„Dovtedy, kým sa medzi nami, mladými vedcami, nenájde skupina ľudí, ktorá je ochotná vrátiť svojej rodnej krajine úrodu v podobe vedeckých prínosov za to, že vzdelávanie u nás je stále bezplatné, je len ťažko možné očakávať, že Slovensko bude zastávať popredné priečky vo vedeckých výsledkoch na svete aj napriek tomu, že potrebný vedecký potenciál Slovensko má,“ hovorí doktorka Darina Dupláková z Technickej univerzity v Košiciach. Rozhovor nám poskytla pri príležitosti prevzatia Ceny za vedu a techniku 2019 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov.
Ing. Darina Dupláková, PhD., Ing. Paed IGIP, pracuje na Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach od roku 2017, kedy úspešne ukončila doktorandské štúdium v odbore Riadenie priemyselnej výroby obhajobou dizertačnej práce na tému „Ergonomická racionalizácia osvetlenia v pracovnom prostredí výrobného podniku“. Je spoluriešiteľkou viacerých významných medzinárodných a národných výskumných projektov s rozličným zameraním a je tiež autorkou dvoch úžitkových vzorov a viac ako 66 publikácií evidovaných v domácich i zahraničných periodikách. Je členkou edičnej rady časopisu SAR Journal.
V rámci Týždňa vedy a techniky vám bola udelená Cena za vedu a techniku 2019 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov. Prekvapilo vás toto ocenenie?
Úprimne, bola som prekvapená a zaskočená. Prvotným prekvapením bola pre mňa už samotná informácia o nominovaní na cenu, pretože človek si už vtedy uvedomí, že má okolo seba ľudí, ktorí sa zaujímajú o jeho prácu a taktiež o výsledky, ktoré táto práca prináša.
Mali ste od detstva vzťah k technickým predmetom?
Vyrastala som v časoch, ktoré boli okrem iného charakteristické aj popularizáciou vedy a techniky. Bola to doba, v ktorej technické odvetvia napredovali míľovými krokmi. Aj napriek tomu, že som absolvovala gymnázium, vždy som inklinovala k technike, a teda počas svojho stredoškolského štúdia najmä k matematike, fyzike a informatike. Vzhľadom na svoju náklonnosť k týmto predmetom, som si k ďalšiemu štúdiu vybrala práve školu s technickým zameraním.
Pôsobíte na Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach. Zaoberáte sa najmä priemyselným inžinierstvom a automobilovým priemyslom. Ako ste sa dostali práve k tomuto odvetviu?
Z pohľadu praxe je priemyselné inžinierstvo možné považovať za odbor, v ktorom sa prepájajú rozličné technické predmety s manažérskymi. Uplatňuje sa inovačný prístup v súčinnosti s racionalizáciou. Uplatňovanie tohto prístupu a racionalizácie je taktiež jednou z čŕt automobilového priemyslu a základom môjho záujmu už od začiatku štúdia na strednej škole, kedy som už mala jasno v pokračovaní svojho vzdelávacieho procesu. Toto odvetvie poskytovalo aj poskytuje veľké množstvo priestoru na uplatnenie sa mladých ľudí nielen po ukončení štúdia, ale aj počas jeho priebehu.
Ing. Darina Dupláková, PhD., Ing. Paed IGIP, si prevzala Cenu za vedu a techniku 2019 z rúk ministerky Martiny Lubyovej
Ako by ste zjednodušene popísali svoj výskum?
Každá jedna oblasť vedy a techniky predstavuje nekonečne veľkú množinu informácií a neprebádaného priestoru. Jednoducho a stručne charakterizovať nóvum v akejkoľvek oblasti je takmer nemožné. Preto aj svoju vedeckú činnosť by som stručne charakterizovala ako nepretržité bádanie, analyzovanie a elementárne mapovanie relevantných vedeckých výstupov.
Vo vašom životopise sa píše, že ste vytvorili, popísali a prakticky overili všeobecný racionalizačný algoritmus pre redizajn celkového osvetlenia a zároveň navrhli metodiku pre prácu so svetelno-technickými simulačnými nástrojmi. Čo to všetko zahŕňa?
V prvom rade, tvorba racionalizačného algoritmu pre redizajn celkového osvetlenia a tvorba metodiky zahŕňa množstvo hodín strávených v praxi. Potrebné je realizovať stovky meraní in situ priamo vo výrobnom prostredí, s následnou verifikáciou v laboratórnych podmienkach. Okrem toho sa do procesu implementujú aj svetelno-technické programy, ktoré slúžia ako podporný nástroj kreovania samotného algoritmu a metodiky.
Často sa teraz hovorí o tom, že mladí vedci odchádzajú do zahraničia kvôli lepším pracovným možnostiam. Prečo by, podľa vás, naopak mali ostať na Slovensku?
Dovtedy, kým sa medzi nami, mladými vedcami, nenájde skupina ľudí, ktorá je ochotná vrátiť svojej rodnej krajine úrodu v podobe vedeckých prínosov za to, že vzdelávanie u nás je stále bezplatné, je len ťažko možné očakávať, že Slovensko bude zastávať popredné priečky vo vedeckých výsledkoch na svete aj napriek tomu, že potrebný vedecký potenciál Slovensko má. Za svoju odbornú kvalifikáciu vďačím alma mater – Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach so sídlom v Prešove a cena, ktorú som získala je priamym dôkazom toho, že vedecká činnosť mladých pracovníkov v oblasti vedy a techniky je na Slovensku docenená.