Lepšia kvalita ovzdušia v Európe vedie k výraznému zníženiu počtu predčasných úmrtí, stále sme však nevyhrali.
Ilustračná foto: výfukové plyny z áut. Zdroj: iStockphoto.com
Z najnovších údajov však vyplýva, že takmer všetci Európania stále trpia znečistením ovzdušia, čo vedie približne k 400 tisícom predčasných úmrtí na celom kontinente.
Správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) pod názvom Kvalita ovzdušia v Európe – rok 2020 upozorňuje, že v roku 2018 prekročilo hraničnú hodnotu Európskej únie pre jemné tuhé častice (PM2,5) šesť členských štátov, konkrétne Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Taliansko, Poľsko a Rumunsko.
Nižšie koncentrácie jemných tuhých častíc, ako sú prísnejšie rozhodujúce hodnoty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), mali iba štyri krajiny v Európe, a to Estónsko, Fínsko, Island a Írsko. Podľa správy WHO obsahuje napríklad lietajúci prach škodliviny, ako sú sulfáty, nitráty a oxid uhoľnatý. Preniká do pľúc a kardiovaskulárneho systému a ohrozuje ľudské zdravie. „Zhruba štvrtina úmrtí na zlyhanie srdca, mozgovú mŕtvicu a rakovinu pľúc môže byť pripísaná znečisteniu ovzdušia,“ uvádza sa v správe WHO.
Znečistenie vnútorného ovzdušia v domácnostiach sa podieľa na 3,8 milióna úmrtí ročne. Prispieva k tomu fakt, že rodiny v chudobných krajinách používajú na varenie a vykurovanie drevo, uhlie a petrolej. Vonkajšie ovzdušie znečisťujú prevažne emisie z priemyselných podnikov a dopravy.
Veterné turbíny. Zdroj: iStockphoto.com
Čísla sa zlepšujú
Správa EEA konštatuje, že medzi zákonom povolenými hraničnými hodnotami kvality ovzdušia v EÚ a usmerneniami WHO nie je súlad. Európska komisia sa ho snaží riešiť revíziou noriem EÚ v rámci akčného plánu nulového znečistenia.
Nová analýza vychádza z najnovších oficiálnych údajov o kvalite ovzdušia z vyše 4 tisíc monitorovacích staníc v celej Európe v roku 2018. Vystavenie jemným tuhým časticiam v roku 2018 spôsobilo približne 417 tisíc predčasných úmrtí v 41 európskych krajinách.
Približne k 379 tisíc z týchto úmrtí došlo v EÚ-28. 54 tisíc predčasných úmrtí bolo pripisovaných oxidu dusičitému (NO2) a 19 tisíc predčasných úmrtí prízemnému ozónu (O3). (Tieto tri číselné údaje sú samostatné odhady a čísla by sa nemali sčítať, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu.)
Zo správy EEA tiež vyplýva, že na znižovanie emisií mali vplyv aj kroky EÚ a jednotlivých štátov či samospráv. Od roku 2000 emisie kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy vrátane oxidov dusíka (NOx) výrazne poklesli, a to aj napriek tomu, že o mobilitu je väčší záujem. Je to paradox, keďže mobilita spôsobuje zvýšenie emisií skleníkových plynov. Znížili sa aj emisie z dodávok energie. Zaostáva znižovanie emisií spôsobených energetickou spotrebou budov a poľnohospodárstva.
Štúdia vyhodnocovala aj predčasné úmrtia spôsobené znečistením tuhými časticami, pričom v roku 2018 zomrelo z tohto dôvodu o 60 tisíc ľudí menej v porovnaní s rokom 2009. V prípade oxidu dusičitého počet predčasných úmrtí klesol ešte výraznejšie, t. j. o 54 percent.
