Vesmír nám v týchto dňoch ponúka zaujímavosť. Zem je v perihéliu, v najbližšom bode svojej dráhy okolo Slnka.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
V utorok 4. januára 2022 sa o ôsmej hodine ráno Zem ocitla v perihéliu, v najbližšom bode svojej dráhy okolo Slnka. Od centrálnej hviezdy našej planetárnej sústavy bola vzdialená len 147 104 100 km. Pritom v lete 5. júla 2022 sa Zem od Slnka vzdiali najviac, a to až na 152 099 100 km.
Hoci by tieto vzdialenosti lepšie zodpovedali ročným obdobiam na južnej pologuli, nemá to s nimi nič spoločné. Ako vieme už zo školy, striedanie ročných období je spôsobené sklonom rotačnej osi Zeme voči rovine dráhy Zeme okolo Slnka. Má to však jeden zaujímavý dôsledok.
Pozrite si
Zem sa okolo Slnka pohybuje po eliptickej dráhe v súlade s Keplerovými zákonmi, podľa ktorých dosahujú objekty bližšie k Slnku väčšiu dráhovú rýchlosť. V prípade Zeme je to práve v období, keď je na severnej pologuli zima a v konečnom dôsledku to má vplyv aj na celkovú dĺžku studenej časti roka.
„Ak si spočítame, koľko dní uplynie medzi rovnodennosťami, keď sa Slnko na oblohe presúva z jednej pologule na druhú, zistíme, že od 20. marca do 22. septembra uplynie 186 dní, avšak od 22. septembra do 20. marca nasledujúceho roka len 179 dní. Vďaka nerovnomernej rýchlosti Zeme okolo Slnka je teda na severnej pologuli studená časť roka o týždeň kratšia ako teplá,“ vysvetlil Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV. Zároveň dodal, že dni, na ktoré pripadne rovnodennosť, sa v jednotlivých rokoch menia, preto vo výpočte pracoval s priemernými hodnotami.
Zdroj: TS SAV
(GL)
