Umelé stromčeky pripadajú ľuďom ekologickejšie. Vydržia však zhruba šesť rokov a ich uhlíková stopa sa vyrovná až po dvoch dekádach.
Umelý alebo živý? Každý rok je to veľká dilema. Zdroj: iStockphoto.com
Mnohí ľudia dnes už veľmi vnímajú postupujúcu klimatickú zmenu, a tak sa s blížiacimi Vianocami čoraz intenzívnejšie rozbiehajú diskusie o tom, aký stromček si zadovážiť, aby sme boli čo najekologickejší a zanechali za sebou čo najmenšiu uhlíkovú stopu.
Rozhodnutie, aký stromček si máme na Vianoce kúpiť, je však podľa odborníkov zložitejšie, ako sa môže na prvý pohľad zdať.
Použitie umelého stromčeka pripadá mnohým udržateľnejšie. Jeden umelý stromček ale vydrží v domácnosti priemerne zhruba šesť rokov a za takýchto okolností má vyššiu ekologickú stopu než stromček živý. No pokiaľ budete umelý stromček používať dlhšie, bilancia sa postupne vyrovná. Približne rovnakú uhlíkovú stopu v porovnaní so živým stromčekom však bude mať až po zhruba dvadsiatich rokoch.
Štúdia hovorí v prospech živých stromov
Trojica vedcov z Montrealu, inžinier biomedicíny Sylvain Couillard, odborník na trvalo udržateľný rozvoj Gontran Bage a ekológ Jean-Sébastien Trudel zaoberajúci sa life cycle manažmentom, už pred časom vypracovala štúdiu, v ktorej porovnávali, koľko emisií vyprodukuje za rok svojho života umelý stromček a koľko živý. A čísla hovoria celkom jasne v prospech tých živých. Kým prvý typ vypustil do ovzdušia 8,1 kilogramu CO2, čo je také množstvo, ako keby ste prešli autom 322 kilometrov, druhý vyprodukoval len 3,1 kilogramu CO2 (v prepočte 125 najazdených kilometrov).
Ďalším faktorom, ktorý hovorí v neprospech umelých stromčekov, je ich výroba. Zvyčajne sa totiž vyrábajú z polyvinylchloridu (PVC), ktorý negatívne vplýva nielen na životné prostredie, ale aj na naše zdravie.
Živé stromčeky majú však tiež svoje proti. Najlepšie pre naše životné prostredie a ohrievajúcu sa planétu totiž je, keď zostanú pekne v zemi, kde môžu naďalej pohlcovať CO2. Ak ich vytneme, CO2, ktorý absorbujú, sa uvoľní späť do atmosféry.
Napriek tomu je dnes na svete už mnoho fariem, ktoré vo veľkom produkujú vianočné stromčeky určené na vianočný trh. Ich prevádzkovatelia a zakladatelia však na svoju obhajobu tvrdia, že miesto vyťatých stromov v čo možno najkratšom čase sadia nové priesady.
Veľký biznis
Vianočné stromčeky sú ale v každom prípade veľký biznis. Najväčším európskym vývozcom vianočných stromčekov je momentálne Dánsko. Podľa Dánskej asociácie vianočných stromčekov vyprodukuje približne 2 500 tamojších pestovateľov každý rok až 11 miliónov stromčekov.
V Belgicku, ktoré je druhým najväčším vývozcom v Európe, majú zasa producenti stromov odhadovaný ročný obrat 35 miliónov eur. Belgickí pestovatelia a distribútori vianočných stromčekov však iniciovali ekologickú chartu (UAP), ktorou sa pokúšajú dopad svojej činnosti na životné prostredie znížiť. Ich cieľom je postupne zmenšovať objem použitých herbicídov, podporovať rezanie miesto odstraňovania zhlukov koreňov a využívanie zvierat na čistenie pôdy.
Osemdesiat percent belgickej produkcie stromčekov tvorí jedľa severská, 10 percent smrek obyčajný, 5 percent jedľa fraserská a zvyšok iné druhy ihličnanov.
