Veda a výskum sú pre vedcov celoživotným poslaním a bez vedeckého bádania si nevedia predstaviť svoj život. Pri svojom bádaní však potrebujú dostatočnú podporu a zázemie. Toto všetko sa zo svojej pozície snaží vytvoriť aj prof. Ing. Milan Dado, PhD. Od výskumníka sa prepracoval až k riadiacej funkcii, odkiaľ pomáha ďalším mladým šikovným ľuďom dosahovať ich sny a ciele. Výskum však ostal stále jeho srdcovou záležitosťou a rád sa mu naďalej venuje.
Prof. Ing. Milan Dado, PhD. sa venuje výskumu náročných optických vlákien a vysokorýchlostných plne transparentných optických sietí, telekomunikačných a informačných technológií a služieb. Vyštudoval Vysokú školu dopravnú v Žiline (dnes Žilinská univerzita), Strojnícku a elektrotechnickú fakultu, štúdijný odbor Technická prevádzka telekomunikácií. V súčasnosti pôsobí ako dekan Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity. V roku 2006 bol ocenený štátnym vyznamenaním – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a techniky a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena SR a v zahraničí.
NCP VaT: Kým/ čím ste chceli byť keď ste boli dieťaťom?
Milan Dado: Všeličím možným aj nemožným. Keď sa objavili prvé Tatry 603, mal som možno šesť – sedem rokov, chcel som byť šoférom na takomto aute. Vždy keď som si to predstavil, túžba šoférovať takéto auto bola obrovská. Aj lesníkom som chcel byť, aj vlaky som chcel vypraviť so zelenou výpravkou. Keď som už nebol celkom dieťa a končil som strednú školu, chcel som byť rušňovodičom, lebo tí vtedy veľa zarábali a nemuseli ísť na dva roky na vojnu – len na päť mesiacov. Rodičia mi vysvetľovali, aby som predsa len išiel na vysokú. No a tak som sa dal presvedčiť a išiel som študovať.
NCP VaT: Čo Vás na Vašej práci najviac baví?
Milan Dado: Veľmi rád pracujem so študentmi, je v nich obrovský potenciál, ktorý nie vždy vieme oceniť a využiť. Treba s nimi veľa hovoriť, pracovať a motivovať ich, aby sa vykryštalizovali na osobnosti majúce svoj rozmer na správnom mieste. Ak to nerobíme, potom sú z nich samorasty. Môžu byť aj tak zaujímaví ale pravdepodobnosť, že sa správne uplatnia v živote je menšia. Dnes to nie je jednoduché, doba je veľmi dynamická a generačné rozdiely sa prejavujú kontrastnejšie ako tomu bolo v minulosti, čo sa často prejavuje aj vo vzťahu profesor – študent. Musíme sa dynamickejšie aj my meniť.
NCP VaT: Aké máte hobby okrem práce?
Milan Dado: Dávno, pred viac ako dvadsiatimi rokmi bol mojím najväčším hobby spev vo vynikajúcom Žilinskom miešanom zbore. Potom ma zasiahli rôzne akademické funkcie a „tak som dospieval“. Dnes ma najviac teší práca vonku, na záhrade, na chalupe. Hlavne na chalupe sa viem zrobiť do úmoru a potom sa cítim ako by som sa znovu narodil.
NCP VaT: Čo by ste ešte chceli objaviť, resp. dosiahnuť?
Milan Dado: V súčasnosti predo mnou stojí veľa nových výziev. Chcel by som byť dobrým tvorcom nápadov pri realizácii výskumu v oblasti optických komunikácií, problematike, ktorej sa venujem veľmi veľa rokov, či desaťročí ale aj v problematike inteligentnej dopravy, ktorá sa stáva veľkou témou z hľadiska výskumu, výučby ale aj implementácií do reálneho života. U nás na univerzite sa tejto oblasti venuje nemalá pozornosť. Veľká výzva s pocitom obrovskej zodpovednosti je pre mňa osobne aj projekt 7RP ERA Chairs v oblasti inteligentnej dopravy, ktorý sme na Žilinskej univerzite získali a ktorý sa práve teraz začína implementovať.
Veľmi dôležitá je pre nás v tomto čase Komplexná akreditácia. Želám si, aby sa naša Elektrotechnická fakulta čo najlepšie akreditovala. To je však len jeden z predpokladov dosahovania kvality. Keďže chceme byť okolím kvalitne vnímanou fakultou, pozorne sa porovnávame s tými najlepšími a snažíme sa nastavovať naše aktivity tak, aby sme aj naďalej smerovali do priestoru kvalitných vzdelávacích inštitúcií doma a v zahraničí.
Zhovárali sa: NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu Milan Dado
Uverejnila: ZČ