Problematika kvality ovzdušia je súčasťou zložitého systému vzťahov v životnom prostredí Zeme. Látky uvoľňované zo zdrojov znečisťovania podliehajú atmosférickému transportu, rozptylu a chemickým premenám. Časť z nich sa usádza na zemskom povrchu a preniká do povrchových a podzemných vôd, do pôdy a sedimentov, odkiaľ sa môžu uvoľňovať naspäť do ovzdušia.
Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia patrí energetika, priemysel a doprava, poľnohospodárstvo, ale i vykurovanie domácností tuhým palivom. Zdravotné problémy obyvateľom spôsobujú najmä jemné prachové častice, zvýšené emisie oxidu dusíka a benzo-a-pyrénu, ktoré vznikajú pri spaľovaní tuhého paliva, zo spaľovacích motorov v autách alebo pri spaľovacích procesoch v priemysle.
Opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku
V oblasti ochrany ovzdušia urobilo Ministerstvo životného prostredia SR v poslednom období viacero významných zmien. Presadilo novú legislatívu, ktorá od roku 2017 zavádza prísnejšie emisné limity aj pre stredne veľkých znečisťovateľov. Zefektívnila sa informovanosť obyvateľov o smogovej situácii a umožnil sa vznik nizkoemisných zón v mestách a obciach. Konkrétnym riešeniam na zlepšenie kvality ovzdušia u nás sa venuje aj Envirostratégia 2030.
Najnovším opatrením envirorezortu je kotlová dotácia vo výške 35 miliónov eur, ktorá je určená na výmenu starých kotlov na tuhé palivo v domácnostiach za ekologické zariadenia na zemný plyn. Európska únia zároveň nedávno schválila integrovaný projekt LIFE v hodnote 15 miliónov eur, ktorý je zameraný na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku.
Monitoring kvality ovzdušia
Pri ochrane ovzdušia treba mať v prvom rade kvalitné údaje. Envirorezort realizuje prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) projekt rozšírenia a skvalitnenia monitoringu kvality ovzdušia na Slovensku.
„V rámci projektu bude dodaných 15 kompletne vybavených automatických monitorovacích staníc, laboratórne prístrojové vybavenie, analyzátory PM (prachových) častíc, servisné vozidlá a mobilné monitorovacie stanice. Meranie kvality ovzdušia sa rozšíri do oblastí, ktoré doposiaľ neboli pokryté. Nové stanice nainštalujeme v nasledujúcich lokalitách: Trebišov, Bardejov, Poprad, Liptovský Mikuláš, Oščadnica, Lučenec, Žarnovica, Považský Bystrica, Púchov, Sereď, Plášťovce, Komárno, Pezinok, Bratislava-Rača a Bratislava-Podunajské Biskupice,“ uviedol Martin Kremler zo SHMÚ.
Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia v SR v roku 2018
Zdroj: SHMÚ
Kvalita ovzdušia v Slovenskej republike
Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave, odbor Monitorovanie kvality ovzdušia, vo svojej správe za rok 2018, okrem iného uvádza, že koncentrácie SO2 v ovzduší v súčasnosti neprekračujú legislatívou stanovené limitné hodnoty. Opatrenia v cestnej doprave viedli od znižovania podielu olovnatých aditív benzínu k vylúčeniu výroby olovnatého benzínu, čo sa prejavilo znížením emisií olova. Opatrenia v cestnej doprave vrátane prísnych emisných limitov tiež prispeli k zníženiu koncentrácií oxidov dusíka.
Uplatňovanie prísnych emisných limitov viedlo k zavedeniu odlučovačov tuhých znečisťujúcich látok u veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia, k zmene palivovej základne a neskôr k postupnému zavádzaniu najlepších dostupných techník, v dôsledku čoho – v porovnaní s poslednými desaťročiami 20. storočia – významne poklesli emisie tuhých znečisťujúcich látok. Táto skutočnosť sa prejavila aj v znížení ich koncentrácií v dýchacej zóne.
S vývojom poznania mechanizmov pôsobenia tuhých znečisťujúcich látok na ľudské zdravie sa pozornosť presunula k menším veľkostným frakciám. Súčasná legislatíva obsahuje limitné hodnoty pre tuhé znečisťujúce látky s aerodynamickým priemerom menším ako 10 a 2,5 mikrometrov (PM10, PM2,5). Tieto limitné hodnoty sú na Slovensku, podobne ako v iných európskych krajinách, doteraz prekračované.
Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia benzo(a)pyrénom v SR v rokoch 2014 – 2018
Zdroj: SHMÚ
Zodpovednosť za vysoké koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok sa však vo väčšine oblastí presunula z veľkých priemyselných zdrojov na emisie uvoľňované zo spaľovania tuhých palív v domácnostiach a na emisie súvisiace s cestnou dopravou. S týmito zdrojmi súvisia aj vysoké koncentrácie ďalšej nebezpečnej látky, ktorou je benzo(a)pyrén, uvoľňujúci sa do vzdušia ako produkt nedokonalého spaľovania. Jeho cieľová hodnota je prekračovaná vo viacerých lokalitách. Okrem najväčších zdrojov benzo(a)pyrénu – vykurovania domácností tuhými palivami a dopravy – prispievajú na niektorých miestach k jeho koncentráciám aj priemyselné zdroje, akými sú výroba koksu a tepelné elektrárne.
Aktuálne informácie o kvalite ovzdušia môžete sledovať na webovej stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave: www.shmu.sk/sk/?page=991
Clean Air Forum v Bratislave
O zlepšení kvality ovzdušia diskutovalo viac ako 500 expertov na Clean Air Forum v Bratislave. Aj keď sa v Európskej únii v posledných desaťročiach kvalita ovzdušia zlepšila, stále je čo dobiehať. Znečistené ovzdušie spôsobuje vážne respiračné a kardiovaskulárne ochorenia a patrí medzi najčastejšie príčiny predčasných úmrtí v Európe.
Podujatie pod názvom Európske fórum pre čistejšie ovzdušie – Clean Air Forum, ktoré zorganizovala Európska komisia v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR, sa konalo v dňoch 28. – 29. novembra 2019 na Bratislavskom hrade. Diskusia sa sústredila najmä na emisie z poľnohospodárstva a sektorov vykurovania a chladenia, ako aj ich dopad na ľudské zdravie. Hlavným cieľom bolo hľadanie účinných riešení týchto závažných problémov.
„Organizácia tohto fóra je veľmi dobrým znamením, keďže dokazuje, že existuje kolektívny záujem na zlepšovaní kvality ovzdušia. To je skvelý začiatok,“ uviedol eurokomisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella s tým, že pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, tak musíme byť čo najaktívnejší.
Podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos informoval o novej legislatíve na Slovensku, ktorá zavádza prísnejšie emisné limity aj pre stredne veľkých znečisťovateľov. „Významným spôsobom sa zefektívnila informovanosť obyvateľov o smogovej situácii a umožnil sa aj vznik nízkoemisných zón v mestách a obciach.“ Pripomenul, okrem iných opatrení, aj kotlovú dotáciu, ktorá je určená na výmenu starých kotlov na tuhé palivo v domácnostiach za ekologické zariadenia na zemný plyn. Na Slovensku je odhadom 120 000 domácností, ktoré využívajú vykurovacie zariadenia staršie ako 30 rokov, pritom práve znečistenie z lokálnych kúrenísk patrí medzi najväčšie výzvy pri ochrane zdravého ovzdušia v krajine.
„Znečistené ovzdušie je veľkou výzvou na Slovensku, ako aj v celej EÚ. Povedomie o tejto téme nie je dostatočné, aj keď negatívne dopady na zdravie ľudí sú alarmujúce. Preto som rád, že najvýznamnejšie európske fórum o ovzduší – Clean Air Forum sa koná práve na Slovensku. Spoločne budeme hľadať spôsoby a nástroje ako kvalitu ovzdušia zlepšovať. Každá krajina musí k ochrane ovzdušia pristupovať zodpovedne a prijímať efektívne opatrenia,“ povedal Norbert Kurilla, štátny tajomník ministerstva životného prostredia.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Hlavné mesto SR Bratislava a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pri príležitosti konania Clean Air Fora zorganizovali tiež panelovú diskusiu pre širšiu verejnosť pod názvom „Vzduch, ktorý dýchame“.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR a SHMÚ v Bratislave
Ilustračné foto: pixabay (jplenio)