Svetový deň oceánov 2024 nám pripomína, že máme len jeden oceán, jednu klímu a jednu budúcnosť.
Mottom tohtoročného Svetového dňa oceánov 2024 OSN je Awaken new depths. Zdroj: United Nations World Oceans Day
Svetový deň oceánov 2024 (UN World Oceans Day) každý rok pripadá na 8. jún. Tento rok upriamuje pozornosť na klimatickú krízu, ktorej čelí ľudstvo v súčasnosti. Na ochranu oceánov, ktoré prispievajú k udržiavaniu zdravej klímy, je potrebné konať teraz a na všetkých úrovniach, miestnej, národnej aj medzinárodnej, veľké spoločnosti nevynímajúc.
Pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa oceánov usporiada Organizácia Spojených národov 7. júna 2024 hybridnú oslavu, ktorá sa bude vysielať naživo od 16.00 hod. SELČ zo sídla OSN v New Yorku (zaregistrovať sa na virtuálne podujatie OSN môžete tu). Dôraz sa bude klásť na tohtoročnú tému Svetového dňa oceánov: Prebuďme nové hĺbky (Awaken new depths).
Počas osláv vystúpia so svojimi príspevkami rôzne osobnosti z oblasti politiky, vedy, podnikateľského či občianskeho sektora. Medzi inými sa slova ujme aj ambasádorka svetových oceánov a hlbokého mora Sylvia Earlová, ktorá sa vyjadrila:
Je to po prvýkrát, keď vieme to, čo vieme, a možno posledná možná šanca, ktorú dostaneme, aby sme uzavreli mier s prírodou.
Podľa OSN nemáme čas na to, aby sme k problému pristupovali štýlom „zíde z očí, zíde z mysle“. „Ak je svet ľahostajný k číslam, bude si moment motivácie vyžadovať otvorenie myslí, vzplanutie zmyslov a inšpiratívne príležitosti, aby sme ochránili tlčúce srdce našej planéty. Musíme v sebe prebudiť nové hĺbky.“
Ťažiskové témy Svetového dňa oceánov 2024
Čo ohrozuje oceány na našej planéte najviac? Svetový deň oceánov upozorňuje na klimatickú krízu a jej dôsledky (stúpajúce teploty a hladiny morí a oceánov, prekyslenie), hromadný rybolov (miznúca rozmanitosť druhov), znečistenie odpadom (plastový odpad, toxické látky, ktoré sa dostávajú do vody z poľnohospodárskej činnosti a z komunálnych odpadových vôd).
Dôsledkom všetkých menovaných hrozieb sa vo vodách oceánov znižuje hladina kyslíka. Od roku 1960 do roku 2019 sa hladina kyslíka znížila o dve percentá. Zároveň sa na celom svete zdvojnásobil počet mŕtvych zón bez kyslíka (dead zones) v pobrežných oblastiach. Ide o závratné číslo, ktoré od roku 1960 až do roku 2007 predstavuje 500 mŕtvych zón. Taktiež sa znižuje schopnosť morí a oceánov pohlcovať oxid uhličitý.
Dá sa povedať, že pohár pretiekol. Len 13,2 percenta z celkovej plochy oceánov dnes môžeme považovať za ekologicky intaktný morský ekosystém. Väčšina takýchto oblastí sa nachádza na otvorenom mori.
Míľniky v ochrane morí a oceánov
Oceán pokrýva viac ako 70 percent povrchu našej planéty. Vidíme ho i z vesmíru a to je tiež dôvod, prečo našu Zem označujeme ako modrú planétu. Oceány sú miestom života aj zdrojom obživy.
Produkujú najmenej 50 percent kyslíka na planéte, sú domovom väčšiny biodiverzity na Zemi a hlavným zdrojom bielkovín pre viac ako miliardu ľudí na celom svete. Oceány sú tiež kľúčové pre hospodárstvo mnohých krajín. Podľa odhadov by malo do roku 2030 v odvetviach súvisiacich s oceánmi a morami pracovať 40 miliónov ľudí.
