Sedem zaujímavostí o slovenských jazerách


Sedem zaujímavostí o slovenských jazerách

Veľké Hincovo pleso v Tatrách. Zdroj: iStock

Prívlastkom krajina tisícich jazier sa síce pýši Fínsko, jazier a vodných nádrží však máme dosť aj u nás na Slovensku. Vodné plochy tvoria vzácny prvok našej krajiny. Zaujímavé sú však aj procesy, ktoré ovplyvnili ich vznik.

V poučkách z geografie sa uvádza, že jazerá sú prirodzené vodné nádrže, ktoré vznikli v uzatvorených zníženinách terénu a čiastočne alebo úplne ich vyplnila voda. Existuje niekoľko rôznych definícií na rozdelenie povrchových vnútrozemských vôd. Jedným z nich je napríklad členenie podľa procesov ich vzniku.

1. Prírodných jazier máme málo

Ak zníženina vznikla následkom vnútorných (endogénnych) síl Zeme, hovoríme o tektonických a vulkanických typoch jazier. Ak zníženiny zapríčinili vonkajšie (exogénne) faktory, rozlišujeme prehradené zníženiny (napr. náhlym zrútením alebo zosuvom) alebo erózne zníženiny (ľadom, vodou, vetrom). Samostatnou skupinou sú zníženiny, ktoré sa vyvinuli následkom vplyvu vegetácie - rašeliniská alebo slatiny.

Jazerá sa taktiež delia podľa toho, akým spôsobom sú nasycované vodou. Podľa toho vyčleňujeme jazerá riečne, jazerá s prítokom podzemnej vody a z prameňov na dne, jazerá s povrchovým prítokom aj odtokom, jazerá s podzemným tokom alebo bezodtokové jazerá. Množstvo vody v nich je premenlivé v závislosti od klimatických činiteľov.

Jazerných plôch, ktoré vznikli prirodzeným spôsobom, je však na Slovensku veľmi málo. Do veľkej skupiny vodných plôch na Slovensku ale zaraďujeme aj technické diela človeka, ako sú priehrady, nádrže, tajchy alebo poldery. Tie sa totiž často vzhľadom aj funkciou stali súčasťou krajiny.

Podľa Rámcovej smernice o vodách (RSV 2000/60 ES) je definícia jazier širšia a zahŕňa aj umelé vodné telesá. Jazerá definuje ako útvar stojatej vnútrozemskej vody. Ľadovcové jazerá v Tatrách sa nazývajú plesá a umelo vytvorené jazerá v dôsledku banskej činnosti sú tajchy (z nemeckého Teich).

2. Ľadovcový pôvod má 215 jazier

Najväčší počet jazier máme v Tatrách, všetky sú práve ľadovcového pôvodu. Je ich 215 a sú umiestnené buď v ľadovcových kotloch, alebo v morénových zníženinách. V Tatrách sa nachádza najväčšie slovenské jazero Veľké Hincovo pleso. Rozprestiera sa na ploche 20,08 hektárov a maximálnu hĺbku má 53 metrov. V plese je akumulovaných 1 796 000 m³ vody.

Jazero je situované v hornej časti Mengusovskej doliny v nadmorskej výške 1 346 m. Ľadová pokrývka sa tam udrží 9 - 10 mesiacov a povrchová teplota vody nepresahuje 8 °C. Voda je v ňom zo všetkých tatranských jazier najpriezračnejšia, a to až do hĺbky 12,5 m.

Štrbské pleso. Zdroj: iStock

Štrbské pleso. Zdroj: iStock

Druhým najväčším plesom je asi najznámejšie Štrbské pleso s rozlohou 19,76 ha a hĺbkou 20 m. Je to typické morénové jazero, množstvo vody v ňom dosahuje 1 284 000 m³. Leží v nadmorskej výške 1346 m južnej časti Vysokých Tatier. Vzniklo v depresii, ktorá ostala po mŕtvom ľade. Pri ústupe ľadovcov boli ľadovcové splazy pochované zvetraným materiálom, ktorý ľadovec niesol a po roztopení sa ľadu pod touto pokrývkou vznikla bezodtoková depresia vyplnená vodou.

3. Morské oko je jazero hradené zosuvom

Zosuvy patria k tým procesom, ktoré je možné na rozdiel od ľadovcov pozorovať aj v našich podmienkach. Každoročne dochádza k desiatkam zosuvov, vítané sú však len v neosídlenej krajine. Naše plošne najvyššie hradené sopečné jazero je Morské oko s plochou 13 ha.

