3. ročník konferencie Slovakia Going Zero Waste priniesol prednášky a debaty nielen o globálnych problémoch s odpadom, ale aj o inovatívnych riešeniach a dobrých príkladoch z praxe.
Spíkri hovorili o tom, ako sa podarilo dosiahnuť zmenu pri triedení odpadu vo vedeckom centre, na univerzite, v prezidentskej kancelárii, pri nakrúcaní filmu aj na hudobnom festivale.
Konferencia Slovakia Going Zero Waste sa tento rok konala vzhľadom na pandémiu Covid–19 online v dňoch 25. – 27. septembra. Na prezentácii s názvom Dobrá prax inšpiruje rozprávali rečníci o tom, ako sa usilujú o zníženie uhlíkovej stopy na svojich pracoviskách. Svoje skúsenosti so znižovaním produkcie odpadu prezentovali Silvia Pastoreková, riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV, Anna Tabášková, študentka Univerzity Palackého a členka študentskej iniciatívy Udržitelný Palacký, Štefan Rozkopál, vedúci Kancelárie prezidenta SR, Michal Sládek, ktorý má na starosti produkciu festivalu Pohoda, a Katarína Krnáčová, filmová producentka Stand up, prvého filmu na Slovensku, ktorý dbal na triedenie odpadu a recykláciu.
Zelený program aj v biomedicínskom výskume
Biomedicínske centrum SAV je vedecká inštitúcia, v ktorej pracuje 250 vedcov a 50 študentov PhD. Zaoberajú sa výskumami nádorových ochorení, nebezpečných vírusov, genetických aj metabolických ochorení či prenosu nervových signálov. Prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc., riaditeľka tohto ústavu, priznáva, že výskum má nielen užitočnú tvár, ale do istej miery môže predstavovať aj ekologickú záťaž.
V biomedicínskych laboratóriách tvoria odpad aj jednorazové plasty, napríklad v podobe násadiek na pipety. Foto: iStock
„V laboratóriách sú energeticky veľmi náročné prístroje, laminárne boxy, ktoré umožňujú prácu v sterilných podmienkach, či vzduchotechnika. Okrem toho pre prácu potrebujeme rôzne chemikálie, farbivá či plyny,“ vysvetľuje Silvia Pastoreková. Vedci v tomto ústave tiež často využívajú skúmavky, špice na pipety a iné drobné potreby vyrobené z laboratórnych plastov. Väčšinou preto, že plast je ľahký, dá sa sterilizovať, ale aj používať jednorazovo.
„Keďže robíme s vírusmi a s inými nebezpečnými látkami, nie vždy sa dá tvorba odpadu obmedziť. Využívame veľmi moderné technológie, ktoré sú čiastočne založené práve na používaní týchto (laboratórnych) plastov. Triedenie odpadu z oblasti biomedicínskeho výskumu je náročné aj preto, lebo môže byť infekčný, biologický či chemický a pri všetkom musíme dodržiavať prísne protokoly,“ hovorí riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV.
Mnohé popredné svetové výskumné centrá a univerzity už ale majú zelené programy a snažia sa uhlíkovú stopu, ktorú vytvárajú, zmenšiť. „Keď sme sa začali nad odpadom zamýšľať aj my, uvedomili sme si, že riešiť ho vo vede nie je ľahké a potrebujeme na to erudovaného sprievodcu. Nadviazali sme preto spoluprácu s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). Dnes máme v ústave ambasádorov pre jednotlivé laboratóriá a oddelenia, ktorí začínajú monitorovať odpad aj typy plastov, ktoré používame, a hľadajú možnosti, ako ich lepšie separovať alebo recyklovať. Výsledky tohto procesu snáď budeme môcť prezentovať na niektorých z budúcich konferencií Slovakia Going Zero Waste,“ uzatvára Silvia Pastoreková.
