Mnohé tropické zvieratá hýria farbami. Táto vizuálna pestrosť má svoj dôvod.
Prečo sú zvieratá také farebné? Dôvod vás prekvapí. Zdroj: iStock.com/dmodlin01
Ekosystém v trópoch je neuveriteľne farebný. Nájdete tam dúhové papagáje či žiarivo žlté, oranžové a modré koraly. Čo však prírodu vedie k tomu, aby živočíšni obyvatelia v týchto prostrediach mali také pútavé farby?
Podľa ekológa Oscara Pueblu z Leibnitzovho centra pre tropický morský výskum v Nemecku môže ísť o spôsob komunikácie. „Takýmto spôsobom sa môžu napríklad snažiť prilákať partnera,“ uviedol pre portál Live Science. „Mohlo by ísť aj o komunikáciu s predátormi, aby dali najavo, že sú jedovaté, rovnako to môže byť spôsob kamufláže, aby takto unikli pred samotnými predátormi.“
Pozrite si
Dôvody sú však pri každom druhu farebných živočíchov rôzne. Vtáky majú väčšinou červené, oranžové a žlté karotenoidy, teda organické pigmenty, ktoré získavajú zo stravy. Výsledné výrazné sfarbenie používajú na prilákanie partnera alebo stanovenie dominancie. Bunky rýb a mäkkýšov obsahujú zložité mikroskopické štruktúry, pomocou ktorých sa snažia ohýbať a rozptyľovať svetlo. Týmto spôsobom menia farbu, vďaka čomu sa maskujú pred predátormi. Či už na súši, alebo pod morskou hladinou, veľkú úlohu v tejto vyvinutej adaptácii zohrali tropické podmienky.
Červená je ideálna farba
„Existuje súvislosť medzi rozmanitosťou určitého spoločenstva a množstvom farieb alebo rôznorodosťou farieb, ktoré majú jednotlivé druhy,“ uviedol Roberto Arbore, evolučný biológ z Výskumného centra pre biodiverzitu a genetické zdroje v Portugalsku, ktorý sa špecializuje na papagáje. „Ak žijú v rôznorodom spoločenstve, napríklad v dažďovom lese, musia vedieť rozpoznať jedince rovnakého druhu, aby sa dokázali napríklad jednoduchšie páriť.“
To platí najmä pre morské živočíchy. Vzhľadom na spôsob, ako sa svetlo šíri pod vodou, červenú farbu veľmi rýchlo absorbuje, čím je ideálna na maskovanie. Podobne aj jasné vzory, ktoré sa ľudským očiam zdajú nápadné, pomáhajú mnohým malým rybám ukryť sa pred predátormi v čistých vodách koralových útesov.
„Mnohé ryby žijúce pri útesoch majú prevahu žltej či modrej farby, no ostatné živočíchy tieto farby až tak dobre nevidia. Ide o farby s veľmi silným kontrastom, takže v mori ich veľmi nevidno. Preto ich tieto ryby využívajú ako spôsob maskovania,“ vysvetlil ekológ Oscar Puebla.
Vysoká rozmanitosť a dobrá viditeľnosť v tropickom prostredí predstavujú silný evolučný tlak na pestrofarebný vzhľad, ale existuje aj fyziologické vysvetlenie pre túto hojnosť farieb na zvieratách, ktoré žijú v blízkosti rovníka. Produkcia farieb, či už prostredníctvom pigmentov, alebo mikroštruktúrnych prvkov, si vyžaduje investíciu energie, niečoho, čoho je v drsnejších prostrediach, ako je napríklad púšť, nedostatok.
Mnohé ryby žijúce pri útesoch majú prevahu žltej či modrej farby, no ostatné živočíchy tieto farby až tak dobre nevidia. Zdroj: iStock.com/vlad61
„Za normálnych okolností sú tropické biotopy bohatšie,“ povedal Arbore pre Live Science. „Podmienky sú štedrejšie z hľadiska energie, dostupnosti potravy, miernejšej klímy, čo má silný vplyv na fyziológiu živočíchov v tropickom prostredí. Rôzne druhy môžu v skutočnosti investovať viac energie do vývoja farby, pretože je tam väčší dostatok potravy a zároveň fyziologické náklady na to, aby boli veľmi farebné, sú nižšie.“
Nech už je evolučná výhoda akákoľvek, farba zvierat je neoddeliteľne spätá s ich prostredím, či už ide o žiarivé vtáky dažďového lesa, alebo matné ryby v oceánoch. Zložitý a rozmanitý tropický ekosystém poskytuje dokonalú kombináciu konkurencie a prírodných zdrojov na podporu fantastickej explózie žiarivých farieb.
Zdroj: Live Science
(RR)
