Značka: Zaujímavosti vo vede

Poznáte rádioaktívne predmety, ktoré bežne používate?

Týchto päť vecí vás svojou hladinou rádioaktivity prekvapí, jedným dychom však treba dodať, že nie sú nebezpečné.

| Justína Mertušová

Vedci z Univerzity Komenského vyvinuli nový typ molekulového fotoprepínača

Fotoprepínače majú významné uplatnenie v priemyselných odvetviach ako pokročilé materiály a vo fotofarmakológii.

| VEDA NA DOSAH

Poznáte blšiu žabu? Najmenší stavovec na svete obýva brazílske dažďové pralesy

Kedysi si vedci mysleli, že ide o ropuchu. Nový výskum však ukázal, že je to žaba.

| VEDA NA DOSAH

Viete, prečo máme priestupné roky a prečo nie je každý štvrtý priestupný?

Tento rok pridáme za 28. február ešte jeden deň. Postup, ktorý dnes používame, zaviedol v roku 1582 pápež Gregor XIII.

| Ján Svoreň

Stretli ste sa už s ľadovými vlasmi na dreve? Jedinečný úkaz po prvý raz opísal geofyzik a meteorológ Alfred Wegener

Nad fascinujúcim javom si vedci roky lámali hlavy. Vysvetlenie priniesla až nemecká biologička Gisela Preussová.

| VEDA NA DOSAH

Prvý človek dokáže hýbať počítačovou myšou len pomocou svojej mysle, tvrdí Elon Musk

Telepatia na dosah. Spoločnosť Neuralink prehlásila, že implantovala čip do mozgu pacienta, ktorý dokáže ovládať kurzor na obrazovke myšlienkami.

| VEDA NA DOSAH

Kedysi krabom pustovníkom na ochranu slúžili opustené schránky iných živočíchov, dnes sa ukrývajú do odpadkov

Poľskí vedci vytvorili jedinečnú databázu obrázkov krabov pustovníkov, ktoré kolujú po internete. Upozorňujú tým na pálčivý problém.

| VEDA NA DOSAH

Dnes oslavujeme 190. narodeniny Dmitrija Mendelejeva, otca periodickej tabuľky

Jeho genialita spočívala v predstavivosti. Uvedomil si, že chýbajú určité prvky, ktoré treba ešte objaviť.

| Justína Mertušová

Mrakodrap v Oklahome prechádza redizajnom, aby sa stal novou najvyššou budovou USA

Ak pôjde všetko podľa plánu, dosiahne supervysoká veža Legends Tower výšku 581 metrov.

| VEDA NA DOSAH

Príroda vytvorila vzácneho vtáka. Je napoly samec, napoly samica

Spevavec temtem smaragdový z Kolumbie je príkladom jedinečnej genetickej hry – bilaterálnej gynandromorfie.

| VEDA NA DOSAH