„Je dobrou správou, že kvalita ovzdušia sa zlepšuje vďaka aktuálnym politickým opatreniam v oblasti životného prostredia a klímy. Nemôžeme však ignorovať pretrvávajúce negatívne správy – počet predčasných úmrtí v Európe v dôsledku znečistenia ovzdušia je naďalej príliš vysoký. V Európskej zelenej dohode sme si stanovili cieľ znížiť všetky druhy znečistenia na nulu. Ak chceme uspieť a plne chrániť zdravie ľudí a životné prostredie, musíme ďalej znižovať znečistenie ovzdušia a viac zosúladiť normy kvality ovzdušia s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie. Táto otázka sa bude riešiť v našom nadchádzajúcom akčnom pláne,“ uviedol komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius.
„Údaje EEA dokazujú, že investovanie do lepšej kvality ovzdušia je investíciou do lepšieho zdravia a produktivity pre všetkých Európanov. Politiky a opatrenia, ktoré sú v súlade s ambíciou Európy dosiahnuť nulové znečistenie, vedú k dlhšiemu a zdravšiemu životu a odolnejším spoločnostiam,“ povedal výkonný riaditeľ EEA Hans Bruyninck.
Rad bicyklov v Amsterdame pred kvetinovým trhom. Zdroj: iStockphoto.com
COVID-19 ovzdušiu pomohol
Správa EEA obsahuje aj prehľad prepojení medzi pandémiou COVID-19 a kvalitou ovzdušia. Z doterajších údajov vyplýva, že až 60 percent z poklesu znečistenia sa udialo v krajinách, v ktorých bol počas jari 2020 obmedzený pohyb. V správe však zatiaľ nie sú k dispozícii odhady potenciálnych pozitívnych vplyvov čistejšieho ovzdušia na zdravie ľudí.
Správa tiež konštatuje, že dlhodobé vystavenie organizmu látkam znečisťujúcim ovzdušie spôsobuje kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, ktoré boli identifikované ako rizikové faktory úmrtia u pacientov s ochorením COVID-19. Príčinná súvislosť medzi znečistením ovzdušia a závažnosťou infekcií COVID-19 však nie je jasná a je potrebný ďalší epidemiologický výskum.
Znečistenie ovzdušia vplýva na zdravie rôznorodo, od zápalu pľúc až po predčasné úmrtie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhodnocuje rastúce množstvo vedeckých dôkazov, ktoré spájajú znečistenie ovzdušia s rôznymi vplyvmi na zdravie s cieľom navrhnúť nové usmernenia. Pri posudzovaní zdravotných rizík EEA vybrala úmrtnosť ako kvantifikovateľný zdravotný dôsledok, keďže sa dá najspoľahlivejšie vedecky preukázať.
Veľa ľudí = veľa emisií
Úmrtnosť v dôsledku dlhodobého vystavenia znečisteniu ovzdušia sa odhaduje pomocou dvoch rôznych ukazovateľov. Prvým ukazovateľom sú predčasné úmrtia, druhým „stratené roky života“. Tieto odhady poskytujú mieru všeobecného vplyvu znečistenia ovzdušia v rámci danej populácie a čísla nemôžu byť pripísané konkrétnym osobám, ktoré žijú na určitom geografickom mieste.
Základnou príčinou stúpajúceho znečisťovania ovzdušia je nárast populácie. S rastom populácie sa zväčšujú mestské aglomerácie a zvyšujú sa tiež nároky na životnú úroveň. Dnešná spoločnosť priemyselne vyspelých krajín má čoraz väčší spotrebný potenciál.
Rozvojové krajiny sa snažia tento trend dobehnúť, pričom často využívajú zastarané energeticky náročné vysoko emisné technológie, čo má priamy dopad na zhoršenie životného prostredia, a tým aj na zhoršenie kvality ovzdušia.
