Spoločný česko-slovenský štát pomohol obom národom


Spoločný česko-slovenský štát pomohol obom národom

28. október 1918. Dátum, ktorý Čechom a Slovákom priniesol prvý spoločný štát. Vo vtedajších pohnutých časoch v dôsledku prvej svetovej vojny znamenal veľké nádeje pre lepší život. Aká bola realita? Aké okolnosti viedli k vzniku prvej republiky? Prečo vydržala pomerne krátko?   

Pri príležitosti 100. výročia vzniku samostatného česko-slovenského štátu (ČSR) sme sa na túto tému porozprávali s prof. PhDr. Romanom Holecom, CSc. z Historického ústavu SAV.

S. CIGÁŇOVÁ: Ako vo všeobecnosti hodnotíte prvú ČSR, ktorá vznikla po 1. sv. vojne? Bolo to jediné správne rozhodnutie vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov?

R. HOLEC: Z viacerých alternatív sa to ukázalo ako jednoznačne najproduktívnejšie a najlepšie riešenie.

Súčasne išlo o pragmatický krok, lebo pomohol obom národom. Nový štát na hraniciach českého kráľovstva by totiž dostal Čechov a Moravanov do mimoriadne komplikovanej a z geopolitického hľadiska neudržateľnej situácie, keď by boli z troch strán obkľúčení Nemcami a navyše so silnou nemeckou menšinou. Slováci zväčšili „štátotvorný“ národ a rozšírením štátu zaistili spojenie so Slovanmi a hranicu (hoci krátku) s Rumunskom, jediným spriateleným susedom.

Československo dalo Slovensku po prvý raz hranice a vymedzilo mu územie, ktoré sa k jeho menu radí doteraz. Školstvom a kultúrnou politikou Slovensku umožnilo obrovský vzdelanostný a kultúrny rozmach. Dotvorila sa komplexná sociálna štruktúra slovenskej spoločnosti, ktorá navyše dospela k vysokému stupňu národného sebavedomia. Slováci sa v medzivojnovom období sformovali do podoby moderného európskeho národa. Demokratické pomery, parlamentarizmus, volebné právo (aj pre ženy), straníctvo a politická kultúra dali obyvateľom obrovskú politickú skúsenosť, z ktorej ťažili celé 20. storočie. Slováci v Československu vyrástli na sebavedomý moderný národ.

S. C.: Aké boli vtedy po vojne nálady u oboch národov na margo toho žiť v spoločnom štáte? Aké mali bežní ľudia očakávania od spoločného štátu, ČSR?

R. HOLEC: Česi a Moravania mali jednoznačne pozitívny postoj a veľké očakávania, Nemci a Maďari úplne naopak. Na Slovensku pôsobili obavy z kroku do neznáma, ľudia by volili radšej istoty, radšej maďarského vrabca v hrsti ako českého holuba na streche. Nový štát si nikto nevedel predstaviť, aký bude a či prežije.

Obavy spomínané pri vzniku sa premietli i do prvých rokov štátu. Umocňovala ich protičeskoslovenská propaganda zo strany Poľska a Maďarska. Sociálne problémy ako dôsledok skončenej vojny sa pripisovali Prahe a komplikovali vzťah k novému štátu. Viaceré problémy si však spôsobili necitlivým prístupom československí politici sami, vrátane Šrobárovho ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. V takýchto podmienkach sa preto generovali skôr opozičné a voči štátu kritické postoje.

Nakoniec sa Slovákov podarilo získať na stranu republiky, čo bol veľký výkon Československa. Lebo ani autonomistom nešlo o rozbitie štátu. Demokracia, politická kultúra, rozmach školstva a kultúry, všestranný národný rozvoj – to všetko spôsobilo, že v krátkom čase, teda ešte v priebehu dvadsiatych rokov, bol aj Slovákmi štát prijatý za svoj a stotožnili sa s jeho existenciou i hodnotami.

znak prvej česko-slovenskej republiky; zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Prvá_česko-slovenská_republika#/media/File:Greater_coat_of_arms_of_Czechoslovakia_(1918-1938_and_1945-1961).svg

S. C.: Republika ako zoskupenie bola vtedy tiež úplnou novinkou. Prečo sa vtedajší predstavitelia štátu rozhodli pre túto formu? Osvedčila sa?

