Podľa odborníkov sa na kanadskom pobreží uvarila viac ako miliarda morských živočíchov.
Mŕtve mušle na pobreží Britskej Kolumbie. Zdroj: Christopher Harley
Klimatická zmena spôsobuje extrémne výkyvy počasia – táto správa nie je zrejme žiadnou novinkou.
Povodne, extrémne silné vetry až tornáda, rozsiahle suchá či silné búrky sú fenomény, ktoré v posledných rokoch začali zasahovať už aj naše územia.
Okrem nich bol za posledných 10 rokov tiež častejšie pozorovaný fenomén, ktorý možno neohrozuje priamo Slovensko, no môže mať zásadné globálne dôsledky. Ide o takzvané morské tepelné vlny (angl. marine heatwaves).
Správa o poslednej tepelnej vlne obletela svet
Morské tepelné vlny odborníci definujú ako oblasti s extrémne vysokou teplotou morskej hladiny pretrvávajúcou dni až mesiace.
Za posledné desaťročie pozorovali tepelné vlny v každom oceáne. Jednu z prvých zaznamenali už v roku 2003, najaktuálnejšia a pravdepodobne aj najextrémnejšia je spred niekoľkých týždňov.
Práve správa o dôsledkoch poslednej vlny obletela celý svet. Podľa morského biológa Christophera Harleyho z Univerzity v Britskej Kolumbii sa na pobreží Kanady zaživa uvarila viac ako miliarda morských živočíchov. Kanadská vlna bola doteraz najhoršia, nielen čo sa týka množstva organizmov, ktoré ňou boli priamo usmrtené, ale aj teplôt, ktoré dosiahla.
Vlna z roku 2003 bola pozorovaná v Stredozemnom mori a dosiahla 3 až 5 °C nad priemer* (priemerná teplota meraná od roku 1982).
Tepelná vlna považovaná pred júlom 2021 za najhoršiu bola nameraná na pobreží Kalifornie medzi rokmi 2013 a 2015. Táto vlna, nazvaná The Blob, dosahovala teploty viac ako 6 °C nad priemer.
Tepelná vlna v Kanade však tieto hodnoty ďaleko prevyšuje, jej teplota totiž prekonala priemernú hodnotu až o 15 °C. Teploty nezasiahli len morské pobrežie, vo vnútrozemskom meste Lytton v Britskej Kolumbii bolo 30. júna nameraných rekordných 49,6 °C. Rekord padol o neuveriteľných 4,6 °C, väčšina tepelných rekordov je prekonaných len desatinami stupňa.
Ako reagujú živočíchy?
Vráťme sa však späť do morí. Pri extrémnych anomáliách, akými sú práve takéto tepelné vlny, vyvstáva jedna dôležitá otázka, ako na takéto podmienky reagujú živočíchy a rastliny v daných oblastiach.
Vplyv vysokých teplôt je, samozrejme, vždy negatívny, otázne však je, do akej miery tomu tak je a ako rýchlo a či sa vôbec dokáže ekosystém zregenerovať.
Jeden príklad toho, aký kaskádovitý efekt môže mať zvýšená teplota, je práve z obdobia, keď sa nad západným pobrežím Severnej Ameriky prevaľovala vlna The Blob.
Dlhotrvajúce zvýšené teploty spôsobili, že počet druhov tvoriacich masu zooplanktónu (drobných živočíchov vyskytujúcich sa vo veľkých skupinách, skladajú sa z mikroskopických bezstavovcov, lariev rôznych živočíchov a podobne) sa radikálne znížil a začali v ňom prevládať najmä kopepódy, bezstavovce s nízkou energetickou hodnotou. Teplá tiež spôsobili, že dospelé jedince dosahovali oveľa menšie veľkosti. Zooplanktón je základnou jednotkou potravinového reťazca všetkého života v oceánoch. Živia sa ním nespočetné druhy zvierat, a to od kôrovcov až po veľryby. Zmena v jeho kompozícii mala v tomto prípade fatálne následky. V danom období namerali vedci extrémne vysoké číslo mŕtvych jedincov druhu morského vtáka z čeľade alkovitých, Ptychoramphus aleuticus. Vedci predpokladajú, že okrem priameho vplyvu vysokej teploty mala práve nízka energetická hodnota zooplanktónu, ktorý je primárnym zdrojom potravy týchto vtákov, za následok takú vysokú úmrtnosť, až 100-krát vyššiu, ako bol priemer minulých rokov.
Ďalší príklad je zas z roku 2011 z pobrežia západnej Austrálie. Viac ako 10 týždňov boli teploty zvýšené o 2 až 4 °C. V prirodzene miernych oblastiach prišlo počas tohto obdobia k úplnému posunu celkového režimu ekosystému. Morské riasy, ktoré za normálnych okolností v tejto oblasti tvoria základ komunít, takmer úplne zmizli a s nimi sa stratili aj ich prirodzení obyvatelia – mnohé druhy rýb a bezstavovcov. Nahradili ich menšie riasy a ryby typické pre tropickejšie oblasti. Problémom je, že aj po ukončení tepelnej vlny sa populácia tropických rýb naďalej v tejto oblasti zdržiava. Keďže sa väčšina druhov uvedených rýb živí riasami, pôvodné druhy rias sa nedokážu do svojich pôvodných oblastí vrátiť. Tropické ryby totiž všetky mladé výhonky rias skonzumujú. Je teda možné, že sa daný ekosystém v danej oblasti už nikdy vyskytovať nebude.
Extrémy v Kanade
V prípade tepelnej vlny v Kanade bola zmena taká prudká a radikálna, že živočíchy na pobreží nemali šancu sa s ňou akýmkoľvek spôsobom vyrovnať.
Slávky a ich príbuzné mušle môžu prežiť v teplotách nad 30 °C, niektoré iné druhy mäkkýšov s pevnými ulitami dokonca až 40 °C. Dokážu to však iba obmedzený čas a táto vlna trvala jednoducho príliš dlho.
Iné živočíchy, ktoré takúto tepelnú toleranciu nemajú, napríklad hviezdice či sasanky, sa v plytkých odlivových jazierkach pod pražiacim slnkom doslova uvarili.
Dôsledok klimatickej krízy
Uvedená udalosť je ilustráciou toho, ako klimatická zmena v pokročilom štádiu vyzerá.
Extrémy, ako je tepelná vlna v Kanade, sa v blízkej budúcnosti budú diať stále častejšie a tepelné rekordy budú zrejme padať ešte frekventovanejšie.
Nie je ťažké predpovedať, aký vplyv budú mať podobné udalosti na prirodzené ekosystémy, či už morské, alebo suchozemské.
Dôležité je preto, viac ako kedykoľvek predtým, tlačiť na tých, ktorí môžu svojimi rozhodnutiami ešte stále zmeniť smer, akým sa hýbeme.
Zdroje
https://www.theguardian.com/environment/2021/jul/08/heat-dome-canada-pacific-northwest-animal-deaths
https://www.nature.com/articles/s41467-018-03163-6
https://agupubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/2017GL076164
https://www.nature.com/articles/s41598-020-69665-w
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0141113620305407