Paríž zahalený smogom. Zdroj: iStockphoto.com
Zdroje znečistenia ovzdušia:
- spaľovanie fosílnych palív pri výrobe elektriny, v doprave, priemysle a domácnostiach,
- priemyselné procesy a používanie rozpúšťadiel, napríklad v chemickom priemysle a priemysle spracovania nerastných surovín,
- poľnohospodárstvo,
- spracovanie odpadu,
- sopečné erupcie, vetrom naviaty prach, spŕšky morskej soli a emisie prchavých organických zlúčenín z rastlín (príklady prírodných zdrojov emisií).
Keď čerstvý vzduch nie je čerstvý
Vplyvy na zdravie sa odhadujú osobitne pre tri znečisťujúce látky: PM2,5, NO2 a O3. Tieto číselné údaje nemožno sčítať, aby sa určili celkové vplyvy na zdravie, pretože to môže viesť k dvojitému započítaniu ľudí, ktorí sú vystavení vysokým úrovniam viac ako jednej znečisťujúcej látky.
Pojem PM častice (angl. Particulate Matter – suspendované častice v ovzduší) je ekvivalentný (rovnocenný) k termínu atmosférický aerosól. PM častice sú definované ako suspenzia tuhých a kvapalných častíc rôznych rozmerov v ovzduší. Rozmer častíc sa obvykle charakterizuje aerodynamickým priemerom. Jednotlivé častice sú spravidla zmesou rôznych chemických látok v tuhej i kvapalnej forme.
Primárne znečistenie ovzdušia tvoria znečisťujúce látky, ktoré sú do ovzdušia emitované z prírodných zdrojov alebo z antropogénnej činnosti (vznikajú činnosťou človeka). Sekundárne emisie sú produktmi reakcií prebiehajúcich priamo v atmosfére.
Následky znečistenia sú predurčené množstvom emisií, ich fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami i prítomnosťou ďalších látok. Úroveň atmosférického znečistenia úzko súvisí s mnohými meteorologickými činiteľmi, predovšetkým teplotou, tlakom, rýchlosťou a smerom vetra, ktoré môžu priaznivo aj nepriaznivo tento stav ovplyvňovať.
Z hľadiska znečisťovania ovzdušia sú veľmi nepriaznivým činiteľom teplotné inverzie, ktoré bránia účinnému rozptylu. (Teplotnou inverziou sa označuje stav v atmosfére, keď teplota vzduchu s pribúdajúcou nadmorskou výškou neklesá, ale rastie. Je to neštandardná situácia, pretože v normálnych podmienkach teplota vzduchu s rastúcou nadmorskou výškou klesá. Zdroj: SHMÚ)
Rozptylu znečisťujúcich látok bránia husté hmly a veľká oblačnosť. Vo vzduchu presýtenom vodnou parou dochádza ku kondenzácii vodnej pary ako kvapiek vody na prachových časticiach. V takýchto kondenzačných jadrách dochádza ku kumulácii aerosólov, ktoré môžu byť ešte škodlivejšie. Ďalším dôležitým meteorologickým faktorom sú atmosférické zrážky, ktoré vymývajú znečisťujúce látky z ovzdušia, avšak týmto sa znečistenie šíri aj do iných zložiek životného prostredia.
Človek podobne ako ekosystém nie je zvyčajne vystavený pôsobeniu iba jednej znečisťujúcej látky, ale súčasnému vplyvu viacerých škodlivých látok. Reakcie organizmu preto predstavujú súhrnnú odpoveď na individuálnu komplexnú záťaž.
Znečisťujúce látky v ovzduší môžu vplývať na ľudský organizmus rôznym spôsobom. Môžu vyvolať podráždenie, spôsobiť akútne a chronické účinky, obťažovať pachom, pôsobiť toxicky i karcinogénne. Kvantitatívne odhady tohto rizika možno ťažko určiť vzhľadom na citlivé skupiny obyvateľstva, ako sú astmatici, alergici, deti a tehotné ženy. Pre tieto skupiny môžu byť aj nižšie koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší rizikové.
Zdroje:
