Pred pár storočiami boli komodity ako petrolej a sviečky, ako hlavné zdroje svetla večer a počas noci, dosť drahé. Pokusy s elektrinou koncom 18. storočia boli len v plienkach a na príchod prvej žiarovky si muselo ľudstvo ešte 100 rokov počkať. Jedným z riešení ako ušetriť na svetelnej energii bola myšlienka posunu hodín, resp. zavedenie letného času.
V jednej eseji uvažoval americký úradník, vedec a filozof Benjamin Franklin (1706 – 1790) nad tým, ako lepšie využiť denné svetlo, aby sa ušetrilo za sviečky. Nápadom sa inšpirovala až modernejšia spoločnosť koncom 19. storočia, kedy sa zavádzala medzištátna vlaková doprava, a tá vyžadovala zavedenie jednotného stredoeurópskeho času. Až na začiatku minulého storočia, presnejšie v roku 1916 sa začalo skutočne experimentovať s posunom času. Príchodom prvej svetovej vojny ho zaviedlo Švédsko, Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Bolo to ale nepopulárne opatrenie, ľudia sa s ním nikde a nikdy príliš nestotožnili, opatrenie prestalo existovať.
Počas druhej svetovej vojny sa posun času predsa znova začal realizovať. Letný čas platil nepretržito od 1. apríla 1940 do 4. októbra 1942 a potom naďalej behom letných mesiacov od roku 1943 do roku 1949. Napomáhalo to zvýšeniu produkcie zbraní (v noci bola povinnosť zatemnenia), ekonomicky už veľmi nie. Po druhej svetovej vojne došlo v niektorých krajinách Európy k posunu času až o dve hodiny oproti stredoeurópskemu času, v roku 1946 v Československu dokonca o hodinu späť!
Toto „časové divadlo“ v Európe skončilo koncom 40-tych rokov. Odvtedy platil zimný čas (štandardný stredoeurópsky) nasledujúcich takmer 30 rokov. Ropná kríza po roku 1973 viedla k prudkému vzrastu cien ropy a následnej zdĺhavej hospodárskej recesii v západnej Európe. Tu opäť prichádza na scénu zmena času. Najskôr ju zaviedlo Francúzsko, Taliansko a do roku 1978 mala byť zmena času zavedená vo väčšine európskych krajín. Podobne ako po roku 1916, ľudia nemali pre toto pochopenie, najmä v Nemecku. Jednotný letný čas sa začal v Európe presadzovať od roku 1980. Švajčiarsko ho napriek referendu zaviedlo o rok neskôr. Oficiálnym dňom zavádzania letného času bol 1. apríl. Neskôr sa dohodlo, že k posunu bude dochádzať v prvú aprílovú nedeľu.
Dnes je stanovené jednoduché pravidlo, že letný čas začína v poslednú nedeľu v marci o 02:00 a čas sa posúva o hodinu dopredu na 03:00. Naopak, zimný čas začína v poslednú nedeľu v októbri o 03:00 a čas sa posúva o hodinu späť na 02:00.
Otázka letného času, resp. zmeny času, je neustále diskutovaná. Je rozumné uvažovať o tom, či je uprednostňovať ekonomické záujmy nad prirodzené záujmy a biologické rytmy človeka.
Autor: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav SAV
Foto: www.pixabay.com
Uverejnila: BK