Spútať sa ju snažia vodohospodári najmä v časoch povodní, kedy ohrozuje ľudské obydlia. Pre vedcov je však nesmierne atraktívna. Žijú v nej vzácne rastliny aj živočíchy, napríklad pstruhy, lipne, raky, či vydra riečna. V dôsledku klimatických zmien však vysychá.
Keď intenzívnejšie naprší a vytvorí sa povodeň, Belá dokáže doslova preskočiť do iného koryta, pričom si vytvára aj nové ramená. Na otvorených kamenných poliach, ktoré zostanú po odklonení toku suché, rastú na jar vzácne kvety. Ostrovy, plytčiny, hlbočiny, jazierka, podmáčané plochy – to všetko je počas roka vďaka charakteru rieky plné života. „Rieka Belá predstavuje na Slovensku morfologicko-ekologický jedinečný vodný útvar. Spolu so svojou pririečnou zónou vytvára biokoridor nadregionálneho významu a vďaka biotopom európskeho významu je zaradená do sústavy NATURA 2000. Svojou viackorytovou pôdorysnou vzorkou predstavuje unikátny štrkonosný divočiaci a migrujúci vodný tok, ktorého výskumu sa v rámci pracovnej skupiny Slovak Rivers Lab (www.slovakriverslab.org) na Geografickom ústave SAV venujeme už desať rokov,“ približuje geomorfologička Anna Kidová.
Koryto sa zmenšilo takmer o polovicu
Analýza pracovnej skupiny Slovak Rivers Lab na Geografickom ústave SAV ukazuje, ako hospodárske využívanie krajiny ovplyvnilo životný priestor Belej. „Riečny koridor sa zúžil z 2,5 štvorcového kilometra s priemernou šírkou 108,1 kilometra v roku 1949 na plochu s veľkosťou 1,4 štvorcového kilometra s priemernou šírkou 60,8 kilometra v roku 2009,“ vypočítava geomorfologička. Prevádzka malej vodnej elektrárne má podľa vedcov negatívny vplyv na prirodzený vývoj koryta a spôsobuje jeho intenzívne zarezávanie do ílovcového podložia. Negatívne vplývajú na rieku aj niektoré protipovodňové opatrenia. Ich analýza je pre vedcov ďalšou prioritou výskumu. Zachovanie prirodzeného tvaru koryta rieky úzko súvisí so zachovaním jej ekologického významu a funkcie v krajine, ktorou preteká. Aj preto by mal byť manažment vodného toku Belá do budúcna optimálne riadený a akékoľvek zásahy musia byť robené citlivo.
Koridor rieky Belá sa zmenšuje aj v dôsledku niektorých protipovodňových opatrení. Zdroj:Geografickú ústav SAV
Vedci predpovedajú budúcnosť rieky
Výskumu rieky Belá sa momentálne venujú vedeckí pracovníci Geografického ústavu SAV v rámci národného projektu VEGA a medzinárodného projektu COST Converges. „Na základe dát vieme dokonca predpovedať trend evolúcie pôdorysnej vzorky koryta Belej do budúcnosti. Náš výskum jednoznačne poukázal na klesajúci trend plochy aktívneho koryta, ako aj výskyt povodňových udalostí so stále nižšou magnitúdou prietoku. Rovnako tiež poukazuje na dlhodobé poškodzovanie riečneho systému, nárastu plochy ostrovov, zužovania a napriamovania korýt. Dá sa očakávať, že systém sa bude aj naďalej zjednodušovať,“ predpokladá Anna Kidová. Výskum ďalej ukazuje, že na všetkých riečnych úsekoch klesá množstvo presúvania hrubozrnných sedimentov, a tým klesá aj geodiverzita a biodiverzita. Vedci zo Slovenskej akadémie vied v súčasnosti pravidelne monitorujú viaceré riečne úseky, pričom pri zbere využívajú aj bezpilotné lietadlá a pozemné laserové skenovanie. Detailné snímky s rozlíšením 5 cm a vypracované modely umožňujú veľmi presnú klasifikáciu vnútrokorytových štruktúr a vegetácie.
Autor: Monika Hucáková
Foto: Geografický ústav SAV
Spracovala: GC