Klimatológ a meteorológ Jozef Pecho sa dlhé roky venuje klimatickej zmene a jej dôsledkom.
Ilustrácia: Michaela Ádám Mašánová
V seriáli o počasí a klimatickej zmene prinášame najnovšie informácie o tom, aké premeny sa postupne na planéte v dôsledku globálneho otepľovania dejú a akým výzvam budeme veľmi pravdepodobne v najbližších dekádach čeliť.
V prvej časti seriálu sa dozviete:
- aké zmeny počasia nás čakajú v najbližších rokoch;
- ako súvisí sneh v zime s jarným oteplením;
- akú hrozbu predstavuje vojna pre znečistenie ovzdušia;
- či máme na Slovensku momentálne dostatočne zavlaženú pôdu.
Mgr. Jozef Pecho je meteorológ a klimatológ na odbore Klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. V minulosti pracoval aj pre Ústav fyziky atmosféry Akadémie vied ČR v Prahe a v Českom hydrometeorologickom ústave. V roku 2005 vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave fyzickú geografiu a geoekológiu. Bol zapojený v domácich aj medzinárodných klimatických projektoch. Popri vedeckej činnosti je aktívny aj v oblasti popularizácie meteorológie a klimatológie.
Viete v tejto chvíli aspoň približne predpovedať, aké počasie budeme mať na Slovensku v nasledujúcich týždňoch a cez leto?
Na základe momentálnych podkladov nedokážeme predvídať, aký bude zvyšok jari a leto v tomto roku. V každom prípade sa treba z dlhodobého hľadiska pripraviť na to, že sa bude leto naozaj predlžovať na úkor jari a jesene a bude výrazne teplejšie.
Nemusí to byť, samozrejme, záležitosť každého roka, môžu prísť aj také extrémne vysoké teploty ako minulý rok, ale treba dlhodobo počítať s tým, že minimálne a maximálne nočné teploty pôjdu relatívne rýchlo hore. To znamená, že aj bioklimatologický aspekt teplých liet sa bude postupne stupňovať. Inak povedané, veľmi teplé počasie v priebehu jari a najmä v lete bude mať zásadné dopady tiež na zdravotný stav populácie.
Minulý rok som bol krátko na Cypre ubytovaný neďaleko mora. Ak tam chcete v noci zaspať, nezaobídete sa bez klimatizácie alebo inej efektívnej formy chladenia interiérov. Takéto podmienky budú raz aj na Slovensku.
Ako rýchlo sa táto zmena u nás udeje?
Nestane sa to o 20 rokov, ale v druhej polovici tohto storočia už veľmi pravdepodobne áno. Bude tu dusno, veľmi vysoké teploty vzduchu. Pokiaľ budú ľudia ešte nejako fungovať, tak, samozrejme, s klimatizáciou alebo nejakou inou formou ochladzovania.
Veľký teplotný stres by sme však nemali riešiť pomocou klimatizácie, pretože je to technológia s mimoriadne vysokým odberom elektrickej energie. Mali by sme ochladzovať mestá zeleňou a vodou a interiéry napríklad vhodným spôsobom tienenia.
Chlapec beží a hrá sa pri fontáne na námestí vo Philadelphii. Zdroj: iStockphoto.com
No neviem, ako to všetko presne dopadne. V každom prípade bude leto dominantným ročným obdobím, bude dlhé, ale aj suché a teplotne výrazné. Jar a jeseň, prechodné ročné obdobia, sa budú pravdepodobne postupne skracovať a z klimatického režimu Slovenska vytrácať.
A čo zima?
Zimu budeme mať zrejme stredomorskú. V prvej časti bude pršať, bude vlhká a bude pomerne málo snehu, hlavne v nižších polohách. Predpokladám, že v horách nad 1000 metrov nad morom zostane sneh prirodzenou súčasťou zimného obdobia.
Vo všeobecnosti očakávame v budúcnosti skôr mierne zimy s priemerne vyššími teplotami vzduchu, zrážky budú, najmä v nižšie položených oblastiach, padať skôr vo forme dažďa ako snehu, voda bude z krajiny rýchlejšie odtekať, a preto budeme najmä na konci zimy a začiatku jari častejšie konfrontovaní so suchom a nedostatkom vody.
Toto je predbežný scenár, ktorý nám vychádza z klimatologického modelovania. Môžu sa zriedkavo objaviť aj tuhé zimy, aké sme mali na prelomoch rokov ’84 – ‘85 a ’86 – ’87, no táto pravdepodobnosť sa bude časom rýchlo znižovať.
Môže sa stať, že v dôsledku otepľovania nebude sneh v zime v stredných horských polohách raz vôbec?