Freeshop študentského projektu Udržitelný Palacký. Foto: Udržitelný Palacký
Delia sa o vodu, jedlo aj šaty
Anna Tabášková je študentkou Univerzity Palackého v Olomouci a členkou študentskej iniciatívy Udržitelný Palacký, ktorá sa snaží o posilnenie spoločenskej zodpovednosti a environmentálneho správania. Túto iniciatívu tvorí skupina asi 25 študentov z rozličných odborov. Anna študuje psychológiu a environmentalistiku, ale jej kolegovia z iniciatívy aj fyziku, právo či medicínu. „Vďaka tomu máme nápady, ktoré by asi inak nevznikli,“ uvažuje Anna.
Výsledkom ich spolupráce je množstvo aktivít. Napríklad ak má niekto na internáte prebytok jedla, môže ho ponúknuť susedom prostredníctvom facebookovej skupiny na „zdieľanie“ jedla. Ak už niekto dlho nenosí nejaké oblečenie, môže ho doniesť na študentskú burzu, kde sa vymieňa nosené šatstvo. „Na začiatku školského roku väčšina ľudí nakúpi vo veľkom riady a kuchynské potreby, a i keď sú perfektne funkčné, koncom školského roka ich vyhodí. Preto sme v roku 2017 založili freeshop, kam môžu študenti priniesť veci, ktoré už nevyužívajú, ale niekomu inému by sa mohli hodiť. Ja som v ňom našla ukulele, žehličku aj sériu DVD Tarantina,“ približuje Anna.
Iniciatíva Udržitelný Palacký tiež založila v átriu univerzitných internátov Václavku prvú komunitnú študentskú záhradu v Česku, v ktorej si môžu študenti zasadiť vlastné ovocie, bylinky a zeleninu. A vďaka kompostéru, ktorý sa v nej nachádza, môžu aj ostatní obyvatelia internátu kompostovať bioodpad.
Vďaka projektu Dolej si sa študenti môžu aj v horúcom lete vyhnúť kupovaniu balenej vody. Stačí, ak nájdu jeden z podnikov označených nálepkou v tvare kvapky. V nich im do prázdnej fľaše dolejú pitnú vodu zadarmo. V Olomouci je ich už 150 a po celom Česku okolo 550.
Členovia iniciatívy Udržitelný Palacký sa snažia české internáty inšpirovať ešte jednou dobrou a osvedčenou myšlienkou. Keď na začiatku semestra rozdali do každej obytnej bunky na internáte tašky na separáciu odpadu, už počas fázy ich testovania zistili, že počet študentov triediacich odpad sa zvýšil o 30 percent.
Audit odpadu v Kancelárii prezidenta SR robili zamestnanci INCIEN. Foto: Slovakia Going Zero Waste
Aký odpad triedi prezidentská kancelária
Mgr. Štefan Rozkopál, vedúci Kancelárie prezidenta SR, spomína, že prezidentská kancelária začala separovať odpad už pred piatimi rokmi v rámci všeobecne známych možností. No keď sa mu pred vyše troma rokmi priateľ Henk Cor van der Kwast, holandský veľvyslanec na Slovensku, pochválil, že jeho ambasáda vyhrala súťaž o najekologickejšiu ambasádu na svete, Štefan Rozkopál začal zisťovať, ako by sa dal prístup k odpadu v Kancelárii prezidenta SR ešte vylepšiť.
Aj on oslovil Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), ktorý pri audite odpadu v prezidentskej kancelárii zistil, že jeho najväčšiu časť, až 45 percent, tvorí bioodpad. INCIEN potom zamestnancov kancelárie vyškolil v ešte správnejšom triedení odpadu. A keď im po roku spravil nový audit, zistil, že nielenže ho už triedia úplne správne, ale ešte ho aj zredukovali o 43 percent. „Pochopili sme, že odpad neprodukuje systém, ale my. Všetko je v našich mysliach,“ hovorí Štefan Rozkopál a vymenúva, čo ešte s kolegami v prezidentskej kancelárii v tomto smere zmenili.
