Prvé varovanie pred neudržateľnosťou vývoja ľudskej spoločnosti vydali vedci v roku 1992.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Vtedy ho podpísalo 1700 vedeckých autorít z oblasti prírodných vied a tiež väčšina držiteľov Nobelovej ceny.
Vedci upozorňovali na nevratné škody na životnom prostredí, ktoré sú priamym dôsledkom ľudských aktivít.
V rovnakom roku sa konal prvý globálny Summit o Zemi v Rio de Janeiro, ktorého cieľom bola snaha vytvoriť politickú vôľu pre riešenie globálnych problémov, hlavne klimatickej zmeny. Kam sa ľudstvo posunulo za takmer 30 rokov?
Prvé varovanie
V prvom varovaní z roku 1992 poukázali vedci na zväčšujúcu sa ozónovú dieru, znečisťovanie ovzdušia a kyslé dažde, znečisťovanie a vyčerpávanie zásob podzemnej vody, nadmerný rybolov a rastúci tlak na oceány, degradáciu pôd, odlesňovanie, vymieranie druhov a populačný rast.
Vtedy ešte mnohí zo signatárov výzvy netušili, že všetky tieto negatívne vplyvy človeka znásobí klimatická zmena.
Jej stále zrejmejšie prejavy prispeli k tomu, že o štvrťstoročie po prvom varovaní prišlo druhé varovanie. Jedno z mála pozitívnych posolstiev znelo, že sa vďaka obmedzeniu vypúšťania škodlivých freónov podarilo zvrátiť zväčšovanie ozónovej diery a v súčasnosti prebieha jej pomalá regenerácia.
Ostatné negatívne trendy však pokračovali nezmeneným alebo dokonca rýchlejším tempom. V roku 2020 vyšlo Varovanie vedcov pred klimatickou krízou, aby sa ešte viac zdôraznil význam klimatickej zmeny.
Stále väčšia klimatická katastrofa
Vôbec po prvýkrát použila skupina vedcov takýto termín oficiálne vo vedeckom časopise a ním označila klimatickú zmenu.
K tejto výzve sa pripojilo viac ako 11-tisíc ďalších vedcov. Pokračujúcim kľúčovým problémom zostáva fakt, že sa svetu stále nepodarilo naštartovať pokles emisií skleníkových plynov.
Zatiaľ sa zdá, že aj pandémia priniesla iba prechodné spomalenie spotreby fosílnych zdrojov a hrozí, že spotreba bude opäť rásť. V poslednom čísle časopisu BioScience vydávajú vedci pod vedením Williama Ripplea z Oregon State University znovu aktualizované varovanie pred pokračujúcim otepľovaním atmosféry.
Vývoj kľúčových aktivít človeka vo vzťahu ku klimatickej zmene: a) rast populácie, b) pôrodnosť, c) početnosť dobytka, d) spotreba mäsa, e) svetové HDP, f) odlesňovanie, g) odlesňovanie Amazónie, h) spotreba energie, i) letecká doprava, j) objem odklonených investícií od fosílnych zdrojov, k) emisia CO2, l) emisia CO2 na obyvateľa, m) množstvo spoplatnených emisií CO2, o) dotácie do fosílnych palív, p) vlády, ktoré vyhlásili stav klimatickej núdze. Zdroj: BioScience
Hlavný autor štúdie komentoval prácu slovami: „Pred 20 mesiacmi som bol spoluautorom správy, ktorá vyhlásila stav klimatickej krízy. Dnes čelíme ešte väčšej klimatickej katastrofe a priestor pre riešenie sa zatvára.“
Vedci analyzovali celkovo 31 faktorov, ktoré majú blízky vzťah ku klimatickej zmene. Z nich až 18 dosiahlo buď rekordne vysoké, alebo, naopak, rekordne nízke hodnoty.
Po prvýkrát v histórii prekročil počet kusov dobytka 4 miliardy, čo predstavuje viac živej hmotnosti, ako tvorí ľudská populácia a divoké zvieratá dokopy.
Miera odlesňovania Brazílie dosiahla 12-ročné maximum, pričom Brazília sa hlási k cieľu úplného zastavenia odlesňovania do roku 2030.
Cena CO2 spojená so spaľovaním fosílnych palív je príliš nízka a aby mala účinok na obmedzenie spotreby, mala by byť niekoľkonásobne vyššia.
Vedci pozitívne hodnotili rýchly rast spotreby solárnej a veternej energie, hoci v porovnaní so spotrebou fosílnych palív je stále až 19-násobne nižšia.
Autori si tiež všímajú rekordné koncentrácie všetkých skleníkových plynov, rekordne vysoký tepelný obsah oceánov, a, naopak, rekordne nízke pH oceánov, ako aj zaľadnenie Grónska a Antarktídy a zrýchlené roztápanie horských ľadovcov.
Demonštrácia ku klimatickej zmene. Zdroj: iStockphoto.com
Prekročenie kritickej hranice
Obavy vedcov potvrdzuje aj iná nezávislá štúdia publikovaná v časopise Nature GeoScience, kde sa medzinárodnej skupine 31 autorov pod vedením Victora Brovkina z Meteorologického inštitútu Maxa Plancka v Nemecku po prvýkrát podarilo podrobne zmapovať vývoj prudkých zmien klímy za posledných 30-tisíc rokov.
Rýchlym zmenám podnebia, na ktoré by ľudstvo pravdepodobne nedokázalo vhodne reagovať, takmer vždy predchádzali postupné zmeny, až kým nedošlo k prekročeniu kritickej hranice.
Vedci sa zamerali predovšetkým na prudké oteplenie pred 14 700 rokmi, známe ako Bølling-Allerød, a koniec vlhkej periódy v Afrike v období pred 5- až 6-tisíc rokmi.
Spoločným znakom blížiaceho sa kritického bodu zlomu je klesajúca schopnosť klimatických, ekologických, ale aj sociálnych systémov, vrátiť sa po narušení do dlhodobého stavu rovnováhy. Kľúčovým záverom novej práce je skutočnosť, že po prekročení bodu zlomu nastáva celý reťazec javov, ktorý už nie je možné ovplyvniť.
Výskum skupiny autorov sa venuje tiež pozitívnym bodom zlomu, najmä v socioekonomickej a behaviorálnej oblasti, keď môže vďaka ťažko predvídateľným impulzom nastať rýchla spoločenská zmena s pozitívnymi dôsledkami pre celú spoločnosť.
Zdroje:
Brovkin a kol., 2021, Nature GeoScience.
Ripple a kol., 2021, BioScience.
