Kmene borovíc ohnuté do písmena J mohli byť zaťažené snehom alebo ich do tvaru sedadiel kedysi vyformovali tamojší lesníci.
Krivé stromy sú zhruba rovnako vysoké a všetky sú ohnutými časťami otočené na sever. Zdroj: iStockphoto.com
Vo svete existuje mnoho záhadných a nezvyčajných miest, nad ktorými si vedci dlho lámu hlavy. Jedným z nich je aj zvláštny Krivý les v Poľsku (poľsky Krzywy Las) neďaleko mestečka Gryfino na severozápade republiky.
Už na prvý pohľad tam nie je niečo v poriadku. Asi 80 takmer storočných borovíc je v ňom totiž ohnutých do písmena J a nik nevie prečo. Zvláštne je aj to, že všetky sú usporiadané vedľa seba, sú napohľad rovnako vysoké a ich ohnuté časti zhodne smerujú na sever.
Nech teda ich dnešný vzhľad spôsobilo čokoľvek, postihlo to zrejme všetky stromy rovnakou mierou, domnieva sa portál deník.cz.
Stromy sa pri zemi ohýbajú v 90-stupňovom uhle a po jednom až troch metroch sa ich kmene opäť vyrovnávajú do vzpriamenej polohy.
Sneh, silná gravitácia a mimozemšťania
O pôvode ohnutých borovíc sa traduje hneď niekoľko príbehov. Podľa webovej stránky Penn Arts & Sciences na Univerzite v Pensylvánii boli stromy na začiatku svojho rastu zaťažené snehom. Druhá téza predpokladá, že tvar kmeňov mohla pozmeniť silná gravitácia, ktorá v tejto oblasti panuje.
Krivý les je pre vedcov dodnes záhadou. Zdroj: iStockphoto.com
Explorers Web vymenúva ďalšie možné teórie. Krivosť stromov mohli podľa portálu spôsobiť prudké snehové búrky, silný vietor, genetické mutácie či dokonca príjazd mimozemšťanov. Ďalšie príbehy uvádzajú, že stromy ohli prechádzajúce tanky za druhej svetovej vojny. Niektorí ľudia tvrdia, že na mladé borovice pôsobila špeciálna huba, ktorá spôsobila deformáciu výhonkov najmladších stromov.
Ani jedna teória však neobjasňuje, ako je možné, že je v lese ohnutá len časť stromov a ďalšie rastú normálne.
Zámerne ich ohýbali lesníci
Podľa jednej z najpravdepodobnejších možností mladé borovice zámerne ohýbali miestni lesníci, aby vytvorili „stoličky“, na ktorých by sa dalo sedieť. Na začiatku druhej svetovej vojny v roku 1939 túto lokalitu opustili a stromy po nich zostali krivé.
Detail borovíc v Krivom lese. Zdroj: iStockphoto.com
Tvarovanie stromov bolo bežnou praxou nielen v Indii či Amerike, ale aj u nás v Európe. Mladé stromčeky, s ktorými sa dobre manipuluje, sa zámerne ohýbajú, aby následne poslúžili ako nábytok alebo aby sa z nich vyrábali nástroje či lode.
Je teda celkom možné, že i podivný poľský les je výsledkom niekdajšieho obchodného zámeru.
Podobne pokrivené stromy sa nachádzajú aj v zábavnom parku Gilroy Gardens v Kalifornii. Tam ich však vrúbľovacími technikami záhradní architekti zámerne pretvorili na jedinečné postavy.
Stromy v Gilroy Gardens v Kalifornii. Foto: Gilroy Gardens
Zdroje: deník.cz, Russian and East European Studies, Gilroy Gardens
(af)
