v laboratóriách firmy Xerox v Palo Alto reálnejšiu koncepciu tabletu pod názvom Dynabook. Potom už veľmi nemá zmysel zaoberať sa históriou tabletov až do marca 2010, kedy sa do predaja dostal prvý iPad. Predchádzajúce pokusy rôznych firiem o tablety s dotykovými perami vzhľadom na dnešné nároky jednoducho nestoja za zmienku. Momentálne sa najväčšej pozornosti tešia smartfóny, bez ktorých si už asi mnohí nevieme predstaviť svoje fungovanie. Mladí ľudia, takmer všetci závislí od mobilných telefónov a sociálnych sietí, sa zvyknú populárne označovať aj ako „generácia Y“.
Z jednotlivcov, asi najviac ovplyvňujúcich vývoj počítačov, nemožno nespomenúť tandem čiastočne priateľov, ale predovšetkým rivalov Steva Jobsa (Apple) a Billa Gatesa (Microsoft). Ich garážové firmy sa vypracovali na globálnych gigantov. Heslom Jobsa bolo „Len ľudia, ktorí sú natoľko šialení, že veria, že môžu zmeniť svet, ho aj naozaj zmenia“.
Najrevolučnejšia zmena v koncepcii IT sa odohrala v oblakoch, presnejšie v cloude, čiže v úložiskách. Informačné technológie paradoxne svojím rýchlym vývojom začali smerovať do slepej uličky. Vízia osobného počítača pre každého sa prakticky naplnila. Preto sa intenzívne hľadali cesty, ako niekam umiestniť ďalšiu a ďalšiu infraštruktúru. Ako a kam? Na pracovných stoloch už všade počítače sú, prakticky každý už má notebook, serverovne sú preplnené, a tak na schémach IT architektúry začal byť čoraz viac zaujímavejší obrázok obláčika (anglicky cloud), čo je spravidla symbol pre sieť a hlavne pre internet. Jeho prudký vývoj nastal približne po roku 2008 a odvtedy sa nepredstaviteľne veľké kvantá údajov ukladajú v tomto priestore. A tak sú aj naše rodinné fotky uložené kdesi v Amerike.
Asi o štyri roky neskôr však prichádza obdobie, ktoré sme si dovtedy predstavovali len v sci-fi: obrovský rozmach 3D tlače, virtuálnej reality a virtuálnych peňazí, internetu vecí, nositeľnej elektroniky, miliónov druhov najrozličnejších aplikácií pre smartfóny či tablety, ale najmä ich využitie v iných, dovtedy nevídaných odvetviach ( napr. automobiloch, nábytku či oblečení).
Na záver jedna perlička, ktorá prebehla médiami v roku 1985, ešte 10 rokov pred tým, ako začal vychádzať Quark. Čínsky minister obchodu, ktorý vyštudoval v Prahe, daroval svojej „alma mater“ – Karlovej Univerzite v Prahe počítač XT286, predchodcu populárneho historického „átéčka“. Mal 8 Mhz procesor a 512 kilobajtov RAM bez pevného disku, len s 360 kilobajtovou disketou. Cez deň na tom na vtedajšie pomery neuveriteľne nadupanom zázraku riešili svoje zložité úlohy vedci, pričom museli aj niekoľko týždňov čakať, kým sa dostali na rad a v noci ho využívali sinológovia, keďže mal počítač aj čínsku abecedu. Dnes je situácia úplne iná. Máme k dispozícii výpočtovú kapacitu niekoľkých historických počítačov už v smartfóne strednej triedy. A o 20 rokov aj to budú hodnoty, nad ktorými sa potom len pousmejeme.
Autor: Ľuboslav Lacko
Foto: Redakcia QUARK
Článok vychádza pri príležitosti 20. výročia časopisu Quark.
Septembrové číslo QUARK-u práve v predaji.
Uverejnila: ZČ