Kanaďania budujú centrum na zachytávanie oxidu uhličitého z atmosféry. Dokážu prispieť k zníženiu emisií CO₂?
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Dôsledky zmeny klímy sú už viditeľné aj citeľné. Mnohé oblasti našej planéty sužujú suchá, povodne a vlny horúčav.
Krajiny preto prijímajú opatrenia, ktoré by v budúcnosti mali zabrániť najhorším scenárom. Parížska klimatická dohoda z roku 2015 si kladie za cieľ udržať zvyšovanie teploty výrazne pod dvomi stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť k hodnote 1,5 stupňa Celzia. Tento scenár možno naplniť len zavedením ďalekosiahlych zmien.
Jednou z mét, ktorá má zamedziť ďalšiemu otepľovaniu, sú nulové emisie do roku 2050, čo sa pri súčasných hodnotách emisií javí ťažko dosiahnuteľné. Podľa údajov portálu Statista sa v roku 2022 celosvetovo vyprodukovalo 37,15 miliardy ton emisií oxidu uhličitého z fosílnych palív a z priemyslu. Od roku 1990 sa globálne emisie oxidu uhličitého zvýšili o viac ako 60 percent.
Zachytávanie oxidu uhličitého z ovzdušia
Aby sa tento cieľ dosiahol, pomôcť majú aj inovatívne prístupy. Medzi ne patrí zachytávanie oxidu uhličitého (CO2) priamo z atmosféry a z biogénnych zdrojov a dlhodobé uskladnenie v zásobníkoch, ako sú geologické formácie, lesy, pôda alebo produkty.
Odstraňovanie oxidu uhličitého sa označuje aj CDR (carbon dioxide removal). Technológie, ktoré slúžia na tento účel, sa označujú aj za technológie negatívnych emisií (NET). Existujú viaceré spôsoby, ako znižovať emisie CO2, jedným z nich je trvalé ukladanie CO2. Oxid uhličitý sa zachytáva priamo v ovzduší a ukladá sa v stabilnej forme.
Zariadenia na zachytávanie CO2 z atmosféry
Myšlienka zachytávania CO2 zo vzduchu pomocou strojov nie je nová. Jedno z prvých veľkých zariadení tohto druhu postavila spoločnosť Climeworks v blízkosti Zürichu v roku 2017. Na Islande funguje od septembra 2021 Orca, podobné zariadenie, za ktorým tiež stojí Climeworks. O oboch sme už na portáli VEDA NA DOSAH písali a viac sa o nich dočítate v tomto článku.
Orca, zariadenie na zachytávanie CO2 zo vzduchu v blízkosti elektrárne Hellisheidi na Islande. Foto: Arni_Saeberg. Zdroj: Carbfix.com
Popredný hráč na poli odchytávania a skladovania CO2 Climeworks v roku 2023 oznámil, že svoje sily spája s kanadskou spoločnosťou Deep Sky so sídlom v Montreale. Cieľom je rozšírenie projektov v oblasti zachytávania a ukladania CO2 zo vzduchu aj na Kanadu.
Na začiatok chcú zachytiť 3 000 ton CO2 za rok
Kanadská spoločnosť Deep Sky už buduje svoje zariadenie na zachytávanie CO2 zo vzduchu. V mestečku Innisfail, vzdialenom asi hodinu od Calgary v Alberte, plánuje postaviť prvé inovačné a komerčné centrum na odstraňovanie CO2 na svete, ktoré bude CO2 zachytávať prostredníctvom desiatich technológií. O projekte informuje na svojich stránkach aj portál IFL Science.
Na začiatok chce spoločnosť zachytiť 3 000 ton CO2 ročne. Ide o množstvo zodpovedajúce približne ročnej uhlíkovej stope 227 Kanaďanov alebo 218 obyvateľov USA, čo je pomerne málo vzhľadom na požiadavky Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC), podľa ktorého by mali riešenia na odstránenie oxidu uhličitého zachytiť približne 3 až 12 gigaton CO2 ročne, aby sa podarilo udržať zvyšovanie teploty pod 1,5 stupňa Celzia.
Spoločnosť Deep Sky však má oveľa veľkolepejšie plány než spomínaných 3 000 ton ročne. Budované zariadenie má slúžiť len na otestovanie technológie. Do roku 2030 chcú spolu s Climeworks z ovzdušia odstrániť 1 milión ton CO2 ročne.
Vizualizácia zariadení, ktoré budú súčasťou inovatívneho centra Deep Sky Labs. Zdroj: https://www.deepskyclimate.com/deep-sky-labs
Etické uhlíkové kredity?
Spoločnosť vidí svoje poslanie aj v tom, že chce vytvárať uhlíkové kredity, takzvané uhlíkové offsety, ktoré sú kontrolovateľné (high integrity carbon credits). Podľa kritikov je však systém uhlíkových kreditov na znižovanie uhlíkovej stopy firiem, ktoré si takto kupujú akési zelené odpustky, neprehľadný a preceňovaný.
Čo je uhlíkový kredit?
Uhlíkové kredity majú slúžiť na meranie zníženia emisií skleníkových plynov (greenhouse gases, GHG). Získavajú sa prostredníctvom projektov na znižovanie emisií (je to napríklad výsadba stromov, obnoviteľná energia a efektívnejšia spotreba energie alebo v tomto prípade zachytávanie a skladovanie CO2). Keď projekt zníži emisie skleníkových plynov, môže získať uhlíkové kredity. Tieto kredity potom môže predať iným spoločnostiam, vládam alebo jednotlivcom, ktorí potrebujú znížiť svoje emisie.
Ukázalo to aj nedávne 9-mesačné vyšetrovanie novinárov z britského denníka The Guardian, nemeckého týždenníka Die Zeit a neziskovej investigatívnej organizácie SourceMaterial, ktorí zistili, že viac ako 90 percent uhlíkových kreditov v dažďových lesoch certifikovaných uznávanou organizáciou Verra je bezcenných.
Offsety brániace pokroku?
Uhlíkové kredity môžu problém priemyselných emisií uhlíka zhoršovať. Táto forma kompenzácií je podľa niektorých kritikov skôr na škodu a predstavuje ľahšiu cestu. Ako píše portál ekonews.cz, podľa akademikov britskej Lancasterskej univerzity takéto riešenia „brzdia štáty a firmy od pokroku, ktorý by mohli dosiahnuť, keby museli reálne znížiť vplyvy svojho fungovania bez odpustkov“.
Problém s uhlíkovými offsetmi spôsobuje aj fakt, že je ťažké preukázať – alebo dokonca primerane odhadnúť – ich účinnosť v znižovaní emisií. Spoločnosť Deep Sky však uvádza, že jej kredity budú transparentné a merateľné: „Kredity za odstránenie CO2 získané v rámci projektov Deep Sky sa sledujú od začiatku do konca pomocou digitálneho merania, vykazovania a overovania (MRV) a overujú sa podľa najprísnejších uhlíkových noriem, aby sa zabezpečila ich pridaná hodnota a trvácnosť,“ zdôraznila spoločnosť.
V prípade, že sa spoločnosti Deep Sky podarí dosiahnuť jej primárny cieľ, ktorým je zachytávanie a skladovanie CO2 zo vzduchu, a to v množstve 1 milión ton ročne, mohla by v budúcnosti prispieť k zníženiu emisií CO2 a dláždiť cestu ďalším nasledovateľom.
Zdroj: IFL Science, Deep Sky, American University, European Commission, Greater Zurich Area, ipcc, energie-portal.sk, co2news.sk, ekonews.cz, dennikn.sk, Statista
(zh)