Nachádza sa pod Sninským kameňom vo Vihorlatských vrchoch a vzniklo zahradením doliny Okny masívnym zosuvom so šírkou 800 m a dĺžkou 1900 m. Medzi turisticky príťažlivé jazerá patrí Izra v Slanských vrchoch v geomorfologickom podcelku Milič.

Jazero Izra leží na území obce Slanská Huta a zaberá plochu 3,70 ha. Vzniklo zahradením doliny jedného z prítokov Izry - Malej Izry zosuvom pôdy. V dôsledku úpravy hrádze sa zväčšila plocha vodnej hladiny aj hĺbka jazera. Jeho okolie tvoria lesy, je v ňom možné sa kúpať a plaviť sa na loďkách.

Morské oko vo Vihorlatských vrchoch. Zdroj: iStock

Morské oko vo Vihorlatských vrchoch. Zdroj: iStock

4. Najohrozenejšie jazerá sú riečne

Jedinečné a aj najviac existenčne ohrozené sú riečne jazerá. Definujeme ich ako ramená oddelené od toku s veľmi osobitým vývojom a väčšinou aj výskytom mimoriadne bohatých živočíšnych a rastlinných spoločenstiev. Do ich existencie značne zasiahli veľké úpravy vodných tokov.

Kedysi sa celkom často vyskytovali na Podunajskej, Záhorskej a Východoslovenskej nížine. Odčlenenie od hlavného toku vzniklo prevažne štrkovými nánosmi, ktoré zabezpečili priesak vôd z hlavného toku do jazera.

Typickým viacramenným riečnym jazerom, napriek čiastočnému vplyvu umelých zásahov, je Devínske jazero. Je situované medzi riekou Moravou a umelým kanálom Malina pri Devínskej Novej Vsi. Z vlastného jazera dlhého 350 m a širokého maximálne 80 m vybiehajú zálivy až 1,4 km dlhé. Tento charakter veľmi pozitívne ovplyvňuje možnosť hniezdenia vodného vtáctva.

5. Jazierka podzemných labyrintov

Zaujímavým fenoménom sú krasové jazierka. Ich vznik súvisí s geologickou stavbou územia a následnými morfologickými procesmi. Vytvárajú sa v krasových závrtoch, ktoré sa nachádzajú nad podzemnými priestormi a odvádzajú vodu z povrchu planín do podzemia. V prípade, že sa odtoky utesnia najčastejšie ílovitými látkami, voda sa v nich udrží, vznikajú teda jazierka.

Najväčším krasovým jazerom na Slovensku je Jašteričie jazero s rozlohou 1,22 ha. Vzniklo v krasovej jame, ktorej dno tvorí nepriepustné podložie. Územie je prístupné turistickým chodníkom z obce Silica. Okrem neho sa krasové jazerá vyskytujú napríklad pri jaskyni Domica – Smradľavé jazero alebo Lúčanské jazero, ktoré sa nachádza na Hornom vrchu v Slovenskom krase.

Osobitnou kapitolou sú jazerá v podzemných krasových oblastiach. Rušivý účinok vody pravidelne odkvapkávajúcej zo stropu alebo stekajúcej po stenách jaskyne vytvára na jaskynných útvaroch jamky a menšie depresie. Kvapkajúca voda vytvorí hladinu, ktorá prekrýva nerovnosti a vytvára väčšinou síce malé, ale predsa jazierka. Z vôd sa vyzrážajú minerálne látky a vznikajú sintre, jaskynné perly.

Jazero v Demänovskej jaskyni slobody. Zdroj: iStock

Jazero v Demänovskej jaskyni slobody. Zdroj: iStock

Medzi najkrajšie jazierka podzemných labyrintov patrí Ružová sieň a Smaragdové jazierko v Demänovskej jaskyni slobody alebo Biele jazierko v Belianskej jaskyni. Zaujímavým je tiež zamrznuté jazero vo Veľkej sieni Dobšinskej ľadovej jaskyne alebo malé jazierka s krištáľovou vodou a s vyzrážaným uhličitanom vápenatým do jaskynných perál v Harmaneckej jaskyni.

