Probiotiká ukryté v mikročasticiach


Probiotiká ukryté v mikročasticiach

Sila probiotík či prebiotík býva častokrát podčiarkovaná v snahe o zdravý životný štýl či udržanie si pevného zdravia. V poslednej dobe sa však stávajú aj predmetom vedeckému výskumu, pričom dominuje záujem o štúdium probiotík a ich účinku ako jednej z možných alternatív antibiotickej liečby.

Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú probiotiká definované ako živé mikroorganizmy, ktoré prospešne vplývajú na zdravie hostiteľa, ak sa užívajú v primeranom množstve. „Už teraz sú probiotiká využívané ako podporná liečba pri viacerých črevných ochoreniach a pri liečbe antibiotikami s cieľom urýchliť obnovu prirodzenej črevnej mikrobioty. Typickými zástupcami probiotických mikroorganizmov sú baktérie reprezentované rodmi Lactobacillus a Bifidobacterium,“ uvádza Monika Kvaková, Ústav experimentálnej medicíny (prednostom je MVDr. Alojz Bomba, DrSc.), Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice vo svojej práci Probiotiká ukryté v mikročasticiach.

Snahou výskumu je hľadanie a vyselektovanie najefektívnejších probiotických kmeňov pôsobiacich samostatne alebo v kombinácii s naturálnymi bioaktívnymi látkami (prebiotiká, omega-3 mastné kyseliny, resp. rastlinné extrakty), ktoré by boli následne cielene využívané na prevenciu alebo ako doplnok k štandardnej liečbe chronických ochorení, ako sú kardiovaskulárne, črevné zápalové či nádorové ochorenia tráviaceho traktu.

„Výskum prispieva k prehĺbeniu znalostí o mechanizmoch pôsobenia skúmaných probiotických mikroorganizmov s ich následnou cielenou aplikáciou pri rôznych ochoreniach. Taktiež naše výsledky prispejú k vývoju funkčných potravín, obohatených o probiotiká a prebiotiká, omega-3 mastné kyseliny, resp. rastlinné extrakty, určených pre udržanie zdravia bežnej populácie, ako aj cielené využívanie funkčných potravín a výživových doplnkov skupinami športovcov, dôchodcov a i. Jedným z možných biotechnologických prístupov ako zvýšiť účinnosť, stabilitu a nestratiť funkčnosť spomínaných zložiek, či už priamo pri prechode gastrointestinálnym traktom alebo pri mechanickom spracovaní počas zabudovania do funkčných potravín a ich skladovaní, je proces ich spolu-uzatvorenia do mikročastíc ´co-mikroencapsulation´ z biodegradovateľných materiálov (napr. alginát, chitozán, škrob, srvátkový proteín, atď.),“ vysvetlila autorka.

výskum probiotík

Tvrdí, že synergický efekt probiotík a prebiotík na zloženie ľudskej črevnej mikrobioty je nepopierateľný. O výrobu produktov obsahujúcich omega-3 mastné kyseliny a probiotické kmene je podľa nej taktiež veľký záujem, pretože bolo dokázané, že funkčné produkty obsahujúce spomínané bioaktívne zložky poskytujú zdravotné benefity konzumentovi.

„Štúdie kombinujúce obe zložky ukazujú, že mastné kyseliny zvyšujú účinnosť probiotických mikroorganizmov a naopak probiotiká dokážu modulovať metabolizmus tukov. Bolo dokázané, že poly-nenasýtené mastné kyseliny ovplyvňujú adhéziu laktobacilov na konkrétnych miestach v čreve, pravdepodobne zmenou zloženia membránových mastných kyselín v epitelových bunkách čreva,“ konštatovala odborníčka.

V súčasnosti sa mastné kyseliny a probiotiká podľa nej využívajú ako doplnková terapia najmä pri ochoreniach, ako je IBD, alergia a reumatoidná artritída so sľubnými výsledkami. „Probiotiká aj mastné kyseliny hrajú dôležitú úlohu v imunitnom systéme a majú súvis s lokálnymi a systémovými zápalovými mechanizmami.“

So svojou prácou sa Monika Kvaková zapojila do XI. ročníka Interaktívnej Konferencie Mladých Vedcov 2019 Preveda.

*********************************************

Občianske združenie Preveda už roky organizuje konferenciu pre mladých výskumných pracovníkov zameranú na vybrané obory chemických a prírodných vied ako biochémia a molekulová biológia; biotechnológia a potravinárska technológia; analytická chémia; organická, bioorganická, farmaceutická chémia, farmakológia a toxikológia; environmentalistika a tiež biomedicínska fyzika, matematické modelovanie, bioštatistika, biometria.

Poskytuje tak možnosť jednoduchým spôsobom prezentovať prácu mladých vedcov, prináša interaktívnu diskusiu na odborné témy a dáva príležitosť získať plnohodnotnú publikáciu príspevkov v recenzovanom zborníku konferencie. „Veríme, že sa nám s vašou pomocou podarí týmto projektom naštartovať cyklus konferencií, ktorých obsah a vysoká výpovedná úroveň napomôžu k udržaniu vzdelanostnej úrovne, ako i k zefektívneniu štúdia mladej vedeckej obce,“ uvádzajú organizátori.

 

Informácie a ilustrácie poskytla: Monika Kvaková

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Vedec roka 2018
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
fotografická súťaž TVT 2019
kúpa časopisov jún 2016
Noc výskumníkov 2019
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Staviteľom Suezského prieplavu bol francúzsky inžinier Ferdinand Lesseps (1805 – 1894).
Zistite viac