Prestali kupovať minerálky v plastových fľašiach a pijú vodu z vodovodu zo sklenených fliaš a džbánov. Zrušili kapsulové kávovary (kávové kapsuly sa triediť nedajú — pozn. red.) a odpad z mletej kávy tiež triedia. Zaobstarali aj kontajnery na triedenie bateriek a veľmi malého elektroodpadu, zúčastňujú sa charitatívnych zberov šatstva. Prešli na zelené verejné obstarávanie, pri ktorom sa zohľadňuje environmentálny dopad obstarávaných tovarov, služieb a stavebných prác. Na dvor osadili kompostér a bioodpad doň hádžu v rozložiteľných kompostovateľných vreckách.
„S hrôzou sme zistili, že v rámci Bratislavy neexistuje žiadny správca, ktorý by odvážal inštitúciám biologicky rozložiteľný odpad.“ Preto do kompostéra umiestnili dážďovky a využívajú pomoc prezidentského záhradníka, ktorý má licenciu na jeho spracovanie. Vyskytol sa však nový problém, ktorý treba vyriešiť. Je ním to, ako triediť plastové obaly z obedov, ktoré si zamestnanci objednávajú do práce. „Pani prezidentka Zuzana Čaputová nedávno prisľúbila, že o desať rokov bude kancelária hlavy štátu úplne bezuhlíková. Som presvedčený, že keď sme my dokázali za zhruba dva roky dospieť k takejto zmene, tak to dokáže aj veľký korporát, malé eseročky, obce aj mestá,“ uzatvára Štefan Rozkopál.
Ako mať nula odpadu na festivale a pri nakrúcaní filmu
Michal Sládek, produkčný manažér z hudobného festivalu Pohoda, sa nenásilne a hravo stará aj o to, aby po jeho 30 tisícoch návštevníkoch neostal kopec (nepotriedených) smetí. Z webu Pohody si môžu stiahnuť do mobilného telefónu hru, prostredníctvom ktorej sa naučia, ako ich správne triediť, ešte pred tým, ako festival navštívia. Cez hru Pohoďáci komunikujú aj o všelijakých ekonápadoch, napríklad, že na Pohode si môžete dať potlačiť tričko vlastnou grafikou a nekupovať nové.
V priestore, v ktorom sa Pohoda odohráva, sú zberné miesta označené farebnými vlajočkami a veľkou zelenou informačnou tabuľou, z ktorej sa návštevníci dozvedia, kam aký odpad patrí. Ale s jeho triedením im pomáha aj zhruba 120 vyškolených dobrovoľníkov (prevažne študentov Univerzity Komenského).
Pomocníci pri triedení odpadu na festivale Pohoda. Foto: Pohoda festival
„PET fľaše sme z plastov vyňali, pretože sa na festivale predávajú aj používajú a chceme ich v čo najväčšej miere získať späť. Potom ich odváža spoločnosť, ktorá sa venuje ich recyklovaniu. Hliníkové plechovky predávame ako druhotné suroviny a vrchnáky z PET fliaš triedime zvlášť. Jednak preto, že sú z iného plastu a jednak preto, že z nich vieme priamo na festivale vyrobiť štipce, ktoré môžu návštevníci použiť, keď potrebujú čosi prichytiť na stan alebo na oblečenie,“ vysvetľuje Michal Sládek. Pri každej ďalšej Pohode sa snaží zredukovať vzdialenosti, ktoré musí odpad na spracovanie z festivalu precestovať.
O tom, ako vyzeralo nakrúcanie prvého filmu na Slovensku, ktorý dbal na triedenie odpadu a recykláciu, hovorila jeho filmová producentka Katarína Krnáčová. Pre filmový štáb road movie s názvom Stand up sa inšpirovala základným pravidlom piatich R z angličtiny:
- Refuse (odmietni) — všetko jednorazové vrátane papiera,
- Reduce (zredukuj) — to, čo potrebuješ na pľaci (a týka sa to aj občerstvenia),
- Reuse (znovu použi) — kostýmy, rekvizity, ale napríklad aj nabíjateľné baterky,
- Recycle — recykluj, nielen doma, ale aj pri nakrúcaní,
- Rot — kompostuj.
„Nechcela som nútiť svojich kolegov meniť zabehnuté cesty, ale chcela som, aby sa s tým všetkým čo najviac stotožnili,“ vysvetľuje Katarína Krnáčová. Túžbe po pozitívnej zmene prispôsobila aj jazyk a komunikáciu v zelených desatoro o triedení odpadu, ktoré pripravila a vystavila na pľaci na viditeľných miestach. „Znamená to, že v odporúčaniach som nepoužívala príkazy alebo zákazy, ale hovorila som v prvej osobe množného čísla. Napríklad slová doneste si vlastnú fľašu som nahradila slovami na pľaci používame vlastné fľaše na vodu, aby sme znížili množstvo zbytočne vyhodeného plastu,“ približuje.
Vľavo: zelené desatoro pre filmový štáb road movie Stand up. Vpravo: člen filmového štábu prišiel v rámci výzvy na ekologickejšiu dopravu na nakrúcanie na bicykli. Foto: https://www.facebook.com/standupfilmSK
Priemerná produkcia európskeho filmu vytvorí 700 ton emisií
Filmári pri nakrúcaní Stand up zredukovali malé balenia potravín a nakupovali väčšie. Scenáre a denné plány nakrúcania sa usilovali netlačiť, ale si ich čítali vo vlastných telefónoch. Iba v nutných prípadoch na pľaci používali jednorazový riad z ekorecyklovateľných materiálov. Inak obedovali z porcelánu s kovovým príborom v reštauráciách. „Fajčili sme iba na vyhradenom mieste, cestovali sme vo väčších autách s naplnenou posádkou, čo je napokon pre zložité parkovacie možnosti v mestách pre každého výhodné, a uprednostňovali sme najmä vlakovú dopravu,“ vymenúva Katarína Krnáčová.
Kostýmy a rekvizity využili z predošlých nakrúcaní, z druhej ruky alebo z vlastných šatníkov. „Na nakrúcaní sme sa snažili osvecovať efektívne a využívať najmä lokálne osvetlenie a lokálne elektrické prípojky. Nepoužívali sme vysokoenergetické lampy ani agregátor na naftu.“
A aby bol ekologickejší prístup pre filmárov aj zábava, producentka im každý deň dávala „zelené“ výzvy. Jednou z nich bola napríklad výzva: „Príď na nakrúcanie MHD alebo na bicykli a odfoť sa pri tom.“ Výherca každého dňa mohol vyhrať nejaké zaujímavé ceny a hlavne veľký potlesk. Ku každému dennému plánu nakrúcania pridala aj takzvanú zelenú pikošku, aby pripomenula, prečo sa snažia byť spoločne ekologickí. Napríklad preto, že na svete má viac ľudí mobilný telefón ako toaletu, že cigaretové filtre sa rozkladajú 12 rokov a pod.
Momentálne rozbieha Katarína v spolupráci s ďalšími organizáciami projekt No planet. No film. a kroky potrebné k tomu, aby boli aj ďalší producenti motivovaní nakrúcať spôsobom šetrnejším k prírode. Výroba priemerného európskeho filmu totiž zanechá uhlíkovú stopu v podobe 700 ton emisií, čo je rovnaké množstvo, aké vyprodukuje 150 automobilov počas celého roka. Pri veľkorozpočtových hollywoodskych filmoch treba tieto čísla vynásobiť piatimi až desiatimi.
Konferencia Slovakia Going Zero Waste je dôkazom toho, že v snahách o redukciu tvorby odpadu nezaostávame a príbehy rečníkov prinášajú inšpiráciu pre ostatných. Zároveň môžu byť tiež dôkazom toho, že aj v extrémne náročných podmienkach, napríklad pri organizácii festivalu či natáčaní filmu, sa dá odpad minimalizovať.
Foto: iStockphoto, Slovakia Going Zero Waste, https://udrzitelnypalacky.upol.cz/, https://www.pohodafestival.sk/,
https://www.facebook.com/standupfilmSK
