Rekordnú pokutu udelila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) mliekarni Koliba. Ako ju vníma Tomáš Derka, špecialista na ekológiu vodných tokov?
Rieka Slatina. Zdroj: www.ziverieky.sk
O podozrivom znečisťovaní rieky Slatina, ktorá preteká územím okresov Detva a Zvolen, písali médiá opakovane. Prejavovalo sa sfarbením vody nabielo a šíriacim sa zápachom.
Začiatkom júna minulého roku napísali petíciu na záchranu rieky Slatina odborníci v oblasti ochrany vôd, rybári a ekológovia z ochranárskych združení – WWF Slovensko, Združenia Slatinka a z iniciatívy Za živé rieky a čistú vodu. Stojí v nej, že z 59 km toku tejto rieky sú dodnes mnohé úseky zachované v prírode blízkom stave a ohromujú bohatosťou prírodných spoločenstiev. Jelšové porasty stabilizujú brehy rieky, čím ich chránia pred eróziou. Slatina a jej prítoky sýtia podzemné vody a poskytujú priestor pre existenciu množstva na vodu naviazaných organizmov. Sú domovom pre viac ako 20 pôvodných druhov rýb, ale aj pre chránené druhy hmyzu, vtákov či pre nedávno sa navrátivšieho bobra.
Problém sa opakuje roky
„Za ostatné roky SIŽP riešila znečistenie na rieke Slatina niekoľkokrát a aj uložila viacero pokút, no stav sa nikdy zásadne nezmenil. Verím, že toto rozhodnutie prispeje k postupnému zlepšeniu situácie a ochrane vodného toku Slatina,“ vysvetľuje Ján Jenčo, generálny riaditeľ SIŽP v tlačovej správe Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
SIŽP uložila spoločnosti KOLIBA, a. s. pokutu vo výške 135 000 eur za mimoriadne zhoršenie vôd (MZV), ktoré spôsobila na vodnom toku Slatina dňa 23. 8. 2020. Rozhodnutie bolo spoločnosti doručené 12. 1. 2021 a zatiaľ nie je právoplatné. Účastník konania má právo v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podať odvolanie.
Podľa SIŽP mliekareň spôsobila MZV tým, že vypúšťala odpadovú vodu z priemyselnej výroby do povrchových vôd, pričom na to použila kanalizáciu určenú na odčerpávanie dažďovej vody do rieky Slatina. Hriňovská mliekareň sa voči tomuto obvineniu bránila už v auguste. Podľa nej išlo o nehodu, ktorú okamžite po upozornení začala odstraňovať. Nesúhlasí ani s obvinením, že Slatinu znečisťuje opakovane a zámerne. Celú reakciu si môžete prečítať tu.
Inšpekcia chybu nepripúšťa. „Celý postup kontroly máme zdokumentovaný, výsledky už teraz usvedčujú prevádzkovateľa z poškodzovania vôd. Zároveň sme kontrolou vylúčili skutočnosť, že išlo o prevádzkovú nehodu,“ vyhlásil v auguste Ján Jenčo, generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
Aj teraz sa SIŽP opiera o dôkazy, napríklad z vyhotovenej fotodokumentácie a videodokumentácie je nepochybné, že pôvodca MZV vypúšťal priemyselné odpadové vody cez výpustný objekt kanalizácie vôd z povrchového odtoku do vodného toku Slatina, pričom na to nemá povolenie.
O vine či nevine, pravdaže, rozhodnú príslušné štátne orgány. Mliekareň Koliba už avizovala, že sa odvolá a udalosť vysvetlí zo svojho pohľadu.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Čo sa deje v rieke pri znečistení tohto druhu
Doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD., vedúci Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, hovorí, že v tomto prípade išlo naozaj o veľké znečistenie. „Podľa údajov inšpekcie odobraté vzorky pri niektorých parametroch 20-násobne prekračovali stanovený limit. Keď sa totiž do riečneho ekosystému dostanú organické látky, v tomto prípade zvyšky zo spracovania mlieka, sú kolonizované mikroorganizmami, ktoré ich využívajú ako svoju potravu. Lenže keď je v rieke organických látok priveľa, mikroorganizmy sa v nej tak namnožia, že spotrebujú všetok kyslík, ktorý je vo vode vzácnou komoditou.“
Boj o život
Špecialista na ekológiu vodných tokov ďalej vysvetľuje, že kyslík je vo vode kľúčovým plynom. Rozhoduje o bytí a nebytí väčšiny organizmov, ktoré ho dýchajú priamo z vody. „Ak ho mikroorganizmy spotrebujú, všetci riečni obyvatelia sa snažia utiecť dole prúdom, ale väčšinou to nestihnú a zadusia sa. Na obrázkoch v médiách zväčša po takýchto katastrofách vidíme len uhynuté ryby, ktoré plávajú na hladine hore bruchom, ale v skutočnosti sú medzi nimi aj milióny iných uhynutých vodných bezstavovcov.“
Ak by sa mliekarni Koliba preukázala vina za znečistenie rieky Slatina, možno túto peňažnú pokutu na Slovensku považovať za prelomový zásah voči znečisťovateľovi životného prostredia? „V prípade podobne podporovaného podniku, ako je mliekareň Koliba, ktorý dostáva z eurodotácií milióny eur, vyše stotisícová pokuta sa mi nejaví ako pohroma. Za prelomový trest by som považoval, ak by znečisťovateľovi životného prostredia hrozilo odobratie eurodotácií, likvidačná pokuta alebo aj osobná trestnoprávna zodpovednosť.“
Slovenské rieky sú v katastrofálnom stave
Znečisťovanie vôd potravinárskymi a inými priemyselnými podnikmi totiž na Slovensku nie je raritou. „Asi dve tretiny dĺžky slovenských vodných tokov nespĺňajú kritériá dobrého ekologického stavu, čo je dôkazom ekologickej katastrofy. Podieľajú sa na tom dva faktory – jednak znečistenie vody a jednak regulácie riečnych korýt. Asi 60 percent dĺžky vodných tokov je znečistených nad prípustné koncentrácie. Na Slovensku sa pripravuje Vodný plán na najbližších šesť rokov, v rámci ktorého sa pripravujú aj opatrenia na obnovu poškodených častí riek. Na Slovensku nie je rieka, o ktorej by sa dalo povedať, že na nej z ekologického hľadiska netreba nič riešiť, len niekde je potrebný väčší zásah, inde menší,“ hovorí Doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD.
Ekodelikty už rieši aj Ministerstvo vnútra
1. apríla 2020 Inšpekcia životného prostredia podpísala s Ministerstvom vnútra SR Zmluvu o spolupráci pri odhaľovaní a dokumentovaní deliktov proti životnému prostrediu. Podľa MŽP SR sa už začali využívať všetky zákonom stanovené možnosti. V prípade augustového znečistenia rieky Slatina aktívne využili inštitút takzvaného operatívneho, miestne nepríslušného zákroku. „Ak boli doteraz kontroly zo strany inšpekcie bezzubé, už nebudú,“ tvrdí Ján Budaj, minister životného prostredia.
Zdroje: SIŽP, Živé rieky, MŽP SR, Facebook – Koliba – Hriňovská mliekareň
(GL)
