Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 si vyžaduje zodpovedný prístup všetkých krajín Európskej únie. Slovenská republika sa ako prvá z krajín V4 hlási k cieľu uhlíkovej neutrality a podporuje Európsky ekologický dohovor. Pripravuje nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.
Slovensko prešlo za posledných 30 rokov radikálnymi priemyselnými a sociálnymi zmenami. Emisie skleníkových plynov sa od roku 1990 znížili približne o 40 percent. Veľké zmeny nastali v ťažkom priemysle, v poklese spotreby energie, v poľnohospodárstve, ale aj v doprave a v rozvoji infraštruktúry. Dosiahol sa významný prechod paliva z uhlia a ropy na zemný plyn. Výroba elektrickej energie sa stala jednou z najmenej náročných na uhlík, pričom takmer 80 percent elektrickej energie sa vyrába zo zdrojov bez obsahu uhlíka.
Ak chce Slovensko dosiahnuť klimatickú neutralitu, musí nevyhnutne prijímať ďalšie účinné opatrenia. Envirorezort je za čo najrýchlejšie ukončenie ťažby a spaľovanie uhlia. Do roku 2023 zastaví dotácie na domácu výrobu elektriny z uhlia. V tomto úsilí plánuje pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.
Novela zákona o ochrane prírody naštartovala zmeny v ochrane prírody. Nová právna úprava zakazuje plošnú ťažbu v národných parkoch a vzácnych územiach. Náhodná ťažba je už po 1. januári 2020 minulosťou. Štátna ochrana prírody SR nadobudla právomoc udeľovať súhlas potrebný pri všetkých krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch, a to pokiaľ ide o ťažbu dreva, výkopy zeminy, výstavbu, postreky alebo zásahy do vodných tokov.
Cieľ: Uhlíková neutralita do roku 2050
Slovensko sa ako prvé z krajín V4 hlási k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 a podporuje Európsky ekologický dohovor (Green Deal).
Rozhodnutím o zastavení dotácií na spaľovanie domáceho uhlia do roku 2023 sa ukončí výroba elektrickej energie z tohto uhlia. V nasledujúcom desaťročí (do roku 2030) bude na Slovensku dodatočne vyčlenených ďalších 2,5 miliardy eur na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a zlepšenie životného prostredia.
V roku 2019 Slovensko prvýkrát prispelo sumou 2 milióny dolárov do Zeleného klimatického fondu. Tento fond je súčasťou finančného mechanizmu Dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej klimatickej dohody.
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 určí potenciál znižovania emisií skleníkových plynov v jednotlivých sektoroch – v energetike, doprave, poľnohospodárstve či lesníctve, ako aj opatrenia, ktoré treba vykonať. Stratégia si kladie za cieľ vybrať a analyzovať opatrenia nákladovo efektívnym spôsobom, pričom pre realizáciu bude nutná podpora zo strany relevantných rezortov a orgánov štátnej i verejnej správy.
Stratégia predstavuje prierezový dokument naprieč všetkými sektormi hospodárstva, ktoré musia robiť jednotlivé politiky tak, aby sa navzájom dopĺňali smerom splniť spoločný cieľ, ktorým je kompletne dekarbonizovať celé Slovensko do polovice tohto storočia. V návrhu sú aj ďalšie dodatočné opatrenia, ktoré by mali našu krajinu posunúť bližšie k dosiahnutiu klimatickej neutrality. V rámci aktualizácie budú o 5 rokov podrobne analyzované.
Na spracovaní návrhu Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 sa podieľala pracovná skupina vytvorená zo zástupcov Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva životného prostredia SR, Ministerstva dopravy a výstavby SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a ich relevantných organizácii.
Stratégia s navrhovanými opatreniami bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie vrátane malých a stredných podnikov, pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na informatizáciu a služby pre občanov. Návrh stratégie je v súlade s nedávno prijatým Integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom na roky 2021 – 2030 a ďalšími schválenými, resp. pripravovanými strategickými dokumentmi iných rezortov.
Spracovala: Marta Bartošovičová
Ilustračné foto: Pixabay.com