Mnohí nič podobné v živote nezažili. Zemetrasenie z minulého týždňa vyvolalo mnoho otázok, na ktoré dnes odborníci reagovali.
Ďalšie zemetrasenie na území Slovenska môže podľa odborníkov nastať aj dnes. Zdroj: iStockphoto.com/Ústav vied o Zemi SAV
Súčasníci na Slovensku nič také dosiaľ nezažili. Po zemetrasení z 9. októbra 2023 s epicentrom v katastri obce Ďapalovce (okres Vranov nad Topľou) s lokálnym magnitúdom 4,9 a hĺbkou hypocentra 17,8 kilometra nasledovalo až 13 dotrasov. Dva z nich boli lokalizované.
Prvé dáta o zemetrasení dodali seizmológovia expresne už hodinu po zemetrasení. Odborníci z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) a Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (ÚVZ SAV) a ďalší pracovníci ÚVZ SAV od utorka zároveň intenzívne pracovali v postihnutej oblasti.
Ako sa však na dnešnej tlačovej konferencii vyjadril seizmológ UK a SAV Peter Moczo, sedem slovenských seizmológov ani na plný úväzok nemá šancu dostatočne zdokumentovať všetky škody a prejavy zemetrasenia.
Pomáhajú im vyplnené dotazníky od ľudí, ktorí zemetrasenie nejakým spôsobom pocítili. „Tí, ktorých katastrofa zasiahla najintenzívnejšie, majú však v tejto chvíli iné starosti,“ poznamenal Moczo.
Z 2485 vyplnených makroseizmických dotazníkov z 515 lokalít odborníci získali už množstvo užitočných informácií. Škody na budovách ľudia hlásili v 196 prípadoch. Mnohé domy a budovy sú vo veľmi vážnom stave. Z najzasiahnutejších obcí im budú na základe dohody so starostami zaslané sumárne hlásenia.
Keďže neexistuje centrálny informačný systém, ktorý by obyvateľov informoval pred potenciálnou hrozbou, seizmológovia sa snažia promptne komunikovať aspoň s miestnymi samosprávami a prostredníctvom nich informovať obyvateľov miest a obcí. Nedokážu však detegovať všetky potenciálne hrozby. Aj zemetrasenie spred týždňa prišlo napokon náhle a bez varovania. A podľa odborníkov nebolo posledné.
Mohlo ovplyvniť prevádzku jadrových elektrární?
Podľa Petra Mocza nemohlo pondelkové zemetrasenie nijako obmedziť či ohroziť prevádzku jadrových elektrární Bohunice a Mochovce. Obidive sú totiž zabezpečené pred väčšími hodnotami seizmického pohybu, ako boli zaznamenané v prípade pondelkového zemetrasenia.
Z dôvodu bezpečnosti prevádzky jadrových elektrární funguje v jadrových elektrárňach algoritmus založený na snímaní seizmického pohybu v lokalite elektrárne, ktorý umožní včasný zásah do jej prevádzky.
Je zrejmé, že zemetrasenie z 9. októbra 2023 na východnom Slovensku je veľkosťou i makroseizmickými účinkami v porovnaní s najväčšími známymi zemetraseniami na území Slovenska menšie.
Makroseizmická intenzita nekvantifikuje veľkosť zemetrasenia. Veľkosť zemetrasenia je kvantifikovaná magnitúdom – najlepšie momentovým magnitúdom. Ak sa nedá určiť, tak je vyčíslená lokálnym magnitúdom.
Na hodnotu makroseizmickej intenzity zároveň vplývajú aj lokálne podmienky a štruktúra podložia, ktoré môžu mať frekvenčne selektívne zosilňovacie účinky.
Zemetrasenia na Slovensku v minulosti
Od roku 1034 je celkovo na území Slovenska zdokumentovaných 804 zemetrasení, ktoré sa prejavili makroseizmickými účinkami. Nízky počet zaznamenaných zemetrasení je dôsledok veľmi riedkej a nedostatočnej dokumentácie až do obdobia reformy miestnej správy, ktorú zaviedla Mária Terézia.
V 20. storočí bolo na Slovensku zachytených už viac ako 300 zemetrasení s makroseizmickými účinkami.
Otrasy na západnom Slovensku
Na západnom Slovensku je od roku 1643 zdokumentovaných 31 zemetrasení, ktorých makroseizmická intenzita v epicentrálnej oblasti dosiahla 5 až 8 stupňov 12-stupňovej Európskej makroseizmickej stupnice (EMS-98).
Ničivé zemetrasenie v Banskej Bystrici
Zemetrasenie z 5. júna 1443 s epicentrom na strednom Slovensku zničilo Banskú Štiavnicu a vážne poškodilo Kremnicu. Jeho intenzita bola 8 stupňov EMS-98. Účinky tohto zemetrasenia sú dosiaľ známe len pre najvýznamnejšie mestá daného obdobia, napríklad Viedeň, Krakov a Brno. Nedávnym archeologickým prieskumom bolo zdokumentované aj zničenie veľkej časti hradu Ľupča.
