Pre Slovensko sa novým zápisom do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO uzavrela dlhoročná snaha o zabezpečenie ochrany jedinečných území bukových pralesov.
V pralese Havešová rastú najvyššie buky na svete Zdroj: unesco.sk
Buk lesný (Fagus sylvatica) nájdeme iba na území Európy. Je to drevina mimoriadne prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.
Bukové lesy i pralesy sa nachádzajú v lokalitách, ktoré sú súčasťou rozmanitých lesných spoločenstiev, a to od pobrežia mora v severozápadnej Európe až po hlavné európske horské pásma. Na Slovensku je buk najrozšírenejšou drevinou.
V súčasnosti sa vysoko hodnotia pralesy ako nenahraditeľné objekty výskumu, zaujímavejšie prírodné pamiatky, názorné objekty prírodovedeckého vzdelávania a objekty dokumentujúce kladný vzťah k prírode.
V kultúrnej husto osídlenej krajine predstavujú oázy ticha, zotavenia sa. Aj pralesy na Slovensku sa za necelé tisícročie zmenili z nežiaducej civilizačnej prekážky na najväčšiu lesnícku, prírodnú, krajinotvornú a kultúrnu vzácnosť.
Pralesové rezervácie sú aj našou pýchou, pretože päť lokalít zo Slovenska je zapísaných v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Ide najmä o jedinečnú ukážku biogeochemických cyklov (napríklad na andosolových pôdach Vihorlatu), ako aj neoceniteľného genetického rezervoára buka.
Slovensko má nový zápis v Zozname svetového dedičstva UNESCO
Na tohtoročnom rozšírenom zasadnutí Výboru svetového dedičstva (WHC), ktoré sa konalo v meste Fuzhou v Číne v dňoch 16. – 30. júla, sa koncom mesiaca rozhodovalo aj o významnej úprave hraníc slovenských komponentov, a to Vihorlat, prales Havešová, Rožok, Udava a Stužica – Bukovské vrchy.
Súčasťou spoločnej nominácie bol návrh Slovenska na úpravu hraníc predmetnej lokality a ich nárazníkových zón, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti Slovenska.
Cieľom bolo odstrániť takmer 14 rokov trvajúce nedostatky mapového vymedzenia a nedostatočnej ochrany tohto vzácneho územia Slovenska, ktoré vyplývali z pôvodného nominačného projektu pri zápise lokality do Zoznam svetového dedičstva v roku 2007.
Stužica – Bukovské vrchy sú najväčším komplexom bukového pralesa na Slovensku. Zdroj: europeanbeechforests.org
Slovensko požiadalo aj o začlenenie Prírodnej rezervácie Kyjovský prales, avšak neúspešne. Výbor vláde SR odporučil, aby pred opätovanou žiadosťou o zapísanie Kyjovského pralesa rozšírila ochranné pásmo okolo rezervácie a prepojila ho s ochranným pásmom zapísanej lokality Vihorlatský prales.
Výbor svetového dedičstva UNESCO potvrdil, že Slovensko splnilo podmienky UNESCO pre lokalitu Karpatských bukových pralesov. Prijal návrh na rozšírenie lokality prírodného dedičstva UNESCO o ďalšie regióny Európy a schválil návrh na úpravu hraníc slovenských komponentov, ktoré boli od roku 2007 zaradené do zoznamu svetového dedičstva.
Pozrite si
Výbor rozhodol o zápise novej cezhraničnej nominácie s participáciou Slovenskej republiky s upravenými hranicami do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. O významnej udalosti informovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR i Ministerstvo životného prostredia SR.
„Je to dobrá správa pre našu krajinu. Ide o výnimočné pralesy s unikátnym biotopom, v ktorých niektoré buky majú až 240 rokov. Pre Slovensko sa zápisom ukončila dlhoročná snaha zabezpečiť adekvátnu ochranu tohto vzácneho územia,” vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok dňa 28. júla 2021.
Slovensko bolo súčasťou nadnárodnej nominácie Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy spoločne s ďalšími 12 európskymi krajinami.
Prírodná rezervácia Vihorlatský prales bola vyhlásená v roku 2020. Nachádza sa na území Národného parku Vihorlat a obklopuje jazero Morské oko. Zdroj: europeanbeechforests.org
Ministerstvo životného prostredia SR na Facebooku okrem iného informovalo, že poradný orgán IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov) vyzdvihol kvalitu renominačného (znovu nominovaného) projektu Slovenskej republiky a navrhnutých lokalít, ale aj spoluprácu so slovenskými expertmi.
