Vedci potvrdzujú, že rok 2024 bude najteplejším rokom v histórii a prvým rokom s priemernou teplotou nad obávanou hranicou 1,5 °C.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock. Autor: piyaset
Tento november bol druhým najteplejším v histórii, čo potvrdzuje očakávania, že rok 2024 bude najteplejším rokom od začiatku meraných záznamov. Celkovo bol november 2024 o 1,62 °C nad predindustriálnou úrovňou.
Teploty prekročili kritický bod
Podľa meteorologickej služby Európskej únie Copernicus je to zároveň 16. mesiac z posledných 17, keď priemerné globálne teploty v porovnaní s predindustriálnym obdobím prekročili 1,5 °C.
„Vďaka údajom programu Copernicus z predposledného mesiaca roka môžeme teraz s virtuálnou istotou potvrdiť, že rok 2024 bude najteplejším rokom v histórii a prvým kalendárnym rokom nad 1,5 °C,“ hovorí Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa Copernicus.
„To neznamená, že Parížska dohoda bola porušená, ale znamená to, že ambiciózne opatrenia v oblasti klímy sú naliehavejšie ako kedykoľvek predtým,“ dodáva Burgessová.
Tento rok boli od januára do novembra priemerné globálne teploty zatiaľ o 0,72 °C nad priemerom rokov 1991 až 2020. To je najvyššia zaznamenaná hodnota za toto obdobie a o 0,14 °C vyššia ako v rovnakom období v roku 2023.
Globálne teploty v priebehu desaťročí. Zdroj: Copernicus Climate Change Service
Naša planéta sa nebezpečne prehrieva
V tomto bode si je Copernicus prakticky istý – aj bez teplôt za december –, že rok 2024 bude najteplejší v histórii. Údaje ukazujú, že teplota bude takmer určite o viac ako 1,5 °C vyššia ako predindustriálna úroveň.
Rekord bol takmer potvrdený už v októbri, keď Copernicus poukázal na to, že globálne priemerné teploty budú musieť počas posledných dvoch mesiacov roka klesnúť takmer na 0 °C, aby nebol rok 2024 najteplejší.
Minulý mesiac na summite COP29 v Baku správa vedcov Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) varovala, že svet sa nebezpečne prehrieva.
Graf globálnych teplôt. Zdroj: Copernicus Climate Change Service
Ľudstvo reaguje pomaly
Svet teraz sužujú bezprecedentné teploty povrchu morí, topenie ľadovcov, suchá, smrteľné búrky a silné záplavy.
„Nie je to prekvapenie. A musíme si uvedomiť, že vedci si to pripomínajú už mnoho rokov (v skutočnosti viac ako 30 rokov) a že prekvapením je pomalosť reakcií,“ povedala generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová na klimatickej konferencii OSN.
Zdroj: The Copernicus Climate Change Service
(LDS)
