Rozhovor s prof. Štefanom Lubym, z Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave

06. jún. 2016 • Fyzikálne vedy

Rozhovor s prof. Štefanom Lubym, z Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave

Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr.h.c., významný slovenský vedec – fyzik, medzinárodne uznávaná osobnosť, úspešný manažér vedy, pedagóg, spisovateľ a popularizátor vedy, presne pred mesiacom oslávil svoje životné jubileum – 75 rokov. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.

Štefan Luby, narodený 6. 5. 1941 v Bratislave, v rokoch 1958 – 1963 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, odbor Fyzika pevných látok. Po ukončení štúdia pracoval rok na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach. Vedeckú ašpirantúru absolvoval v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave, kde po získaní titulu CSc. pracoval ako vedecký pracovník. V roku 1982 získal vedeckú hodnosť DrSc. za prácu v odbore Elektronika a vákuová technika.

V Slovenskej akadémii vied pracuje od roku 1964. Bol riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV (1984 – 1992), 1. podpredsedom SAV (1993 – 1994), povereným predsedom (1994 – 1995) a v rokoch 1995 – 2009 predsedom Slovenskej akadémie vied. Výraznou mierou ovplyvnil vývoj a smerovanie SAV a zaslúžil sa o jej úspešný rozvoj. Po odchode z predsedníckeho postu sa ako fyzik opäť aktívne zapojil do výskumu nanovedy a nanotechnológií vo Fyzikálnom ústave SAV v Bratislave, kde pôsobí dodnes. 

Vo vedeckom výskume sa zaoberá fyzikou polovodičov, kovov, elektronických súčiastok, laserovou technikou a röntgenovou optikou, nanovedami a nanotechnológiami. Výsledky svojej práce prezentoval na svetových a európskych vedeckých podujatiach. Bol zodpovedným riešiteľom viacerých domácich a medzinárodných projektov. Venuje sa tiež riešeniu strategických otázok civilnej bezpečnosti. Významnú spoluprácu rozvinul s Univerzitou Salento v Taliansku a Univerzitou Bielefeld v Nemecku.

Návšteva u prezidenta Spoločnosti Maxa Plancka Petra Grussa v Mníchove, spolu s J. Šimúthom, profesor Štefan Luby v strede Preberanie ocenenia Slovak Gold pre Encyklopédiu Beliana, spolu s Annou Procíkovou

Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr.h.c., je čestným doktorom univerzít Salento (Taliansko), Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Bol prezidentom Federácie európskych akadémií All European Academies, Central European Academy of Sciences and Arts. Je viceprezidentom Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu a predsedom redakčnej rady Encyklopédie Beliana. Podieľal sa na jej tvorbe. Od roku 1971 je príslušníkom Nadácie Alexandra von Humboldta. Od roku 2004 je členom Rady Učenej spoločnosti SAV a ďalších domácich i zahraničných organizácií a vedeckých spoločností.

Promócia na Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne – doktorát honoris causa

Získal vyše 80 ocenení a medailí, medzi nimi sú napr. Humboldtova medaila (1995), De scientia et humanitate optime meritis, Akadémia vied ČR (2001), Kríž 1. triedy prezidenta SR (2003), štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (2005), Zlatá medaila SAV 2006, Cena SAV za budovanie infraštruktúry (2011, člen kolektívu) a ďalšie. Má rozsiahlu publikačnú činnosť. Je autorom vyše 400 vedeckých publikácií, ôsmich patentov a dvanástich kníh literatúry faktu, ktoré vyšli vo Vydavateľstve SAV VEDA. Známa je najmä trilógia Moji intelektuáli I. – III. 

 

M. B.: Pán profesor, významné životné jubileá sa zvyčajne spájajú so spomienkami, bilanciou toho, čo človek vo svojom živote zažil a dosiahol, prípadne s napísaním memoárov. Vy ste práve v tomto období vydali vo Vydavateľstve SAV VEDA knihu spomienok pod názvom Rodinná kronika. Môžete nás oboznámiť s jej obsahom? 