Trh s vianočnými stromčekmi v krajine zamestnáva už počas celého roka kvantum ľudí. Kúpou živého stromčeka obyvatelia podporujú miestnu ekonomiku i komunitu farmárov, čo je podľa amerického krajinného ekológa Andyho Fintona kľúčom k ochrane prírody. „Keď môže pestovateľ stromov získať ekonomické výhody zo svojej pôdy, je totiž menej pravdepodobné, že ju predá a že sa dostane do rúk developerov,“ vyjadril sa.
Zaujímajú aj vedcov
V neposlednom rade zaujímajú vianočné stromčeky aj vedcov, ktorí dlhé roky experimentujú s ich farbou, veľkosťou, tvarom, kvalitou ihlíc či mrazuvzdornosťou alebo sa snažia urýchliť ich rast. Geneticky ich upravujú a vytvárajú nové kultivary, aby na Vianoce uspokojili tisíce zákazníkov.
Jedným z najambicióznejších projektov posledného desaťročia súvisiacich s vianočnými stromčekmi bol takzvaný CoFirGe (Collaborative Fir Germplasm Evaluation Project).
Vedci roky skúmajú a upravujú vlastnosti ihličnatých stromov. Zdroj: iStockphoto.com
Cieľom celoštátneho projektu bolo identifikovať nové druhy jedlí, ktoré by mohli poslúžiť ako vianočné stromčeky. Na svete totiž existuje 30 až 40 druhov jedlí, z ktorých sa malá hŕstka v súčasnosti pestuje aj pre severoamerický trh s vianočnými stromčekmi.
Dvom dnes najobľúbenejším druhom vianočných stromčekov – Fraser a Abies procera – však zvyknú zahnívať korene a napáda ich pleseň rodu Phytophtora. Zasiahnutý strom môže v priebehu niekoľkých dní dokonca zomrieť. V Turecku sú však jedle voči hnilobe koreňov odolné, a tak sa ich vedci snažili adaptovať na podnebie v USA. Dnes vďaka projektu CoFirGe rastú druhy tureckej jedle v Michigane, Pensylvánii, Connecticute, Severnej Karolíne, Washingtone i Oregone.
Justin Whitehill a jeho superstromčeky
V prvom laboratóriu svojho druhu v Severnej Karolíne vedie aktuálne výskum aj Justin Whitehill a jeho tím. Odborníci sa usilujú vytvoriť takzvané superstromčeky, teda vianočné stromčeky, ktoré vyrastú za šesť rokov miesto ôsmich.
Whitehill sa venuje vo svojej odbornej praxi vianočným stromčekom takmer štyri dekády. Dnes, keď sa otázka zmeny klímy stáva čoraz naliehavejšou, môže byť podľa neho jeho dlhoročná práca i na všeobecný osoh.
Dbajte na recykláciu
Ak sa rozhodnete zaobstarať si na Vianoce živý vianočný stromček, dbajte po sviatkoch na jeho recykláciu. Mestá majú na recykláciu stromov vybudovanú infraštruktúru a stromčeky zberajú z na to určených miest vo vopred stanovených časoch. Ak sa váš strom poriadne nezrecykluje a skončí na skládke, bude sa rozkladať len veľmi pomaly a v tomto procese uvoľní do ovzdušia množstvo metánu, asi 80-krát silnejšieho skleníkového plynu než CO2.
V prípade, že si zadovážite umelý strom, využívajte ho čo najdlhšie. Alternatívou je aj živý stromček v kvetináči.
Živý vianočný stromček v ňom môže vydržať i niekoľko rokov, vyžaduje si však väčšiu starostlivosť ako bežné ihličnany vo vašej záhrade. Musíte ho na pobyt v interiéri postupne pripraviť, aby v dôsledku tepelného šoku neuhynul, a vnútri ho aspoň každý druhý deň polievať.
Postupný musí byť aj jeho opätovný presun do záhrady. Dbajte tiež na zabezpečenie jeho koreňového systému, ktorý by mohol silnejší mráz poškodiť. Nádobu, v ktorej je stromček zasadený, obaľte rohožou zo slamy či z juty. Rovnako dobre korene stromčeka ochránite, ak kvetináč vložíte v záhrade do vykopanej jamy.
Zdroje: The Brussels Times, Danish Christmas tree Association, Wired, Cordis, Svet Stromčekov