6. Výnimočné pramenné jazerá

Prestupujúca voda zužitkováva pórovitosť hornín, pukliny, poruchy a krasové dutiny, aby obiehala prostredím, do ktorého vsiakla, obohatila sa o minerálne látky a nakoniec vo svojom pohybe znova smerovala na povrch. V momente, kedy sa objaví opäť na povrchu, je možné povedať, že pramení. Pramenné jazerá vznikli z prameňov vďaka svojej vlastnosti pramenenia.

Patrí sem Bezodné jazero ležiace v Záhorskej nížine neďaleko Plaveckého Štvrtku, ktoré postupne zarastá vegetáciou a mení sa na rašelinisko. Je mimoriadne zaujímavé, pretože na jeho vzniku mala podiel aj veterná činnosť. Pieskové duny v okolí spevnené lesným porastom uzatvorili depresiu, do ktorej vyvierajú silné pramene z podzemného toku.

Časť tejto oblasti pokrývajú močiarne rastlinné spoločenstvá a na vodnej hladine sa nachádza druhovo početné vodné vtáctvo. Pri obci Jazernica v Turčianskej kotline je taktiež neobyčajné pramenné jazero. Po okrajoch vodnej plochy dlhej 35 m a širokej 25 m rastú charakteristické trsy vysokých ostríc a prírodnú scenériu umocňujú skupiny vŕb a jelše. Od roku 1975 je toto Jazierko pri Jazernici chráneným prírodným výtvorom.

Vodná nádrž Palcmanská Maša. Zdroj: iStock

Vodná nádrž Palcmanská Maša. Zdroj: iStock

7. Našej najväčšej vodnej nádrži ťahá na sedemdesiatku

Keďže voda je veľmi dôležitá aj z hospodárskeho hľadiska, človek sa ju oddávna snažil zachytávať v nádržiach a regulovať jej odtok i riečny režim. Vzhľadom na nedostatok prirodzených jazier a tiež potrebu produkovať elektrickú energiu, vytvorili ľudia zamedzením riek umelé vodné nádrže.

Budovať sa u nás začali už v 15. a 16. storočí. Vtedy slúžili predovšetkým na banskú činnosť, chov rýb a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Koncom 19. storočia sa v horských oblastiach začali budovať nádrže nevyhnutné na spracovanie dreva. V dnešnej dobe sa budujú vodné nádrže najmä kvôli získavaniu elektrickej energie.

Našou najväčšou umelou vodnou nádržou je Oravská priehrada vybudovaná na sútoku Bielej Oravy a Čiernej Oravy. Priehradný múr vysoký 41 m zadržiava v nádrži 375,5 miliónov metrov kubických vody a bol postavený v rokoch 1941 - 1952. Oravská priehrada je so svojimi brehmi a ostrovmi najvýznamnejšou lokalitou výskytu vodných vtákov. Leží na migračnej trase  vodného a pri vode žijúceho vtáctva v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom.

V Štiavnických vrchoch vznikla v 16. – 20. storočí významná sústava vodných nádrží. Funkcie týchto nádrží sa historicky menili, a to od rybníkov, zásobární vody až po využívanie energie vody na pohon banských mechanizmov. Podľa historických dokumentov existovalo asi 50 takýchto nádrží, do súčasnosti sa funkčne zachovalo asi 24 s celkovým objemom 4,3 milióna metrov kubických. Postupom času sa ich funkcia zmenila na vyslovene vodárenské, ale hlavne rekreačné účely. Medzi najznámejšie patrí Klinger, Bakomi, Počúvadlianske jazero, Evička či Veľká Richňava a Malá Richňava.

Ďalšími umelo vytvorenými jazerami sú Zemplínska šírava, nádrž Dedinky, Domaša, Ružín, Liptovská Mara, ale aj bývalé štrkoviská premenené na rekreačné plochy v okolí Senca a Bratislavy.

Martina Pitlová, CVTI SR

 

Zdroje:

Rubín, Jozef; Galvánek, Juraj; Vydra, Vladimír: Klenoty neživej prírody Slovenska, Martin, 1987, 272s., ISBN 70-043-87
Ondrejka, Kliment; Rekordy Slovenska. Príroda, Bratislava, 1997, 225 s., ISBN 80-88716-21-7
www.fns.uniba.sk
www.wikipedia./Izra_(jazero)
www.wikipedia/Orava

Hore
Vedecká cukráreň 2
Veda v CENTRE máj
Quark_2020
Vedecká cukráreň 5/2020
Veda v Centre
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Migrácia je jednou z najväčších výziev 21. storočia.
Zistite viac