Navrhli revitalizáciu starého ramena Váhu za účelom zlepšenia vodných pomerov v ramene. Problémom ramena pri obci Trnovec nad Váhom je totiž veľký rozkyv hladiny Váhu, ktorý je spôsobený prevádzkou vodného diela Kráľová. Preto hlavným cieľom štúdie Miloša Hajka a Lucie Spálovej bolo opísanie jestvujúceho stavu ramena na Váhu, celková revitalizácia ramena a navrhnutie vhodných technických opatrení tak, aby sa zabezpečila stála hladina vody v ramene hlavne v čase neresu a jeho následné prirodzené zarybnenie. Nezanedbateľným bodom štúdie bolo taktiež aj následné zatraktívnenie a využitie okolia ramena na rekreačné a náučné účely.
Práve dvojica Miloš Hajko a Lucia Spálová sa stala víťaznou v súťaži pre študentov a mladých ľudí do 30 rokov s názvom PRE VODU. Už druhý ročník súťaže zorganizovala Nadácia Ekopolis v spolupráci so spoločnosťou Nestlé. Súťaž prepája mladých ľudí s tými, ktorí hľadajú inšpirácie a ktorí chcú riešiť konkrétne problémy s vodou vo svojich mestách a obciach. Jej cieľom je prispieť k zodpovednému a efektívnemu nakladaniu s vodou prostredníctvom opatrení šetrných k prírode.
Slávnostné vyhodnotenie sa uskutočnilo 10. marca 2017 v priestoroch Spolku architektov Slovenska v Bratislave, kde finalisti predstavili osobne svoje súťažné návrhy. Víťazi Miloš Hajko a Lucia Spálová popísali ich východiskovú situáciu nasledovne: „Po obhliadke riešeného územia a získaní potrebných vstupných údajov pre realizovanie štúdie možno konštatovať, že primárnym problémom zlých vodných pomerov v ramene je výstavba vodných diel na toku. Postavením vodohospodárskych diel sa síce ochránilo priľahlé územie od povodní a vytvorili sa podmienky pre fungovanie priemyselných objektov, avšak je nutné konštatovať, že tieto vodné diela výrazne narušili migračné trasy ichytyofauny.“
V riešenej štúdii vykonali analýzu súčasného stavu ramena pri obci Trnovec nad Váhom, kde bol hladinový režim Váhu ovplyvnený prevádzkou vodného diela Kráľová a spôsoboval rozkyv hladiny v ramene (0,5 – 1,0 m), preto v čase neresu dochádzalo k znehodnoteniu ikier a obmedzeniu ďalšieho života ichtyofauny. „Z tohto dôvodu bol navrhnutý súbor technických riešení umožňujúcich vytvorenie priaznivých podmienok pre život ichtyofauny s možnosťou hladinovej regulácie v ramene a následnej možnosti dopúšťania rybníka Amerika III. Základ návrhu pozostáva zo samotného vyčistenia koryta ramena (odstránenie plavenín, drevín a nánosov) a vybudovania regulačného objektu na vtoku do ramena. Najväčší objem z celkovej realizácie budú tvoriť zemné práce, keďže z ramena bude potrebné odstrániť a premiestniť viac ako 9 200 m3 nánosov a sedimentov,“ uvádzajú autori víťazného projektu.
Navrhli aj postup pri realizácii, ktorý spočíva v odstránení drevín a naplavenín z profilu ramena, výkope a presune sedimentu z dna koryta ramena, založení a vybudovaní regulačného objektu (stavidlo s ručným ovládaním), realizácii zhutneného násypu či realizácii brehových opevnení. V rámci toho sú potrebné aj terénne úpravy okolia ramena, vybudovanie cyklo-chodníka a rekreačných prvkov v okolí ramena. Za hlavné riziko projektu mladá dvojica považuje jeho finančnú náročnosť. „Ďalším problémom pri uskutočnení diela môže byť majetkovo-právne vysporiadanie riešeného územia,“ uviedli.
Na druhom mieste skončil študentský tím z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre so svojím návrhom záchrany mokrade neďaleko Spišskej Novej Vsi – v zložení Nina Ondrušová, Michaela Hollá a Lívia Kruliacová. Tento tím bol zmiešaný krajinársko-architektonický, keďže dievčatá sú študentkami programu krajinné inžinierstvo a krajinná a záhradná architektúra. Aj to svedčí o výbornej súhre a vzájomnom dopĺňaní sa fakultných študijných programov.
Ako autorky uvádzajú v popise projektu s názvom Mokraď Bazén a Náhon ležiace za projektom ZáZeMie v Spišskej Novej Vsi, myšlienkou návrhu je revitalizácia z dôvodu zanedbanej oblasti, vyriešenie ekologického a estetického návrhu z dôvodu zachovania fauny a flóry a ich doplnenie. Cieľom je zabezpečenie vhodného prostredia pre život vzácnych druhov rastlín a živočíchov, tiež spríjemnenie prostredia v oblasti pre okolie a obyvateľstvo.