Pohroma v Komárne
Zemetrasenie z 28. júna 1763 s epicentrálnou intenzitou 9 stupňov EMS-98 zničilo len v samotnom Komárne sedem kostolov a 279 domov. Ťažko poškodená bola aj mestská radnica. Ide o dosiaľ najväčšie zdokumentované zemetrasenie s epicentrom na území Slovenska. Zahynulo 63 obyvateľov a 102 bolo zranených. Podľa novších výskumov bolo mŕtvych najmenej dvakrát toľko.
Podľa najnovšieho seriózneho odhadu maďarských seizmológov mohlo dosiahnuť zemetrasenie v Komárne magnitúdo až 6,3. Také zemetrasenie uvoľní približne 126-krát viac energie ako zemetrasenie s magnitúdom 4,9.
Dvadsať rokov nato, presnejšie 22. apríla 1783, postihlo Komárno ďalšie ničivé zemetrasenie s epicentrálnou intenzitou 7 až 8 stupňov EMS-98. Poškodených bolo približne 500 domov vrátane komárňanskej pevnosti.
Nepreskúmané zemetrasenie pri Žiline
Málo preskúmané je zemetrasenie zo 16. novembra 1613 pri Žiline, ktoré malo spôsobiť škody až v Bratislave. Epicentrálna intenzita mohla dosiahnuť až 8 stupňov EMS-98.
Zemetrasenia v blízkosti Bratislavy
Pri obci Dobrá Voda na západnom Slovensku vzniklo 9. januára 1906 najväčšie zemetrasenie s epicentrom na území Slovenska v 20. storočí. Jeho epicentrálna intenzita bola 8 stupňov EMS-98. Je to prvé zemetrasenie s epicentrom na území Slovenska, pre ktoré je dochovaný aj prístrojový záznam. Vypočítané magnitúdo zemetrasenia je 5,7.
V blízkosti Bratislavy vznikli tiež štyri zemetrasenia s makroseizmickými účinkami (dve v zdrojovej zóne Modra-Pernek a dve v zdrojovej zóne Dobrá Voda). Najsilnejšie bolo 3. decembra 1967 a malo epicentrálnu intenzitu 6 až 7 stupňov EMS-98 a lokálne magnitúdo 4,3.
Historické zemetrasenia na území Slovenska však stále nie sú dostatočne preskúmané. Slovenským seizmológom sa totiž dlhodobo nedarí presvedčiť historikov, aby s nimi spolupracovali, a skúmať bez nich historické zemetrasenia nie je možné.
Zemetrasenia na Slovensku v budúcnosti
Podľa odborníkov neexistuje jediný objektívny dôvod domnievať sa, že k podobným zemetraseniam nedôjde i v budúcnosti. „Už niekoľko desaťročí zdôrazňujeme, že ak by aj došlo zajtra k zemetraseniu porovnateľnému s tými, ktoré vznikli v minulosti, nebolo by to v rozpore so seizmologickým poznaním a skúsenosťou,“ povedal Peter Moczo.
Zemetrasenia v budúcnosti môžu vzniknúť najmä v niektorej z ohniskových zón, v ktorých vznikali zemetrasenia aj v minulosti. Ohrozený je najmä Pernek, Dobrá Voda, Žilina, stredné Slovensko, Komárno, Vihorlatské vrchy a východné Slovensko.
Nie je však vylúčené ani zemetrasenie v mieste, kde dosiaľ nevzniklo. Slovensko sa totiž nachádza vnútri litosférickej platne.
Mapa epicentier zemetrasení na Slovensku. Zdroj: Ústav vied o Zemi SAV
Ako sú na Slovensku monitorované zemetrasenia?
Zemetrasenia sú monitorované nepretržite a rovnako nepretržitá je aj automatická lokalizácia zemetrasení. Neprestajná seizmologická služba však neexistuje. Pokiaľ nenastane mimoriadna situácia, seizmológovia sú aktívni len počas pracovných dní.
Národná sieť seizmických staníc (NSSS) je vybudovaná tak, aby umožnila lokalizáciu a kvantifikáciu zemetrasení s epicentrom na území Slovenska, ktoré majú na území Slovenska makroseizmické účinky. Pozostáva z 15 staníc: Kolonické sedlo, Červenica, Stebnícka Huta, Kečovo, Skalnaté pleso, Izabela, Liptovská Anna, Vyhne, Zbyňov, Moča, Šrobárová, Iža, Hurbanovo, Modra a Železná studnička. Trinásť staníc patrí ÚVZ SAV, dve stanice disponujú prístrojmi z Českej republiky.