Ako som už spomenul, na horách, najmä v polohách nad 1000 metrov nad morom, sneh v zime ešte dlho bude. Pozrite sa na Stredomorie. Vo vysokých pohoriach v týchto regiónoch pri vhodných cirkulačných a teplotných podmienkach sneh býva a môže ho byť pomerne veľa. Napríklad v pohorí Lefka Ori na Kréte alebo na Atlase v Alžírsku sa sneh bežne vyskytuje, dokonca aj v Libanone.
Aj keby v druhej polovici tohto storočia pripomínali klimatické podmienky u nás skôr Stredomorie, netreba sa obávať, že by Vysoké alebo Nízke Tatry nemali v priebehu zimy sneh. Hranica jeho výskytu sa ale bude postupne zvyšovať a v stredných horských polohách i nížinách bude snehu v priemere málo.
Vrchy a hory v Colorade. Zdroj: iStockphoto.com
Snehová pokrývka sa síce bude prechodne vytvárať, ale bude veľmi nestabilná. Za 24 hodín vám môže napadnúť aj 30 centimetrov snehu, no do ďalšieho rána sa môže rýchlo roztopiť, pretože bude teplejšie. Toto je ten problém.
V minulosti sme mali zimy, keď na začiatku novembra nasnežilo, dokonca aj v nížinách sa sneh udržal celé mesiace, lebo bolo chladno a cirkulácia bola relatívne stabilná. Nakoniec, snehová pokrývka bola takou istotou, že pôda bude na jar dostatočne zavlažená.
Teraz, keď rýchlo nasneží a sneh sa rýchlo topí, voda z veľkej časti odtečie z povodí už v priebehu zimy, takže pre štart vegetácie na jar už nie je k dispozícii také množstvo vody, ako zvyklo bývať v minulosti.
A okrem toho spôsobuje chýbajúca snehová pokrývka aj razantnejší nárast jarnej teploty, takže niekedy vyslovene skáčeme zo zimy do leta. Stačí sa pozrieť na príklad roku 2018. Vtedy sme doslova skočili zo zimných podmienok v polovici marca do leta v priebehu dvoch týždňov a leto vydržalo až do polovice septembra.
O znečistení ovzdušia v súvislosti s vojnou
Aké riziko z klimatologického hľadiska pre Slovensko predstavuje prebiehajúca vojna na Ukrajine?
Netreba sa bezprostredne báť, že by tamojší vojnový konflikt nejako zásadne ovplyvnil počasie u nás. Horšie by bolo, keby sa stalo niečo v Černobyle. Aj teraz síce môžeme očakávať trošku zvýšenú radiáciu, no myslím, že nič také zásadné a katastrofické nám z klimatologického hľadiska nehrozí.
Samozrejme, vojna ako taká je zdrojom veľkého množstva „zbytočných“ emisií uhlíka, jednak z vojenskej techniky a jednak aj kvôli požiarom, keďže horia celé mestá i krajina ako taká. O tú sa teraz asi stará menšie množstvo ľudí ako predtým, takže celková devastácia prostredia môže v tejto oblasti zvýšiť emisie skleníkových plynov. Znečistenie však pochádza hlavne z techniky, ktorá sa na danom území používa.
Výstrel z tanku tvoriaci prstenec dymu. Zdroj: iStockphoto.com
Neočakávam, že by z tohto konfliktu boli nejaké zásadné emisie v porovnaní s tým, čo produkujeme energetikou alebo dopravou. No pokiaľ by vznikol globálny konflikt, čo sa, dúfajme, nestane, môže to byť trochu iný problém.
Čo by sa v tom prípade dialo?
Nerád by som maľoval čerta na stenu. V prípade, že by došlo ku globálnemu konfliktu, celkom určite by značné množstvo finančných prostriedkov a predovšetkým zdrojov smerovalo do vojenskej výroby a logistiky. Tým by nepomerne vzrástli aj globálne emisie. O koľko presne, si netrúfam ani odhadovať, ale celkom určite by išlo o niekoľko percent. Bez nejakých zdĺhavejších úvah by následne došlo k zhoršeniu situácie so zmenou klímy.
Ten horší scenár dnes už počíta s použitím taktických jadrových zbraní, k čomu, verme, nedôjde. Ak by aj boli použité, ich vplyv na klímu a počasie by bol minimálny, nemerateľný. To sa však, samozrejme, nedá povedať o množstve radiácie, ktorá by sa dostala do atmosféry, čo by bol v zasiahnutých regiónoch celkom určite väčší problém ako prebiehajúca zmena klímy či nestabilita počasia.