Celé územie pozostáva z niekoľkých zvyšných európskych starých bukových lesov a pralesov, ktoré sa už niekoľko storočí takmer nemenia. Lokalita sa tým rozšírila o ďalších 6 zmluvných štátov – Bosna a Hercegovina, Česko, Francúzsko, Severné Macedónsko, Poľsko a Švajčiarsko. Do siete tým bolo pridaných 15 nových chránených oblastí.
Komponenty tejto medzinárodnej lokality na území Slovenska pokrývajú takmer 4-tisíc hektárov najprísnejšie chránených vzácnych bukových pralesov s nárazníkovou zónou takmer 15-tisíc hektárov.
Reprezentujú unikátne a kľúčové ekologické a biologické procesy bukového ekosystému, ktoré prispievajú k integrite a ochrane univerzálnej jedinečnej hodnoty tejto nadnárodnej lokality.
Každá oblasť lokality svetového dedičstva je jedinečná svojím zložením pôd, flóry a fauny či podnebím.
Buky v Sonianskom lese v Belgicku. Zdroj: europeanbeechforests.org
Z histórie zápisov bukových lesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Staré bukové lesy a bukové pralesy sa vyznačujú prírodnými hodnotami globálneho významu.
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO boli prvýkrát zapísané v roku 2007 pod názvom Karpatské bukové pralesy. Rozhodol o tom Výbor svetového dedičstva UNESCO na 31. zasadnutí v meste Christchurch na Novom Zélande.
Išlo o pôvodnú slovensko-ukrajinskú nomináciu, v ktorej malo Slovensko 4 komponenty, z toho sú tri súčasťou Národného parku Poloniny: Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, a štvrtou je Vihorlat, súčasť Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Ukrajina mala 6 komponentov.
Na 35. zasadnutí výboru v Paríži vo Francúzsku v roku 2011 bolo schválené rozšírenie nominácie o 5 komponentov v Nemecku (trilaterálnu lokalitu tvorilo 15 komponentov) a zápis bol zmenený na Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.
Bukové lesy v Národnom parku Heinich v Nemecku rastú v nižších horských polohách na vápenci. Zdroj: europeanbeechforests.org
V roku 2017 bola opätovne rozšírená nominácia, čím sa lokalita stala multilaterálnou, a zapísaná pod názvom Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Zmena sa udiala na 41. zasadnutí výboru v Krakove v Poľsku.
Lokalita UNESCO bola rozšírená o 9 krajín (Albánsko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko), pričom Ukrajina rozšírila svoju časť lokality o 9 nových komponentov. Celkovo pribudlo 63 nových komponentov, a tým sa ich počet zvýšil na 78.
Prírodná pamiatka, zapísaná 28. júla 2021 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy, sa nachádza celkovo v 18 krajinách a obsahuje 94 komponentov. Ide o najväčšiu prírodnú pamiatku a sériovú lokalitu, ktorá je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO. To si vyžaduje silnú medzinárodnú spoluprácu a ilustruje úzky vzťah bukového lesa s európskou kultúrou.
Potešiteľné je zistenie, že bukové lesy poskytujú prirodzené útočisko pre vyše 10-tisíc druhov živočíchov, rastlín a húb. Sú tiež unikátnym prírodným laboratóriom s oficiálne uznaným globálnym statusom v oblasti výskumu a praktického využitia poznatkov i modelov regulácie kolobehu látok, najmä vody a uhlíka. Spomalenie tohto kolobehu je prínosom pre zmeny prírodného prostredia, či už ide o skleníkový efekt, povodne, alebo sucho.
Hlavným poslaním UNESCO je vo vzťahu k životnému prostrediu zameranie na výchovu a vzdelávanie, monitorovanie a výskum zložiek životného prostredia v biosférických rezerváciách, zhromažďovanie informácií o životnom prostredí a ich šírenie, ochranu biologickej rozmanitosti a ochranu vôd, udržateľný rozvoj cestovného ruchu.
Zdroje
http://www.unesco.sk/a/Karpatske-bukove-pralesy-potvrdene-na-Zozname-svetoveho-dedicstva-UNESCO