R. HOLEC: Zo začiatku sa uvažovalo aj o možnej monarchii, všetko záviselo od úlohy jednotlivých veľmocí vo vojne a od jej priebehu. S pribúdajúcim poklesom významu Ruska a s neveľkým záujmom Veľkej Británie o strednú Európu sa do popredia dostal republikánsky model. Zatiaľ čo E. Beneš videl vzor predovšetkým vo Francúzsku, T. G. Masaryk skôr uprednostňoval americký model a americké hodnoty. Nadviazala na ne hlavne Washingtonská deklarácia z októbra 1918. Československo sa v protiklade s Rakúsko-Uhorskom deklarovalo ako štát s republikánskym zriadením a parlamentnou demokraciou, s rozsiahlymi demokratickými právami pre občanov. Len najkonzervatívnejší z trojice zakladateľov – M. R. Štefánik – lipol na talianskom monarchistickom modeli a požadoval istú prechodnú dobu, kým by napr. ženy dospeli k volebnému právu. Ukázalo sa však, že Československo a jeho obyvatelia nároky demokracie bez problémov od začiatku dobre zvládli.

S. C.: Ako sa vtedy žilo ľuďom z hľadiska ekonomického, keďže bolo tesne po vojne?

R. HOLEC: Koniec takmer päť rokov trvajúcej devastačnej vojny a vznik štátu takmer na zelenej lúke spôsobili v prvých rokoch veľmi vážne sociálne problémy. Ekonomika v rozvrate, mnohé podniky sa kvôli neudržateľným stratám zatvárali, inflačná špirála, nedostatok tovarov a uhlia, boje s maďarskými boľševikmi v prvej polovici roku 1919 – to všetko sa podpísalo na katastrofálnej sociálnej situácii ľudí. Menová reforma nového štátu z jari 1919 a okolkovanie polovice prinesených peňazí (druhá polovica prepadla v prospech štátu) spôsobili ďalšie ožobračovanie ľudí, navyše na Slovensku si mnohí ľudia neodniesli peniaze na kolkovanie, keďže neverili v dlhé trvanie republiky. A prišli o ne.

Len postupne sa prekonávala povojnová kríza. Hospodárskou emancipáciou a oddelením sa od krízových stredoeurópskych ekonomík sa stabilizovala ekonomika nového štátu, ale na Slovensku negatívne dôsledky pretrvávali podstatne dlhšie.

S. C.: Prvá ČSR netrvala príliš dlho. Aké boli dôvody jej zániku?

R. HOLEC: Republika vznikla ako produkt versailleských mierových zmlúv a nového usporiadania (nielen) strednej Európy. Stala sa taktiež obeťou zrútenia tohto systému. Československu nepomohlo, že sa vyvinulo doslova na „ostrov demokracie“ uprostred autoritatívnych a voči nemu nepriateľsky naladených štátov. Krátka hranica so spojeneckým Rumunskom nemohla republike pomôcť vymaniť sa z agresívneho nemeckého obkľúčenia, do ktorého sa koncom tridsiatych rokoch dostala. Rovnako agresívne Maďarsko a Poľsko už len dokonali túto beznádejnú geopolitickú situáciu, ktorú umocnila rezignácia spojeneckého Francúzska na plnenie si svojich záväzkov.

 

Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj foto/znak prvej česko-slovenskej republiky/:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Prvá_česko-slovenská_republika#/media/File:Greater_coat_of_arms_of_Czechoslovakia_(1918-1938_and_1945-1961).svg

Ilustračné úvodné foto: Pixabay.com /Vikino/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2020
Quark_11/2020
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Srdcové zlyhávanie je stav, ku ktorému dochádza pri vážnom poškodení srdcového tkaniva.
Zistite viac