Vďaka vedcom zo Slovenskej akadémie vied (SAV) má už aj Slovensko svoj Katalóg ekosystémových služieb.
Zdroj: Monika Tináková, Slovenská akadémia vied (SAV)
S jeho pomocou vieme lepšie mapovať naše vzácne územia a identifikovať ich úžitok, ktorý poskytujú celej spoločnosti.
Obsahuje informácie o tom, ako naše územia chrániť, ako ich využívať a starať sa o ne. V neposlednom rade je určený aj pre širokú verejnosť, ktorá sa môže dozvedieť viac o našej slovenskej prírode.
Katalóg nám v rozhovore bližšie predstavila riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD.
V úvode rozhovoru si povedzme viac o Slovensku. Aké typy ekosystémov u nás dominujú?
Vývoj a prítomnosť ekosystémov je podmienená rôznorodosťou abiotických podmienok, ktoré podmienili vznik určitých typov reprezentatívnych ekosystémov.
Na území Slovenska bolo celkovo identifikovaných 120 reprezentatívnych geoekosystémov. Ide o potenciálne geoekosystémy, ktoré by sa na území vyvinuli, keby do nich nezasiahol človek.
Avšak človek svojimi aktivitami výrazne zasahuje do štruktúry týchto reprezentatívnych geoekosystémov a postupne ich mení na poloprirodzené alebo antropogénne. Najväčšou premenou prešli reprezentatívne geosystémy nachádzajúce sa v nížinných a kotlinových regiónoch, kde sú vhodné podmienky nielen na rozvoj poľnohospodárstva, ale aj na rozvoj urbanizácie a industrializácie.
V týchto lokalitách boli mnohé prirodzené ekosystémy zlikvidované a nahradené poloprirodzenými a antropogénnymi. Podiel prirodzených reprezentatívnych geoekosystémov tu často nedosahuje ani hodnotu 30 percent.
Tieto fakty neznejú príliš pozitívne. Napriek tomu tvrdíte, že u nás je starostlivosť o ekosystémy na dobrej úrovni.
Máme progresívnu legislatívu (Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, Vyhlášky MŽP č. 24/2003 Z. z. a pod.) a máme dobre vypracované strategické dokumenty, ako je Stratégia ochrany biodiverzity a Akčný plán. Tiež máme dobre prepracovaný systém chránených území, intenzívne sme sa zapojili do budovania medzinárodnej siete NATURA 2000.
Horšia situácia je v aplikácii opatrení do reálnej praxe. Navrhnuté opatrenia zo strategických dokumentov sa nie vždy dostatočne realizujú v praxi. Hlavnými obmedzujúcimi faktormi sú finančné a kapacitné zdroje na realizáciu mnohých špecifikovaných cieľov a opatrení, čo sa prejavuje aj na stave ekosystémov.
V roku 2018 sa nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, prípadne zlý) 75 percent druhov a 63,4 percenta biotopov európskeho významu. Najnepriaznivejšia situácia platí pre pobrežné a halofytné biotopy, rašeliniská, slatiny, ktoré sa nachádzajú v zlom stave. V nevyhovujúcom stave sa nachádzajú tiež niektoré krovinné biotopy, vresoviská, trávobylinné a lesné biotopy.
Tieto biotopy sú okrem negatívneho vplyvu antropogénnych aktivít (intenzívne poľnohospodárstvo, produkcia exhalácií, rozvoj rekreácie, narušenie hydrologického režimu, opúšťanie a zarastanie pozemkov a pod.) ohrozované aj v dôsledku pôsobenia klimatických zmien a šírenia sa inváznych druhov.
Zdroj: Monika Tináková, Slovenská akadémia vied (SAV)
Aj preto máme dnes k dispozícii katalóg, ktorý ste vypracovali v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre. Prečo sú dôležité informácie, ktoré katalóg obsahuje? Kde v bežnej praxi sú potrebné?
Katalóg je hlavne určený pre tvorcov environmentálnej politiky, pre tvorbu strategických dokumentov, ako i pre manažérov, ktorí zabezpečujú využívanie zdrojov a potenciálov územia.