Pochopiteľne, vojnový konflikt pre nás znamená aj príležitosť na razantnejšiu diverzifikáciu energetických zdrojov v Európe a ukončenie spoliehania sa len na fosílne energetické suroviny, dovážané napríklad z Ruska. Momentálne máme v rukách celkom jedinečnú príležitosť, ako tento systém zmeniť a nasmerovať ho na obnoviteľné i udržateľné zdroje.
Po druhej svetovej vojne došlo vraj paradoxne v dôsledku častého bombardovania a väčšieho zaprášenia atmosféry k poklesu globálnej teploty.
Pred druhou svetovou boli pomerne teplé 20. a 30. roky a vtedy, predovšetkým v dôsledku slnečnej aktivity, globálna teplota pomerne rýchlo stúpla. V 40. a potom hlavne v 50., 60. a 70. rokoch zasa trošku klesla. To však nespôsobila samotná vojna, ale ekonomické oživenie, ktoré po nej nasledovalo, plus, samozrejme, zohrali svoju úlohu aj niektoré prírodné faktory.
Po druhej svetovej vojne sa vo väčšom začali využívať fosílne palivá, lenže vtedy stála energetika najmä na uhlí a neexistovala ešte prísna legislatíva na odprašovanie exhalátov, takže časť ochladzovania vzišla z toho, že došlo k veľkej emisii prachu z uholných elektrární. A ako som spomenul vyššie, dôležitú úlohu zohrali aj prírodné faktory, najmä atmosférická cirkulácia v priestore Tichého oceánu.
Neskôr došlo k vyčisteniu atmosféry. V 70. rokoch bola plošne prijatá prísnejšia legislatíva na odsírenie uholných elektrární a atmosféra sa do začiatku 90. rokov celkom rýchlo vyčistila, takže aj maskujúci efekt exhalátov, prachu a síry pominul a otepľovanie sa opäť dostalo do rýchlejšej fázy svojho prejavu.
O tom, či máme dostatočne zavlaženú pôdu
Ako sme na tom momentálne so zrážkami? Je ich napriek daždivejšiemu počasiu stále málo?
Zrážkový deficit v pôde je v tomto roku stále značný, a to aj napriek tomu, že v posledných týždňoch viackrát popršalo. Na začiatku apríla boli zrážky pomerne výdatné hlavne na východe Slovenska, kde sa sucho v povrchovej vrstve pôdy výrazne zmiernilo. Na juhu západného a stredného Slovenska však zrážkový deficit stále máme, a to aj napriek výdatným zrážkam, ktoré priniesli búrky v prvej polovici mája.
Možno sa vám zdá, že sa zvlhčila povrchová vrstva pôdy aj u nás, na povrchu je totiž teraz naozaj „pocitovo“ vlhko. No pravdepodobne sa zavlažila len tráva a plytká koreňová zóna, hlbšie sa vlaha už nedostala.
Výhonky rastlín, na ktoré dopadá vlaha. Zdroj: iStockphoto.com
Celkový zrážkový deficit v niektorých oblastiach západného Slovenska bol na konci marca výrazne nad hodnotou 150 milimetrov, ako keby teda tri mesiace vôbec nepršalo. To znamená, že keď si zoberiete dlhodobé priemerné mesačné úhrny zrážok za marec, apríl a máj, dostanete sa zhruba na uvedenú hodnotu.
Teraz by sme potrebovali, aby boli nasledujúce mesiace alebo aspoň máj zrážkovo normálny až nadnormálny. Bolo by dobre, keby spadli aspoň také úhrny, aké zvyknú v týchto mesiacoch bývať. Uvidíme, ako to bude.
Deficit zrážok napokon negatívne vplýva aj na podzemné vody.
Toto je väčší problém, ktorý začína mať už aj Slovensko. Pokiaľ totiž prší len takto mierne a do už suchej pôdy, väčšinou nedochádza k saturácii alebo dopĺňaniu podzemných vôd.
Ako sme referovali už minulý rok, hladina podzemných vôd na území Slovenska v posledných desiatich rokoch naozaj klesá a rozhodne sa nedá povedať, že by to bol pokles nevýznamný.
Naši experti na stav podzemných vôd napríklad upozorňujú, že v niektorých regiónoch postupne prichádzame o pramene, jednoducho vysychajú. V posledných rokoch nie sú také výdatné ako kedysi, aj hladina vody v studniach postupne klesá, a to hlavne na juhozápade a západe Slovenska, na Záhorí.
To môže časom prerásť do veľkých problémov.
Budúci týždeň vo štvrtok sa môžete tešiť na druhú časť rozhovoru, v ktorej s klimatológom Jozefom Pechom načrtneme problematiku extrémnych prejavov počasia.