Napriek všetkému, čo pre nás oceány znamenajú a čo znamenajú pre život na Zemi, robíme stále málo pre to, aby sme ich chránili. Aké kroky sa doteraz podarilo urobiť smerom k ochrane oceánov a ich biodiverzity?
Grécko zamietlo ťažbu z morského dna
Len pár dní pred tohtoročným Svetovým dňom oceánov OSN sa grécka vláda 4. júna 2024 vyslovila za preventívnu prestávku (precautionary pause) v hlbinnej ťažbe. Za preventívnu prestávku hlasovalo 9. marca 2024 aj Dánske kráľovstvo (Dánsko, Faerské ostrovy a Grónsko). V predchádzajúcom roku za moratórium hlasovali Mexiko (22. novembra 2023) a Spojené kráľovstvo (8. novembra 2023). Moratórium, preventívnu prestávku alebo zákaz hlbinnej ťažby teraz podporuje 26 štátov.
Ochrana žralokov
Nariadenie Rakúska z 24. apríla 2024, ktorým sa obmedzil dovoz komerčných výrobkov zo žralokov, znamená míľnik v oblasti ochrany žralokov v EÚ. Vzhľadom na prísne požiadavky je dovoz žraločích plutiev alebo iných častí zo zvieraťa v podobe loveckých trofejí a ďalších výrobkov zo žralokov v podstate zakázaný.
Grécko zakazuje lov vlečnými sieťami z morského dna v chránených morských oblastiach
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis 16. apríla 2024 oznámil, že Grécko bude prvou krajinou v EÚ, ktorá zakáže lov vlečnými sieťami z morského dna v chránených morských oblastiach (MPA). Lov vlečnými sieťami na lov z morského dna má z morských národných parkov krajiny vymiznúť do roku 2026.
Dohovor OSN o biologickej diverzite
Dohoda o ochrane voľného mora bola prijatá na konferencii Dohovoru OSN o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity/CBD) v Montreale v decembri 2022. Jej cieľom je ochrániť 30 percent pevniny a 30 percent morských oblastí, a tak zastaviť šieste celosvetové masové vymierania druhov do roku 2030.
Úspech v oblasti ochrany žralokov a rají
19. konferencia zmluvných strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) znamenala ďalší míľnik v ochrane morí. CITES rozhodla o zaradení 54 druhov žralokov z druhovo členitej a bohatej čeľade Carcharhinidae, šiestich z desiatich druhov žralokov kladivohlavých a viac ako 30 druhov rají z čeľade Rhinobatidae do prílohy CITES II. Ide o veľký úspech v oblasti ochrany žralokov a rají a v boji proti nelegálnemu obchodu so žraločími plutvami.
Zmluva OSN o ochrane otvoreného mora ešte nenadobudla platnosť
Začiatkom marca 2023, po viac než 20 rokov trvajúcich rokovaniach, sa členské štáty OSN v New Yorku dohodli na zmluve o ochrane otvoreného mora (Dohovor BBNJ alebo Dohovor o otvorenom mori). Uľahčuje sa ňou zriaďovanie chránených morských oblastí na otvorenom mori, ktoré sa predtým z právnych dôvodov dalo realizovať len ťažko. Do dnešného dňa však dohodu ratifikovalo len 6 krajín. Aby nadobudla platnosť, musí ju ratifikovať najmenej 60 krajín.
Svetový deň oceánov nám opäť pripomína, aby sme začali konať. Je to však len jeden deň v roku. Tisícky organizácií, vedcov a aktivistov na celom svete pokračujú v boji za zachovanie a záchranu oceánov a morí poukazovaním na problémy, ako sú plastový odpad, nadmerný rybolov, strata biodiverzity, klimatická kríza, znečistenie, nadmerný turizmus a s tým spojená výstavba v pobrežných oblastiach, stúpajúce hladiny oceánov a ďalšie hrozby, ktorým v súčasnosti oceány a moria čelia počas celého roka.
Zdroj: unworldoceansday.org, Deutsche Stiftung Meeresschutz, worldoceanday.org, United Nations
(zh)
