Umelá inteligencia už dokáže porozumieť reči rôznych zvierat a prekladá ich potreby či emócie do slov ľudského jazyka.
Umelá inteligencia (AI) sa rýchlo učí a stále prichádza s novými vymoženosťami. Po tom, ako sa ChatGPT naučil po slovensky, AI dokáže prekladať aj emócie rôznych zvierat.
Ľudia si konečne môžu preložiť reč tela a zvukové indície svojich psíkov či iných domácich zvieratiek do ľudskej reči vďaka špeciálnemu novému obojku s názvom Shazam Band. O technologickej novinke informoval webový portál TechRadar.
Obojok informuje i o nebezpečenstve
Tento obojok má zabudovanú umelú inteligenciu, obsahuje reproduktory a senzory, vďaka ktorým vie domáci maznáčik hovoriť. Keď má zviera postroj nasadený, obojok ľudským hlasom odpovedá na otázky majiteľa. Shazam tiež interpretuje kinematické správanie zvieraťa, vyjadruje jeho náladu, zážitky či reakcie prostredníctvom krátkych viet, napríklad Teraz som smutný.
Pomocou obojka Shazam Band je tiež možné domáceho miláčika sledovať, keď sa stratí. Majiteľa prostredníctvom textovej správy upozorní, že sa zviera dostalo do ohrozenia, napríklad pri útoku iných zvierat alebo vtedy, keď vošlo do cestnej premávky. Pomocou aplikácie Shazam a GPS v obojku môže následne majiteľ svoje zvieratko aj vypátrať.
Katalóg ľudských hlasov
Obojok Shazam funguje pre všetky typy domácich zvierat (psa, mačku alebo čokoľvek iné). Pracuje prostredníctvom AI cvičenej na veľkých súboroch údajov podobne, ako sa trénuje ChatGPT.
Obojok obsahuje 25 hlasov, ktoré nahovorili rôzni herci. Počas prvých 30 dní od zakúpenia obojka Shazam Band si ich majiteľ môže všetky vyskúšať a potom sa musí rozhodnúť pre jeden hlas, ktorý sedí jeho miláčikovi najlepšie.
AI rozumie aj prasiatkam
Európski vedci postúpili ešte ďalej a vyvinuli algoritmus umelej inteligencie schopný interpretovať zvuky ošípaných. Ako informovala agentúra Reuters, ich cieľom je vytvoriť nástroj, ktorý by pomohol farmárom dešifrovať potreby zvierat, a tak by bol nápomocný pri zlepšovaní ich životných podmienok. Na projekte sa podieľali vedci z univerzít v Dánsku, Nemecku, vo Švajčiarsku, Francúzsku, v Nórsku aj Česku.
„Emócie zvierat sú zásadné pre ich dobrý život, ale na farmách ich príliš nemeriame,“ uviedla jedna z vedúcich projektu Elodie Mandelová-Brieferová z Kodanskej univerzity. Upresnila, že existujúce nástroje väčšinou merajú len fyzický stav chovných zvierat.
Aplikácia pre farmárov
Nový algoritmus dokáže chovateľov upozorniť na negatívne emócie prasiat, čo by následne mohlo viesť k zlepšeniu ich životov. „Len čo tento nástroj sprevádzkujeme, budú mať farmári v telefóne aplikáciu, ktorá dokáže preložiť, čo ich ošípané hovoria z hľadiska emócií,” priblížila Mandelová-Brieferová.
Vedci pri vývoji aplikácie nahrali tisíce zvukov ošípaných, ktoré vydávajú v rôznych podmienkach, napríklad pri hre, súperení o potravu alebo keď sú v izolácii.
Preklad chrochtania a kvičania
Krátkym chrochtaním ošípané podľa výskumníkov väčšinou prejavujú pozitívne emócie, zatiaľ čo dlhé chrochtanie signalizuje skôr nepohodlie spôsobené napríklad vzájomným strkaním pri žľabe. Vysokofrekvenčné zvuky, ako je kvičanie, zase obyčajne znamenajú, že zvieratá sú vystresované, cítia bolesť, bijú sa alebo sú od seba oddelené.
Algoritmus už dokázal, že ošípané chované vonku alebo na organických farmách sú menej vystresované a aj menej kvičia ako ošípané v bežných neutešených farmách. Informácie získavané pomocou tejto aplikácie by sa mohli podľa vedcov v budúcnosti používať i na hodnotenie kvality fariem a welfare.
(LDS)