Š. LUBY: „V knižke Rodinná kronika sa vraciam k detstvu v Liptove, kde dávam návod, ako sa možno naučiť plávať medzi pstruhmi v horskej riave ako je Belá. Spomínam na 50-te roky, keď som v rozhlase počúval prenosy z politických procesov, a nechápal som, prečo sa obžalovaní vzájomne obviňovali. My sme v škole solidárne zatĺkali. V kapitole „Výchova socialistického inžiniera“ spomínam na študentské brigády, kde sme zarobili najviac, keď sme mali prestoje, pretože nám dávali slabo platené práce. Rok 1968 bol pre nás dramatický, lebo mladšia dcéra sa narodila 21. augusta 1968, deň po invázii, a okolo pôrodnice na Bezručovej sa strieľalo.

knižná publikácia Rodinná kronikaŤažko-preťažko sa obhajovali veľké doktoráty, trvalo to aj tri – štyri roky. Po roku 1989 mi obnovili Humboldtove štipendium, ktoré sa po roku 1968 dostalo na index, a svet sa otvoril. V USA som bol na univerzite v Syrakúzach, kde je pamätník obetí teroristického útoku v Lockerbee, a to ma priviedlo k skúmaniu terorizmu a nakoniec do programových výborov témy bezpečnosti v rámcových programoch EÚ. Ale krst ohňom ešte len prišiel – pätnásť rokov v kresle predsedu Slovenskej akadémie vied (SAV). Pätnásť pre SAV-ku rozpočtov, našich najťažších zápočtov. Zákon o akadémii nám vrátili sedem krát, nakoniec ho Národná rada SR schválila jednomyseľne. Ktovie, či tam nepôsobilo nejaké skryté žiarenie, lebo to bol totálny unikát. Po roku 2009 som sa vrátil na Fyzikálny ústav SAV s celoživotným presvedčením, že fyzici môžu robiť všetko. Naše školstvo by ich malo produkovať podstatne viac. Fyzik je perfektný manažér, naopak to neplatí.“

M. B.: Vyše 50 rokov pôsobíte vo vedeckovýskumnej činnosti. Ako hodnotíte posun vo vede, a menovite vo fyzike, od Vašich študentských čias?

Š. LUBY: „Fyzika urobila veľký skok dopredu, ale to nakoniec všetky vedy. V mojom V pracovni vo Fyzikálnom ústave SAVodbore, vo fyzike tuhých látok, bola objavená vysokoteplotná supravodivosť, obrovská magnetorezistencia, fullerény, kvantový Hallov jav, vynájdený rastrovací tunelový mikroskop, zhotovený a preskúmaný grafén, ak hovorím iba o tých počinoch, ktoré získali Nobelovu cenu. Spolu s vynájdením tranzistora, integrovaného obvodu a ďalších súčiastok sa tak sformovala báza informačnej revolúcie, ktorá poznamenala 20. a 21. storočie. Dnes túto štafetu preberá nanoveda a nanotechnológie. Ďalšou oblasťou je samozrejme jadrová a subjadrová fyzika a kozmická fyzika, kde sa to tiež hemží Nobelovými cenami. Približne polovicu z nich dostávajú vedci pôsobiaci v USA, Nemecko a Japonsko mierne rastú, UK trocha klesá, rozvíjajúci svet sa zatiaľ prizerá. Sám som zvedavý, kedy pokus o ďalší veľký čínsky skok, kde vrhli do obehu milión vedcov, prinesie aspoň náznak takej žatvy. Ale na to si ešte počkáme. Na Slovensku sme na takéto ocenenie tiež nedosiahli, ale v mojom odbore si ľudia ako J. Krempaský, V. Bužek, P. Duhaj postavili pamätníčky, aj keď každý z trocha iného aspektu.“

S Katarínou Gmucovou v laboratóriu Fyzikálneho ústavu SAV

M. B.: Čo je Vašou prioritou v súčasnosti?

Š. LUBY: „Venujem sa nanotechnológiam, nanočasticovým senzorom plynov, etike v nanovede, najnovšie kibicujem kolegom pri výskume grafénu, chcel by som otvoriť tému Reprodukovateľnosť v nanotechnológii. Nanoštruktúry s počtom atómov 10 až 10 000 tvoria prechod medzi poslušnými molekulami a kryštálmi, ktoré sú dobre opísateľné zákonmi fyziky. Nanoštruktúry sú na prechode medzi týmito entitami a sú neraz nevyspytateľné, aspoň pri súčasnom stave poznania. Odbor je veľmi diverzifikovaný, ťažko sa robia zovšeobecnenia.“

M. B.: Ste národným delegátom programu Horizont 2020 k téme: Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov. Čo je hlavným cieľom tohto programu?

