Skúša sa liek na chorobu čiernych kostí

07. jan. 2015 • Lekárske vedy

Skúša sa liek na chorobu čiernych kostí

Chorobu čiernych kostí, odborne nazývanú alkaptonúria, spôsobuje genetická porucha a na Slovensku sa vyskytuje najčastejšie na svete. Pre pacientov s nevyliečiteľnou chorobou, pri ktorej sčernejú kostí, však svitá nádej. Od leta u nás lekári skúšajú nový liek.

Ak sa preukáže, že nitizinón zastaví postup ukladania čierneho pigmentu v kostiach, bude to znamenať prelom v liečbe tohto doteraz neliečiteľného ochorenia."

Pacienti so vzácnym genetickým ochorením vstúpili v druhej polovici minulého roku do medzinárodnej klinickej štúdie, ktorá by mohla priniesť zásadný obrat v liečbe. Klinické testovanie sa robí pod vedením vedcov z britskej Kráľovskej univerzitnej nemocnice v Liverpoole a britskej Spoločnosti pre alkaptonúriu s cieľom zapojiť do štúdie 140 pacientov v troch centrách v Európe vrátane Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch.

Čo je príčinou choroby?

Alkaptonúriu (choroba označovaná aj skratkou AKU) spôsobuje genetická mutácia, ktorá vedie k postupnému zníženiu pevnosti a sčerneniu kostí i chrupiek. Ide o recesívnu poruchu, čiže poškodený gén musia svojmu potomkovi odovzdať obaja rodičia. Ľudia s jednou kópiou génu, len od jedného rodiča sú prenášačmi ochorenia. Ak sú nositeľmi alkaptonúrie obaja rodičia, ich dieťa má 25 % pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia.

Je to prvé genetické ochorenie popísané už pred 110 rokmi. Dochádza pri ňom k poruche enzýmu metabolizujúcemu aminokyselinu tyrozín, dôležitú pre život človeka. V tkanivách postihnutého človeka sa hromadí kyselina homogentisová, pretože postihnutý pacient ju nevie spracovať a močom sa jej vylúči len malé množstvo. Vzniká z nej čierny pigment.

Tmavý moč a čierny pigment 

Viditeľným prejavom choroby je tiež typická pigmentová škvrna na očných bielkach.Prvé príznaky alkaptonúrie možno nájsť už u novorodencov – ich moč na vzduchu stmavne a zanecháva na plienkach hnedočervené škvrny. Vekom sa postupne ukladá tmavý pigment v koži, bielkach očí a v chrupkách uší. Prvé závažné klinické prejavy ochorenia – bolesti sa začnú objavovať až okolo tridsiateho roku života. Tmavý pigment sa kumuluje predovšetkým v tkanivách kostí a v chrupkách, čo vedie k ich krehnutiu a postupnému rozpadu sprevádzanému silnými bolesťami. Najviac zmien na kostiach sa od začiatku ochorenia koncentruje na chrbtici. V dôsledku degeneratívnych zmien na platničkách sa medzistavcové priestory zužujú, čo môže viesť vo vyššom veku k zníženiu celkovej výšky tela, niekedy aj o 20 centimetrov. Postihnuté sú tiež životne dôležité orgány ako srdce či pľúca.
Nádej má meno nitizinón
V rámci klinických skúšok sa budú počas štyroch rokov sledovať účinky lieku nitizinón, ktorý by mal zastaviť ukladanie čierneho pigmentu v kostiach a chrupkách, a tým aj postup ochorenia. Ak sa ukáže, že dlhodobé užívanie tohto lieku naozaj zastaví postup doteraz neliečiteľnej choroby, bude to revolúcia v liečbe. Ako pre britské média povedal predseda britskej Spoločnosti pre alkaptonúriu a otec dvoch takto postihnutých detí Nicolas Sireau, všetci pacienti vkladajú do účasti na tomto klinickom skúšaní veľké nádeje, veď im môže úplne zmeniť životy.

