Rýchlo sa topiaci ľadovec v Grónsku zdvihne hladinu morí približne o 25 centimetrov.
Grónsko. Zdroj: iStockphoto.com
Druhý najväčší ľadovec sveta a jedno z najchladnejších miest na Zemi dosiahlo najvyššiu teplotu za uplynulých prinajmenšom tisíc rokov. Nehovoriac o množstve topiaceho sa ľadu, ktorý pravdepodobne tiež zažíva svoje maximum. Reč je o ľadovci v Grónsku.
Rekonštrukcia teplôt z dávnych čias
Grónsky ľadovcový systém stráca každý rok zhruba 250 miliárd ton ľadu. Od začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia, keď satelity začali zbierať údaje, sa strata ľadu zrýchlila šesťnásobne.
Najnovší výskum zverejnený v časopise Nature sa hlbšie zaoberal centrálnou časťou grónskeho ľadového príkrovu, kde bol vplyv klimatických zmien doposiaľ nejasný.
Vedci z Inštitútu Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum chceli zistiť viac, a preto z ľadovca vyvŕtali ľadovcové jadrá. Ich štúdiom získali predstavu o tom, aká teplota panovala v strednom a severnom Grónsku v rokoch 1000 až 2011. Výsledky vyslali jasnú odpoveď, že ani niektoré z najchladnejších, najvzdialenejších a vysoko položených oblastí sveta nemôžu uniknúť globálnemu otepľovaniu.
„Otepľovanie, ku ktorému došlo v rokoch 2001 až 2011, sa výrazne líši od prirodzených zmien, ktoré sme pozorovali v minulosti. Pre súčasné globálne otepľovanie sme podobné výsledky očakávali, no aj tak nás zarazilo, aké výrazné tieto odchýlky boli,“ vyjadrila sa vedúca štúdie glaciologička Maria Hörholdová.
Grónsky ľadovec miestami dosahuje hrúbku dva až tri kilometre. Predstavuje preto veľkú hrozbu pre zvyšovanie hladiny svetového oceána. Podľa správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2021 môže roztopenie grónskej ľadovej pokrývky zvýšiť hladinu morí do roku 2100 až o 6 až 13 centimetrov, niektoré štúdie tvrdia, že by mohlo ísť dokonca až o 25 centimetrov a viac.
Ľadovec na východe Grónska. Zdroj: iStockphoto.com
Ako prebiehalo otepľovanie
Posledné merania ľadovcových vrtných jadier sa uskutočnili v roku 1990 a napriek vtedajšiemu globálnemu otepľovaniu vedci nezaznamenali nejaký väčší vplyv. „Z našich pozorovaní je zrejmé, že teplota stúpala v rokoch 1990 až 2011,“ upozornila hlavná autorka štúdie Hörholdová.
Výskumníci zistili, že teploty v rokoch 2001 až 2011 boli približne o 1,5 stupňa Celzia vyššie, než je priemer v 20. storočí. Určite boli najvyššie za posledných tisíc rokov.
Údaje ukazujú, že Grónsko zaznamenalo trend ochladzovania približne do roku 1800 a odvtedy sa prudko otepľovalo. S najväčšou pravdepodobnosťou to odštartovala priemyselná revolúcia, ktorá zosilnila globálne hromadné využívanie fosílnych palív.
Podľa parížskej klimatickej dohody sa štáty snažia udržať globálne otepľovanie výrazne pod dvoma stupňami Celzia (najlepšie pod 1,5 stupňa Celzia). Niektoré miesta na Zemi sa oteplia rýchlejšie, iné pomalšie. Nová štúdia naznačuje, že jeden z najchladnejších a najľadovejších regiónov sveta už túto hranicu dosiahol. Celosvetový teplotný priemer čaká táto méta približne o desaťročie, dovtedy však teploty v Grónsku stúpnu ešte viac.
Vzácne ľadovce
V Grónsku sa nachádza jeden z najstarších ľadovcov na svete. Stojí zamrznutý na svojom mieste stovky alebo tisíce rokov. Ľad obsahuje zachytené vzduchové bubliny a ďalšie chemické zlúčeniny, vďaka ktorým môžeme nazrieť do sveta histórie a dozvedieť sa o podnebí, ktoré panovalo v čase, keď voda zamŕzala. Vedci môžu porovnať starší ľad s vrstvami novšieho ľadu a určiť, ako sa časom menila klíma regiónu.
Keď výskumníci v auguste 2021 na výskumnej stanici grónskeho ľadovca videli dážď, boli ohromení. V najvyššom bode je bežne taká zima, že zvyčajne vidíte len sneh. Dážď prišiel uprostred rekordného topenia, ktoré podľa odborníkov bolo najväčšou udalosťou svojho druhu, ktorá zasiahla ľadovú pokrývku.
Zdroj: Avalanche, Aljazeera, ScientificAmerican, cbsnews
(JM)