Podľa študentiek bolo potrebné predovšetkým odstrániť negatívne vonkajšie vplyvy, aby sa predišlo znečisťovaniu mokrade po jej revitalizácii. V rámci revitalizácie navrhli: Výber druhov drevín, ktoré sa na ploche mokrade vyskytujú vrátane vyčistenia a odstránenia náletov a inventarizáciu porastu, ale aj vybudovanie prívodného kanála, ktorý zásobuje mokraď vodou a vyriešenie odtoku vody z mokrade, aby nedochádzalo kvôli stojatej vode k zasoľovaniu.
Ďalej pripravili návrh klasickej prírodnej mokrade, ktorá bude plniť svoj účel, vybudovanie nadzemných chodníčkov pre ľudí, lavičky a pod., plnenie esteticko-rekreačnej funkcie mokrade v meste a spropagovanie jej problematiky osadením informačných tabúľ v okolí mokrade s vytvorením náučného chodníka. Spropagovanie problematiky mokradí a ohrozených druhov naplánovali v spolupráci so Správou národného parku Slovenský raj a školami v meste Spišská Nová Ves formou letákov.
V rámci realizácie postupovali nasledovne: „Odstránenie náletov a vyčistenie priestoru, výber fauny a flóry a ich umiestnenie, výkopové práce na vybudovanie prívodného kanálu s doriešením odtoku vody, podľa predloženého návrhu začať s revitalizáciou močiaru, vybudovanie nadzemných chodníčkov, lavičiek, upovedomenie obyvateľstva na dobrovoľné práce a propagácia revitalizácie v meste,“ uviedli.
S projektom Riešenie príčin povodní v obci Beluj sa na treťom mieste umiestnila Nikola Herchlová. Cieľom jej projektu bolo identifikovať plochy, kde sa koncentruje zrážková voda a porovnať ich so skutočným stavom. „V teréne boli tieto plochy potvrdené. Na poľnohospodárskych pozemkoch dochádza aj k tvorbe eróznych rýh, čo len potvrdzuje zlé infiltračné podmienky a degradáciu krajiny, pričom tie sú ovplyvnené najmä spôsobom hospodárenia. Navrhované opatrenia zachytávajú povodňovú vodu v krajine a zabraňujú erózií.“
Ako popisuje autorka, jej práca je zameraná na identifikáciu miest ohrozených povodňou. „V posledných rokoch čoraz viac oblastí trpí lokálnymi povodňami. Tento jav z krajiny nezmizne sám od seba, pretože naše hospodárenie ovplyvňuje tieto deje. V časoch kedy klimatické zmeny prispievajú extrémnymi výkyvmi počasia môžeme sa pripraviť na rozsiahle škody na kvalite životného prostredia, na majetkoch a základných životných potrieb uspokojovaných zdrojmi z prírody.“
Postup pri realizácii stanovila nasledovne: Vypracovanie projektovej dokumentácie, ktoré zahŕňa konkrétne výpočty a modelácie pre kapacitu suchých poldrov, merania prietokov na vodných tokoch, vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov a inžinierskych sieti, metodický postup realizácie a starostlivosti o výsadbu; ďalej realizácia so zameraním v teréne, výkopové práce, výsadba zelene a tiež monitoring a kontrola vybudovaných objektov a starostlivosť o výsadbu.
Najlepšie tri návrhy získali finančnú odmenu 1 100,00 €, 550,00 € a 200,00 €. Zapojené samosprávy a organizácie následne dostanú návrhy riešení a budú ich môcť využiť pre riešenie problémov s vodou tak, ako budú potrebovať. Víťaz slovenského finále predstaví svoju prácu na konferencii v Prahe pri príležitosti Dňa vody.
Súťažiť mohli študenti a mladí ľudia do 30 rokov, ktorí si vyberali konkrétny problém zo zoznamu vopred zverejnených zadaní. Súťažiaci mohli spracovať aj vlastný nápad, ktorý mal mať inovatívny a inšpiratívny prínos pre zodpovedné hospodárenie s vodou.
V priebehu októbra a novembra 2016 sa uskutočnili v troch slovenských mestách semináre, ktorých cieľom bolo informovať a inšpirovať nielen študentov a mladých ľudí zapojených do súťaže PRE VODU, ale aj všetkých tých, ktorí na akejkoľvek úrovni rozhodujú o využití krajiny, vode a sídlach, aby plánovali a realizovali opatrenia na efektívne hospodárenie s vodou. Semináre boli otvorené aj pre odbornú verejnosť, zamestnancov verejnej správy, akademickú sféru, aktívnych občanov a členov mimovládnych organizácií.
„Súťaž PRE VODU mi dala možnosť uplatniť vedomosti v problematike, do ktorej sme nahliadli počas môjho štúdia. A teda, mal som možnosť vyskúšať vyriešiť problém v praxi, pomôcť tam, kde to je potrebné, zlepšiť svoje prezentačné schopnosti, naučiť sa niečo nové od odborných mentorov a v neposlednom rade spoznať množstvo zaujímavých ľudí. Súťaž je výnimočná tým, že sa snaží pomocou inovatívnych nápadov mladých ľudí ponúknuť bezplatné riešenie problému, ktoré je taktiež prehodnotené aj odbornou porotou,“ priblížil Michal Gašparovič, ktorý získal 2. miesto v súťaži PRE VODU 2015/6.
Informácie poskytli: Martina B. Paulíková programová manažérka súťaže PRE VODU a Renáta Chosraviová zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: súťaž PRE VODU
Uverejnila: ZVČ