Š. LUBY: „Program bezpečnosti bol prvý raz zaradený do 7. rámcového programu. Pred ním som bol členom zoskupenia ESRAB, čo je Európsky poradný výbor pre výskum v bezpečnosti. Sprvu sa projekty orientovali najmä na boj proti klasickému terorizmu, dnes sem už spadá aj klimatická zmena, ktorá generuje migráciu, ochrana hraníc, morských aj suchozemských, kybernetická bezpečnosť a i. Po veľkých útokoch v New Yorku, Madride, Londýne sa zdalo, že Európa a USA problém terorizmu zvládli a kontrolujú ho, udalosti minulého a tohto roka ukazujú, ako veľmi sme sa mýlili. Program je priestorom pre výskumníkov v počítačovej technike, biológii, v nových materiáloch vrátane nanomateriálov, mali by sa do neho viacej zapájať aj spoločenské vedy, ale to sa zatiaľ nedarí. Oproti 7. RP sa prostriedky vyčlenené v Horizonte 2020 síce zväčšili asi o 40 %, napriek tomu predstavujú zlomok toho, čo vynakladajú v USA. Počas môjho pôsobenia v programovom výbore sme kritizovali neúnosnú situáciu, keď liknavosť administratívy spôsobila, že v niektorých prípadoch sa projekt naštartoval 900 dní po podaní. Dnes je to už podstatne menej. V Horizonte 2020 máme aj špeciálne výzvy na zapojenie sa malých a stredných podnikov.“

M. B.: Aká je, podľa Vás, pozícia slovenskej vedy v medzinárodnom kontexte?

Š. LUBY: „Keď som v roku 2009 odchádzal z postu predsedu SAV, vyzeralo to nádejne. V SAV sme rástli vo väčšine parametrov. Potom prišla hypotekárna, ekonomická a aj morálna kríza a Slovensko sa s týmito javmi nevysporiadalo bez straty kytičky. Vo vede sa ani  nemohlo. Záväzok zvýšiť financovanie vedy do roku 2020 na úroveň 1 % alebo 1,2 % daný Európskou úniou sa neplní a už sa sotva splní. Tendencie spolitizovania SAV boli škodlivé. Štrukturálne fondy sú požehnaním, ale aj označenie „toxické peniaze“ má niečo do seba. Slovensko je blízko konca EÚ vo výkonnosti, naša excelentnosť je vyjadrená číslom 18, priemer EÚ je 50. A stabilizačná zmluva SAV nás teší v prvom roku, v ďalších dvoch sa stane zmluvou stagnačnou. Najbližšie voľby Snemu SAV a Predsedníctva SAV v roku 2017 musia byť východiskom programu obnovy.“

M. B.: Aké sú Vaše ďalšie literárne plány?

Š. LUBY: „Momentálne mám rozpísanú Kroniku SAV, ktorá sa bude opierať o historické skutočnosti, ale aj o moje osobné spomienky a zážitky. Pred dokončením je kniha Zastávky v priestore, zastávky v čase, o ľuďoch vedy a miestach, kde sa robí. Populárnu knihu Pohľady do nanosveta momentálne prepisujem do vedeckého formátu, obe verzie vychádzajú zo spolupráce s CVTI SR. A zbierajú sa mi aj Šibalstvá II., ako príklad uvediem: „V našej politike sa to hemží obyčajnými ľuďmi, ale obyčajného človeka medzi nimi nehľadaj.“ Alebo: „Keď už budeme mať všetci uši zapchané slúchadlami, môžeme sa dorozumievať posunkami a odpozorovaním pohybov pier“.“

Verejné uvedenie knihy Šibalstvá a roztopaše

M. B.: Ako najradšej relaxujete?

Š. LUBY: „Rád chodím do Tatier, sem tam do plavárne, z cvikov nezanedbávam cyklus na posilnenie svalov chrbta, čo je veľmi dôležité, aby sa nám nerozsypala chrbtica, keď pri služobných aj súkromných cestách meníme často matrace. A v sobotu večer pozerám v televízii Doma tie stereotypné romantické filmy, ktoré sú natočené na útesoch nad morom alebo v nejakom majáku premenenom sa sídlo šarmantného mládenca.“

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

 

Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu prof. Š. Lubyho a NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: ZVČ

 

Prof. Štefan Luby bol hosťom Vedy v CENTRE v CVTI SR 31. 1. 2013Rozhovor s profesorom Š. Lubym publikovaný vo Vedeckom kaleidoskope (17. 1. 2013)

 

 

Súvisiace:

Články
Hore
Vedecká cukráreň 2
Quark_2020
Vedecká cukráreň 5/2020
Veda v Centre
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
V októberi 1962 prepukla kubánska raketová kríza.
Zistite viac