Poľskí vedci vytvorili jedinečnú databázu obrázkov krabov pustovníkov, ktoré kolujú po internete. Upozorňujú tým na pálčivý problém.
Krab pustovník vo vrchnáku sklenenej fľaše. Zdroj: Shawn Miller
Kraby pustovníky po celom svete dnes ako panciere využívajú odhodené kúsky plastového či skleneného odpadu. Slúžia im ako úkryt namiesto opustených schránok živočíchov, v ktorých si hľadali útočisko kedysi. Deje sa to čoraz častejšie, varujú vedci z Poznanskej univerzity vo Varšave, ktorým sa nedávno podarilo vytvoriť databázu obrázkov krabov pustovníkov, roky kolujúcich po internete. Chceli tak kvantifikovať, nakoľko tieto živočíchy recyklujú ľudský odpad.
Štúdia, ktorú publikovali v odbornom časopise Science of the Total Environment, identifikuje celkovo 386 prípadov kôrovcov, ktoré nosia plastové panciere. Vedci túto tendenciu pozorovali napokon v každej tropickej krajine na Zemi.
„Keď som sa s obrázkami krabov pustovníkov s umelými panciermi stretla po prvý raz, bolo to pre mňa srdcervúce,“ vyznala sa Marta Szulkinová, biologička z varšavskej univerzity a spoluautorka novej štúdie. „Myslím si však, že musíme prijať skutočnosť, že dnes žijeme v inej epoche a zvieratá rovnako ako my využívajú to, čo majú momentálne k dispozícii,“ poznamenala odborníčka.
Čelia kríze bývania?
To, prečo si kôrovce v čoraz väčšej miere hľadajú úkryt vo farebných kúskoch plastov rôznych tvarov a veľkostí, vedci zatiaľ nedešifrovali. Možno sa aj snažia nájsť si prirodzenú ochranu, no populácia ulitníkov sa stále zmenšuje. Navyše ľudia si mušle často odnášajú z dovoleniek ako suveníry, a tak živočíchy nemajú veľmi na výber. Dalo by sa povedať, že kraby pustovníky, ktoré menia svoje ulity každých 12 až 18 mesiacov, čelia v dnešných podmienkach kríze bývania.
Krab pustovník v plastovom vrchnáčiku. Zdroj: Shawn Miller
Plast je vo vodných biotopoch k dispozícii už takmer všade a je často aj oveľa ľahší na nosenie ako prirodzené ulity. Tak prečo by ho kraby pustovníky nevyužili?
Podobné úvahy vedcov sú celkom pochopiteľné, no bez ďalších informácií o demografii miestnych populácií slimákov, ktorých schránky kraby pustovníky nosia, hypotézu zatiaľ potvrdiť nemôžu.
Kritériá výberu novej schránky
Možno sa to nezdá, no aj kôrovce majú na svoje ulity prísne kritériá. Kraby pustovníky si ich volia podľa hmotnosti, zápachu či schopnosti sa v nich kamuflovať. V neposlednom rade rolu zohráva sexuálna signalizácia. Na základe fotografií zozbieraných z databáz Flickr, iNaturalist, Google Images, YouTube či Alamy výskumníci mohli konštatovať, že až v 85 percentách prípadov si kraby pustovníky za svoje skrýše volili plastové, často biele alebo čierne uzávery fliaš. Kov, sklo a kombináciu týchto dvoch materiálov za svoj nový domov považovalo len 5 percent týchto živočíchov.
Krab pustovník v závite rozbitej žiarovky. Zdroj: Shawn Miller
Vedci sa v prvej fáze výskumu nezameriavali na to, ako umelé domovy ovplyvňujú zdravie a evolúciu krabov pustovníkov. Sú však presvedčení, že miliardy kúskov plastu, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v našich oceánoch a postupne sa rozkladajú na malé toxické častice, sa ľahko dostanú do krehkých krabích telíčok a môžu v nich spôsobiť veľké škody. „Za posledné desaťročia sme vyprodukovali a vyhodili toľko plastového odpadu, že sa, bohužiaľ, stal súčasťou takmer každého ekosystému,“ konštatoval David Santillo z Greenpeace International.
Aktuálne počínanie krabov pustovníkov by podľa neho malo byť varovaním pred oveľa komplexnejším a menej viditeľným problémom, a to pred samotnou produkciou a vyhadzovaním plastového odpadu a neschopnosťou efektívne ho recyklovať.
Aj keď kraby pustovníky zjavne dokážu využiť plastový odpad i vo svoj prospech, stále ich do veľkej miery ohrozuje. Už výsledky štúdie na ostrovoch Cocos pri Austrálii z roku 2019 poukázali na to, že každý rok v dôsledku uviaznutia vo fľašiach či v inom odpade uhynulo viac ako pol milióna krabov pustovníkov. V roku 2021 výskumníci prišli na to, že tieto živočíchy sú ohrozené aj pneumatikami, do ktorých vliezajú v snahe nájsť si úkryt či potravu. V zakrivených vnútorných stenách pneumatík však často uviaznu a uhynú tam od hladu.
Nedávno analyzované obrázky tak prinášajú obrovské ponaučenie a opäť vysielajú odkaz, ktorý sa vedci snažili komunikovať verejnosti už dávno: plasty by sme mali oveľa viac využívať a v omnoho menšej miere vyhadzovať.
Zdroje: Smithsonian Magazine, Teraz.sk
(af)