Lokálna seizmická sieť východné Slovensko (LSSVS) patrí UK v Bratislave a je v správe FMFI UK. Bola vybudovaná ako odozva na zemetrasenie z 20. mája 2003, ktoré malo magnitúdo 4,2 a ktorého epicentrálna intenzita bola 6 stupňov EMS-98. Zahŕňa šesť staníc: Podhoroď, Blatné Remety, Maškovce, Lesné, Veľká Tŕňa a Piskorovce.
Lokálne seizmické siete v okolí jadrových elektrární Bohunice a Mochovce patria Slovenským elektrárňam a obe tvorí 11 staníc. Tieto siete umožňujú lokalizovať aj mikrozemetrasenia a sledovať seizmickú aktivitu malej oblasti v okolí elektrární, pričom je čiastočne pokrytá i ohnisková zóna Dobrá Voda.
Nedostatočné prístrojové aj personálne vybavenie
Slovenskí seizmológovia nemajú, žiaľ, prístrojové vybavenie na monitorovanie iných ohniskových oblastí. Aj keby v niektorej zóne došlo k zvýšeniu nanoseizmickej a mikroseizmickej aktivity, nedokážu ju s aktuálnym prístrojovým zabezpečením zachytiť.
Chýba tiež dostatočný počet prenosných seizmometrov na dostatočné pokrytie prípadnej otrasenej oblasti. Na celom svete sa pritom po zemetrasení inštaluje v epicentrálnej oblasti sieť seizmometrov. Na analýzu seizmického ohrozenia je totiž dôležitý každý jeden údaj.
„Ak by sme však aj mali všetky seizmické stanice v takom technickom stave, aký by zodpovedal európskemu štandardu, chýba nám odborník s elektrotechnickým vzdelaním, ktorý by sa na plný úväzok venoval prevádzke a opravám týchto staníc. Takého odborníka je problém získať a zaplatiť,“ uviedol Moczo.
Z finančných dôvodov tiež za ostatných 14 rokov odišlo 6 ukončených doktorandov a viacero magistrov štúdia geofyziky či fyziky Zeme do súkromného sektora alebo zahraničia.
Seizmológovia z FMFI UK a ÚVZ SAV to však napriek tomu nevzdávajú a naďalej veľmi úzko a na dennej báze spolupracujú. Spoločne zabezpečujú prevádzku NSSS a LSSVS, zber a interpretáciu dát, analýzu seizmického ohrozenia územia Slovenska a lokalít jadrových elektrární, zastrešujú výučbu seizmológie a geofyziky a realizujú základný a aplikovaný seizmologický výskum.
Prečo je dôležitý monitoring seizmickej aktivity
Seizmológovia síce zatiaľ nedokážu predpovedať presnú hodinu, veľkosť ani miesto, kde nastane najbližšie zemetrasenie, avšak bez dôkladného monitorovania zemetrasení, výskumu ohniskových zón a rajonizácie územia podľa miery seizmického ohrozenia sa k tomuto cieľu a zvýšenej ochrane potenciálne postihnutého obyvateľstva ani nedopracujú.
Na všetky menované aktivity však treba dostatok financií. Len s kvalitnými prístrojmi a dostatočným personálnym zastúpením sa totiž môžu o jednotlivých územiach a ohniskových zónach dozvedieť dostatok informácií. Až následne môžu urobiť potrebné kroky na ochranu obyvateľstva.
Čo treba podľa seizmológov urobiť na Slovensku?
- Začať dostatočne finančne zabezpečovať monitorovanie zemetrasení.
- S dostatočnými finančnými prostriedkami aktualizovať NSSS a LSSVS na úroveň európskeho štandardu.
- Zakúpiť seizmometre na výskum ohniskových zón.
- Začať proces revízie analýzy seizmického ohrozenia územia Slovenska v súlade s normou Európskej únie Eurocode 8 v spolupráci s civilnou ochranou a príslušnými ministerstvami (posledná aktualizácia mapy seizmického ohrozenia je podľa aktuálnych informácií už viac ako 10 rokov stará).
- Po výpočte mapy ohrozenia pristúpiť k rajonizácii územia SR pre potreby plánovania, projektovania a výstavby a prípadných antiseizmických opatrení.
- Preskúmať historické zemetrasenia v spolupráci s historikmi tak, aby údaje o historických zemetraseniach mohli byť použité pri výpočte seizmického ohrozenia územia Slovenska, najmä v lokalitách jadrových elektrární.
- Zabezpečiť, aby na Slovensku zostal dostatok odborníkov. Ak budú vychovaní doktorandi naďalej odchádzať pre platy, nebude možné realizovať potrebnú starostlivosť štátu o seizmickú bezpečnosť ľudí v krajine.
