Nové nariadenie prináša podnikom i občanom EÚ právnu istotu a predvídateľnosť pri príprave na plnenie cieľov súvisiacich so zmenou klímy.
Ilustračný obrázok. Zdroj: europarl.europa.eu
Zmena klímy je najväčšou výzvou súčasnej environmentálnej politiky nielen v Európe, ale aj vo svete. V členských štátoch Únie si vyžaduje zintenzívnenie opatrení v tejto oblasti. Na základe Európskej zelenej dohody sa chce EÚ stať klimaticky neutrálnym kontinentom s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom.
Európsky parlament schválil na svojom plenárnom zasadnutí 24. júna 2021 Dohodu o klimatickej neutralite do roku 2050. Politický prísľub Európskej zelenej dohody sa týmto mení na záväzok.
„Som hrdá na to, že konečne máme klimatický predpis. Potvrdili sme cieľ čistého zníženia emisií do roku 2030 aspoň o 55 percent, na základe našej dohody s Komisiou však pôjde skôr o 57 percent. Bola by som radšej, ak by sme zašli ďalej, ale toto je dobrá, na vede založená dohoda, ktorá prinesie veľké zmeny. Európska únia musí v nasledujúcej dekáde znižovať emisie výraznejšie ako v predchádzajúcich troch desaťročiach dokopy. Máme nové a ambicióznejšie ciele, ktoré môžu byť pre viacero krajín inšpiráciou na zintenzívnenie úsilia,“ vyhlásila spravodajkyňa Jytte Guteland.
Emisie z hnedouhoľných elektrární v Európe by mali byť čoskoro minulosťou. Zdroj: iStockphoto.com
Poslanci parlamentu odsúhlasili aj zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy. Rada bude poskytovať nezávislé vedecké poradenstvo a vypracúvať správy o opatreniach a cieľoch EÚ v oblasti klímy, o orientačných rozpočtoch pre oblasť skleníkových plynov a o ich súlade s európskym právnym predpisom i medzinárodnými záväzkami EÚ v rámci Parížskej dohody.
Občanom a podnikom prinesie nová úprava právnu istotu a predvídateľnosť, aby sa na prechod ku klimatickej neutralite mohli náležite pripraviť. Po roku 2050 bude cieľom Únie dosiahnuť záporné emisie.
Zo zasadnutia Rady Európskej únie
Rada EÚ prijala nový európsky právny predpis v oblasti klímy na zasadaní 28. júna 2021. Ukončila tým postup prijímania a ustanovila v práve Únie cieľ klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050.
Európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa zriaďuje Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy. Táto rada bude poskytovať nezávislé vedecké poradenstvo a vypracúvať správy o opatreniach i cieľoch EÚ v oblasti klímy a orientačných rozpočtoch pre oblasť skleníkových plynov a o ich súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy a medzinárodnými záväzkami EÚ v rámci Parížskej dohody.
V právnom predpise sa okrem cieľa klimatickej neutrality a úsilia EÚ dosiahnuť negatívne emisie po roku 2050 stanovuje aj záväzný cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov (po odpočítaní záchytov) aspoň o 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. V tejto súvislosti sa zavedie obmedzenie príspevku záchytov na 225 miliónov ton ekvivalentu CO2. Cieľom EÚ do roku 2030 je aj dosiahnutie vyššieho objemu čistého záchytu uhlíka.
Inovatívny mrakodrap Green House v Miláne v Taliansku predstavuje záväzok k udržateľnému hospodárstvu. Zdroj: istockphoto.com
Európska komisia navrhne v oblasti klímy medzicieľ na rok 2040, a to podľa možnosti do šiestich mesiacov po prvom globálnom hodnotení, ktoré sa uskutoční v rámci Parížskej dohody. Uverejní tiež predpokladaný rozpočet Únie na emisie skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050 a použitú metodiku. Orientačný rozpočet by mal vymedziť celkový objem čistých emisií skleníkových plynov a bude vyjadrený ako ekvivalent CO2 a poskytujúci samostatné informácie o emisiách a záchytoch.
Adaptácia na zmenu klímy na Slovensku
Opatrenia v oblasti klímy v SR zahŕňajú najmä zvyšovanie odolnosti lesov voči jej vplyvom, revitalizáciu vodných tokov a podporu biodiverzity. Doprava sa zameria na elektromobilitu. V rámci nízkouhlíkovej dopravy pôjde o zavádzanie nabíjacích staníc pre alternatívny pohon, modernizáciu železníc a novú cyklistickú infraštruktúru. Rozsiahly program obnovy budov zníži ich vplyv na emisie skleníkových plynov a zlepší kvalitu ovzdušia. Prínosom bude aj energetická hospodárnosť rodinných domov.
Významná je podpora energetickej efektívnosti a investovanie do inovatívnych technológií dekarbonizácie v priemysle. Investície sú naplánované do výroby energie z obnoviteľných zdrojov spolu so súborom reforiem, ktoré zlepšia dostupnosť čistých zdrojov energie v rozvodnej sieti. Slovensko by tým mohlo dosiahnuť svoj cieľ v oblasti energie na rok 2030.
Atómové elektrárne Bohunice. Zdroj: seas.sk. (Slovenské elektrárne, a. s.)
V rámci energetického mixu na Slovensku vyrábajú 55 percent elektriny jadrové elektrárne, 10 percent obnoviteľné zdroje, 18 percent vodné elektrárne a 17 percent tepelné elektrárne, z toho 7 percent Elektráreň Nováky. Tento pomer zdrojov považujú odborníci za optimálny a vyvážený.
Takmer dve tretiny z celkovej výroby elektrickej energie v SR vyrábajú Slovenské elektrárne, a. s. Prevádzkujú jadrové elektrárne v Bohuniciach a Mochovciach, ktoré v roku 2020 vyrobili vyše polovicu všetkej elektriny v krajine, 31 vodných, 2 tepelné a 2 solárne elektrárne. Keďže je jadro nízkoemisným zdrojom, jeho vysoké zastúpenie v energetickom mixe znamená vysoké percento vyrobenej elektriny bez skleníkového plynu CO2.
K vysokej bezemisnej dodávke prispela aj skutočnosť, že uhoľná elektráreň vo Vojanoch prakticky od marca 2020 stála a k obmedzovaniu výroby došlo niekoľkokrát aj v nováckej tepelnej elektrárni. Slovenské elektrárne, a. s., medziročne znížili výrobu uhlia takmer o tretinu. Po plánovanom ukončení výroby elektriny z hnedého uhlia v Novákoch a spustení tretieho bloku Mochoviec slovenskí energetici počítajú s novými rekordmi v dodávke čistej elektriny nielen do slovenských domácností a firiem, ale aj do zahraničia.
