Rakovinové bunky v tele mutujú s postupujúcim vekom. Pokiaľ sa však neaktivujú chemickým alarmom, ochorenie sa nespustí.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Klasický pohľad na rakovinu sa začína zdravou bunkou. Tá získava vo svojom genetickom kóde čoraz viac mutácií, až jedného dňa dosiahne kritický bod. Potom sa z nej stane rakovinová bunka, ktorá nekontrolovateľne rastie.
S touto predstavou sa otvára priestor pre dosiaľ nezodpovedané otázky. Ako to, že sa rakovinové mutácie vyskytujú aj v zdanlivo zdravom tkanive? A ako je možné, že mnohé látky vrátane znečisteného ovzdušia, o ktorých je známe, že spôsobujú rakovinu, ľudskú DNA v skutočnosti nepoškodzujú?
Potrebný je spúšťač
Tím vedcov z londýnskeho Inštitútu Francisa Cricka teraz na danú problematiku poskytol prelomový pohľad. Podľa odborníkov je poškodenie prítomné už v samotnej DNA ľudskej bunky. Vzniklo počas jej rastu a starnutia, ale je potrebný určitý spúšťač, pomocou ktorého sa poškodená bunka zmení na rakovinovú.
K objavu dospeli vedci, keď skúmali, prečo rakovinou pľúc ochorejú taktiež nefajčiari. Podľa autorov štúdie drvivá väčšina prípadov rakoviny pľúc je síce spojená s fajčením, no jeden z desiatich v Británii spôsobí aj znečistené ovzdušie.
Rovnako sa vyjadrila tiež predsedníčka Českej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Českej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně Martina Koziar Vašáková. Podľa nej má síce na vznik rakoviny pľúc vplyv i čistota ovzdušia, no zásadné je fajčenie. „Znečistené ovzdušie jednoznačne zvyšuje riziko vzniku pľúcnych ochorení vrátane rakoviny pľúc. No dominantnú rolu aj tak zohráva fajčenie,“ povedala pre ČTK.
Znečistené ovzdušie môže prebudiť staré poškodené bunky
Tím z londýnskeho Inštitútu Francisa Cricka pod vedením jedného z popredných svetových onkológov Charlesa Swantona podľa informácií portálu BBC News preukázal, že samotné znečistenie ovzdušia nespôsobuje poškodenie buniek. Jeho pôsobením sa však môžu prebudiť k činnosti staré poškodené bunky.
Podľa Swantona tento objav znamená novú éru v liečbe rakoviny. Môžu vďaka nemu vzniknúť dokonca lieky, ktoré dokážu zastaviť začínajúcu rakovinu. Ako Swanton dodáva, je tiež celkom reálne, že ľudia žijúci v oblastiach so silno znečisteným ovzduším budú jedného dňa užívať tabletky blokujúce rakovinu.
Ako pôsobia prachové častice PM2,5
Londýnski vedci sa zamerali na formu znečistenia ovzdušia jemnými prachovými časticami PM2,5, ktoré sú omnoho menšie než priemer ľudského vlasu. Na základe viacerých pokusov na ľuďoch a zvieratách dokázali, že vdychovanie častíc PM2,5 vedie k uvoľňovaniu chemického alarmu v pľúcach, ktorý spôsobuje zápal a aktivuje bunky v pľúcach, aby pomohli opraviť prípadné poškodenie.
Popritom zistili, že približne jedna zo 600 000 buniek v pľúcach päťdesiatročného človeka už obsahuje potenciálne rakovinové mutácie. Tie sa získavajú vekom a pokiaľ sa neaktivujú chemickým alarmom, vyzerajú celkom zdravo a rakovinovými sa nestanú.
Zastavili vznik rakoviny v prípade myší, možno sa to podarí aj u ľudí
Britským výskumníkom sa zároveň podarilo zastaviť vznik rakoviny v prípade myší vystavených znečistenému ovzdušiu pomocou lieku obsahujúceho interleukín 1 beta, ktorý blokuje zmienený chemický alarm. Čerstvú štúdiu publikovali vo vedeckom magazíne Nature Genetics koncom septembra. Podľa BBC ide o prelomový objav, ktorý prispeje k pochopeniu dopadov znečistenia ovzdušia i procesov vzniku rakoviny.
Členka tímu Inštitútu Francisa Cricka Emilia Limová povedala, že ľudia, ktorí nikdy nefajčili a dostali rakovinu pľúc, často vôbec netušili, prečo ich vlastne takáto diagnóza postihla. „Dať im nejaké vysvetlenie k tomu, ako by to mohlo fungovať, je naozaj veľmi dôležité,“ poznamenala. Dodala, že až 99 percent ľudí na celom svete žije v miestach, kde znečistenie ovzdušia prekračuje limity odporučené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Výsledky výskumu tiež ukázali, že samotné mutácie na vznik rakoviny v každom prípade nestačia. Väčšinou na to treba ešte ďalší faktor. S uvedeným zistením prišiel už biochemik Isaac Berenblum v roku 1947. „Je fascinujúce, že Berenblum urobil túto prácu už pred 75 rokmi a spoločnosť ju doteraz do značnej miery ignorovala,“ skonštatovala Limová.
Podľa Swantona zistenie, ktoré jeho laboratórium urobilo, prispeje k tomu, aby odborníci prehodnotili doterajší pohľad na vznik nádorov. „To zrejme povedie k ,novej ére‘, v rámci ktorej zohrá veľkú úlohu práve molekulárna prevencia rakoviny,“ povedal profesor.
Zdroje: BBC News, Cancer Research UK, Nature Genetics, České noviny