Účinky lieku budú sledovať lekári Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Okrem lekárov stojí výzva aj pred vedcami zo Slovenskej akadémie vied – aby odhalili genetickú podstatu ochorenia. Na projekte financovanom z prostriedkov 7. rámcového programu EÚ sa významne podieľa aj skupina Andrey Zaťkovej z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, ktorá bude analyzovať jednotlivé genetické mutácie u pacientov s alkaptonúriou. Keďže doteraz lekári nevedia čierne kosti liečiť, snažia sa u pacientov tlmiť jej prejavy, najmä tlmenie bolesti. V prvej časti štvortýždňového klinického skúšania v roku 2013 v Piešťanoch a v Liverpoole sa pomocou lieku nitizinónu podarilo potlačiť tvorbu kyseliny homogentisovej až o 95 %. Výsledky úvodnej časti štúdie v decembri 2014 zverejnil prestížny vedecký časopis Annals of the Rheumatic Diseases.

Najviac chorých detí je na Slovensku

Kysuce (osada Jurdovci) – Izolované spoločenstvá ľudí žijúcich na kysuckých samotách a časté manželstvá v rámci príbuzenských vzťahov sú zrejme hlavnou príčinou zvýšeného výskytu choroby čiernych kostí v tomto kraji.Slovensko je krajinou s najvyšším výskytom tohto genetického ochorenia na svete. Viac ako 100 detí mladších než pätnásť rokov trpí u nás touto chorobou. Smutné prvenstvo medzi regiónmi si držia Kysuce. Zvýšený výskyt na Slovensku sa vysvetľuje tým, že pacienti pochádzajú z hornatých oblastí a pri ich osídľovaní sa dostávali pomerne malé skupiny obyvateľov do izolácie. Často dochádzalo k vzniku manželstiev v rámci blízkych príbuzenských vzťahov. To, že na Slovensku evidujeme veľký počet chorých, však možno pripísať aj ich aktívnemu vyhľadávaniu, ktoré má u nás viac ako 50-ročnú tradíciu. Prvý veľký súbor chorých s alkaptonúriou na svete komplexne spracovali slovenskí lekári v roku 1956. Cielene sa zamerali na rodinný výskyt choroby a geografické súvislosti a zistili alkaptonúriu u 102 jedincov, pochádzajúcich z pätnástich rodín. Štúdie z 90. rokov vyšetrili 610 000 obyvateľov Slovenska a zistili 204 pacientov s alkaptonúriou, z toho 106 detí.

Definitívna liečba v štádiu experimentov

Hoci ukladanie čierneho pigmentu v tele spôsobuje postupný rozpad kĺbov sprevádzaný silnými bolesťami, z hľadiska rizika predčasného úmrtia nepredstavuje pre chorého najvážnejšie riziko. To sa ukrýva v srdci. Neprítomnosť funkčného enzýmu (homogentisát-dioxygenáza) vedie k neschopnosti pečene spracovať kyselinu homogentisovú, a tá sa v podobe čierneho pigmentu hromadí nielen v kostiach, ale aj v chrupkách srdcových chlopní a v iných dôležitých orgánoch. Nitizinón síce zablokuje tvorbu kyseliny homogentisovej, no na úkor zvýšenia inej aminokyseliny tyrozínu. V klinickej štúdii, ktorá sa začala v lete, je preto nevyhnutné okrem iného veľmi starostlivo sledovať, aké možné nežiaduce účinky môže mať na organizmus zvýšenie koncentrácie tejto aminokyseliny. Pacienti preto musia napriek liečbe dodržiavať nízkobielkovinovú diétu, aby sa minimalizoval vznik nežiaducich účinkov. Chorobu by mohlo definitívne vyliečiť dodanie funkčného enzýmu do pečene napríklad pomocou génovej alebo bunkovej terapie. Táto liečba je však v súčasnosti iba v štádiu experimentov.

Krík  nádeje

Z kríku Callistemon získali lekári liek nitizinón. Túto rastlinu nájdete aj v našich záhradách, pochádza však z Austrálie. Začiatkom deväťdesiatych rokov z neho britskí a švédski vedci pripravili liek pre deti s metabolickou poruchou, ktorá ich pripravuje o pečeň. Teraz sa zisťuje, či by nemohol pomôcť aj pacientom s chorobou čiernych kostí.

 

Autor: MUDr. Richard Imrich, DrSc.

Molekulárno-medicínske centrum SAV

prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc.,

riaditeľ Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch

Foto: AKU Society, Cambridge, Wikipedia/Peter A. Mansfeld, Dušan Šrenkel

Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 1/2015).

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
TVT 2018 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Teslova cievka je rezonančný vzduchový transformátor rozložený z primárnej a sekundárnej cievky
Zistite viac