Tatranské plesá – hrozí im postupný zánik?


Tatranské plesá – hrozí im postupný zánik?

Vývoj vysokohorskej krajiny Tatier po zániku dolinových ľadovcov prebiehal viacerými etapami, ktoré zanechali stopy v podobe rôznych typov eróznych a akumulačných foriem reliéfu.

V súčasnosti okrem základných čŕt reliéfu dolín Tatier – ako je ich tvar písmena U, morfologicky výrazné skalné stupne a prahy v pozdĺžnom profile dolín, morénové valy, množstvo sutín pod skalnými svahmi – sú významným prvkom glaciálnej činnosti aj vodou vyplnené panvy – plesá. Vo Vysokých Tatrách je evidovaných okolo 230 glaciálnych jazier. Približne polovica z nich je periodických. V databáze je evidovaných 84 plies. 

Genéza plies je spojená s ústupom ľadovcov v ich finálnych fázach vývoja, t. j. pred 8 až 10-tisíc rokmi. Plesá majú v súčasnosti nezastupiteľný význam. Okrem toho, že predstavujú prirodzené rezervoáre vody, sú aj významnými ekosystémami, často so špecifickou faunou a flórou. Nemenej sú významné ako indikátory zmien súčasnej klímy.

Prof. Juraj Hreško bol hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE

Uznávaný biológ, ekológ a environmentalista prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., uviedol: „Našim objektom výskumu je fenomén zániku, resp. zanášania a zasypávania plies procesmi, ktoré sa podieľajú na formovaní povodí jednotlivých plies. Mnohé z plies sú v štádiu úplného zániku a nachádzame ich v podobe mokradí s prítomnosťou rašelinísk alebo majú charakter nivelizovaných častí dolín, kde dochádza k vetveniu potokov s postupným hromadením jemnejších sedimentov."

Piesčité a štrkovité listy, ostrovčeky

Štádium intenzívneho zanášania materiálov zo svahov

Niektoré plesá sú v štádiu intenzívneho zanášania materiálom z okolitých svahov a prítokov. Intenzívne hromadenie depozície a následné zarastanie vegetáciou vytvárajú podmienky pre veľmi krátku perspektívu otvorenej vodnej hladiny plies. V súčasnosti v rámci výskumov vytvorili databázu vyše osemdesiatich plies Vysokých Tatier s údajmi, ktoré slúžia pre ich exaktné monitorovanie a hodnotenie.

Najvyššiu hodnotu potenciálu depozície potvrdili pri Zelenom Kačaciom plese v Kačacej doline (záver Bielovodskej doliny) vo výške 1575,4 m n. m. Zdrojovú oblasť sutinového materiálu predstavuje 10 relatívne samostatných mikrobazénov – vysunutých karov a žľabov založených na pruhoch mylonitov.

Podobne je to aj pri ďalších intenzívne zanášaných a zasypávaných plesách, ako je napr. Zmrzlé pleso a Vyšné Žabie Bielovodské pleso, kde sa pridružujú aj iné špecifické procesy a formy ukladania materiálu, ako sú sutinové valy – „protalus ramparts“. Ďalej sú to: Krivanské Zelené pleso (2012,5 m n. m., Temnosmrečianské Nižné pleso (1677 m n. m.), Hincovo Veľké pleso (1944 m n. m.), Kolové pleso (1565 m n. m.) a Ľadové pleso (1924 m n. m.).

Ekologické a environmentálne problémy plies

Strata otvorenej vodnej hladiny

Napríklad v Čiernom Javorovom plese (1492 m n. m.), ktoré sa nachádza v Čiernej Javorovej doline, došlo medzi rokmi 1949 – 2015 ku strate otvorenej vodnej hladiny o ploche 1455 m2, čo je v relatívnom vyjadrení strata 18 % z jeho pôvodnej rozlohy v roku 1949. Najväčšia strata plochy bola zaznamenaná v období 1949 – 1973 (- 8,3 %).

Prof. Juraj Hreško bol hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE

Tému Tatranské plesá – hrozí im postupný zánik? prezentoval prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE vo štvrtok 28. 9. 2017 o 17.00 hod., v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave.

Vo svojom vystúpení sa zameral na výskum súčasných procesov a zmien tatranských plies vo Vysokých Tatrách. Mnohé z nich postupne zanikajú v dôsledku hromadenia materiálu, ktorý sa transportuje z okolitých svahov a ukladá sa v ich brehových a dnových častiach. Ide o materiál, ktorý pochádza z procesov spojených s lavínami, sutinovými prúdmi, skalným rútením, ako aj ďalšími procesmi v podmienkach bralného reliéfu a v súčinnosti s atmosférickými procesmi a zmenami.

prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD.Uznávaný slovenský vedec prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., biológ, ekológ a environmentalista, študoval na Prí­rodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Titul PhD získal vo vednom odbore Fyzická geografia, za docenta bol habilitovaný v odbore Špeciálna biológia a ekológia. Titul profesor mu bol udelený v odbore Environmentalistika. Prof. Juraj Hreško je vedúcim Katedry ekológie a environmentalistiky na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Oblasťou jeho vedeckého záujmu je krajinná ekológia, dynamika krajiny a jej zmeny, súčasné morfodynamické procesy v horských a vysokohorských oblastiach, ale aj výskum pôd a ich erózneho ohrozenia.

 

Septembrová Veda v CENTRE v Bratislave bola jedným z podujatí Vedeckej jesene a sprievodným podujatím festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2017.

 

Z prednášky a prezentácie spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné obrázky: z prezentácie prof. Juraja Hreška

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2019
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
Prechod VK na VND - jeseň
výtvarná súťaž TVT 2019
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
fotografická súťaž TVT 2019
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Agrofilm 2019
Zaujímavosti vo vede
Prvú umelú družicu Sputnik 1 vypustil na obežnú dráhu okolo Zeme bývalý Sovietsky Zväz 4. 10. 1957.
Zistite viac