Vypracovanie katalógu vzniklo aj z podnetu EÚ, ktorá si dala v rámci iniciatívy MAES za cieľ do roku 2017 vo všetkých krajinách EÚ zmapovať na národnej úrovni jednotlivé ekosystémy a stanoviť služby, ktoré dané ekosystémy poskytujú. Niektoré krajiny túto požiadavku splnili lepšie, iné horšie, niektoré vôbec nie.
Slovensko sa zaradilo ku krajinám, ktoré mali problém s jeho naplnením v danom termíne. Týmto katalógom Slovensko tak splnilo danú podmienku EÚ. Teraz by sa malo pokračovať v ekonomickom vyhodnotení služieb, ktoré môžu ekosystémy poskytnúť. Tiež by sa malo pokračovať v podrobnejšom mapovaní ekosystémov a ich služieb na regionálnej a lokálnej úrovni.
Ak chceme zabezpečiť efektívnu ochranu ekosystémov a zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie služieb, ktoré môžeme získať z týchto ekosystémov, mali by sa dané poznatky využiť v manažmente území a v rozhodovacích procesoch.
Čo vás osobne najviac mrzí v súvislosti s poškodzovaním ekosystémov a ich náročnou obnovou v rámci týchto procesoch na Slovensku?
Ako som už uviedla, Slovensko má vcelku dobrú legislatívu na ochranu prírody a krajiny. I napriek tomu neustále prichádza k poškodzovaniu vzácnych ekosystémov, ba až k ich zániku. Faktorov, ktoré spôsobujú tento stav, je viacero.
V prvom rade je to slabá vymožiteľnosť práva. Z tohto dôvodu prichádza k neustálemu poškodzovaniu biotopov.
Ďalším významným faktorom je nedostatočné ekologické vedomie obyvateľstva a egoistický životný štýl dnešného človeka. Dnešný človek neustále zvyšuje svoje životné nároky. To možno vidieť na rozmachu urbanizácie, predovšetkým nárokov na výstavbu nových obytných areálov, čo sa prejavuje vznikom vilových štvrtí, často nezapadajúcich do vidieckeho charakteru v mnohých obciach.
Zvyšujúci sa rast zastavaných plôch sa často realizuje na úkor prirodzených ekosystémov. Problémom je aj preferencia cudzokrajných drevín pri tvorbe okolitých záhrad pred druhmi, ktoré sú na určité stanovište vhodné.
Zdroj: Monika Tináková, Slovenská akadémia vied (SAV)
Ekosystémy nám poskytujú služby – napríklad produkujú potraviny, vodu, regulujú klímu, ale ponúkajú aj rekreáciu. V čom je Slovensko najsilnejšie a najslabšie v poskytovaní ekosystémových služieb?
Slovensko je síce malá, ale veľmi diverzifikovaná krajina, čo podmieňuje aj rôznorodosť ekosystémov, a tým aj ich služieb. Nie všetky ekosystémové služby však využívame efektívne. Väčšinou dominantným faktorom ich využitia je ekonomický aspekt (produkcia a predaj dreva, poľnohospodárska produkcia a jej tržby), a tak sa preferuje často využívanie produkčných služieb ekosystémov, najmä na úkor regulačných a ochranných služieb.
Problémom využívania ekosystémových služieb je ekonomické ohodnotenie mnohých ekosystémových služieb, najmä regulačných a ochranných. A tak si človek dostatočne neuvedomuje ich cenu.
Nevhodné využívanie ekosystémových služieb sa prejavuje vznikom mnohých environmentálnych problémov – prejav erózno-akumulačných procesov, zosuvov či ohrozenie biodiverzity a stability krajiny.
Nedostatkom racionálneho využívania ekosystémových služieb je tiež neuvážená spotreba a plytvanie niektorými ekosystémovými službami – potravinami, vodou či energiou. Je len na nás, ako budeme disponovať s potenciálom, ktorý nám príroda ponúka.
Katalóg ekosystémových služieb nájdete TU.
