Ekosystémy sú základom celého ľudského života a fungovania spoločnosti, pretože poskytujú celý rad úžitkov, či už priamych, alebo nepriamych na uspokojovanie životných potrieb. Poskytujú potravu, vodu a materiály na rozvoj spoločnosti, podporujú tvorbu prírodných zdrojov, prispievajú k regulácii mnohých javov a procesov, ktoré prebiehajú v krajine a tiež poskytujú viaceré duchovné, kultúrne a rekreačné možnosti.
Globálne megatrendy
V poslednom období pozorujeme výrazný dopyt po službách ekosystémov, predovšetkým dôsledkom pôsobenia globálnych megatrendov, najmä v dôsledku demografických zmien, ekonomického rozvoja, zmenou životného štýlu a zmenou správania sa spoločnosti. Zvýšený dopyt po produktoch ekosystémov, ako napríklad potraviny, suroviny či energie, zmenil štruktúru využívania krajiny. Zlikvidoval mnohé ekosystémy a tým ohrozil plnenie mimoprodukčných funkcií ekosystémov a následne sa oslabilo poskytovanie mimoprodukčných služieb ekosystémov. Tie majú a v budúcich desaťročiach môžu mať rovnakú alebo ešte väčšiu dôležitosť (napr. regulačné, podporné služby) ako produkčné služby. Zachovanie ekosystémov, ochrana ich funkcií a efektívne využívanie ekosystémových služieb je nevyhnutnou podmienkou na udržateľný rozvoj spoločnosti a zachovanie ľudstva.
Až 60 % svetových ekosystémov je degradovaných
Napriek nenahraditeľnému významu, ktoré ekosystémy plnia v krajine, dochádza k ich neustálemu ohrozovaniu a degradácii. Podľa informácií FAO (Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo) až 60 % svetových ekosystémov je degradovaných a využívaných neudržateľne a od roku 1990 až 75 % z geneticky poľnohospodárskych plodín na svete zaniklo. V EÚ iba 17 % biotopov a druhov a 11 % kľúčových ekosystémov chránených európskou legislatívou vykazuje priaznivý stav. Napriek tomu, že v roku 2001 boli prijaté opatrenia v boji proti strate biodiverzity, i naďalej sa zaznamenáva pokračujúci a rastúci tlak na biodiverzitu Európy.
Podobne nepriaznivá situácia je aj na Slovensku
Podľa MŽP SR (2014) ohrozenosť nižších rastlín v SR predstavuje v súčasnosti 17,6 % (vrátane húb), ohrozenosť vyšších rastlín predstavuje 42,6 % (za všetky kategórie ohrozenosti), resp. 30,3 % (v kategóriách CR, EN a VU). Ohrozenosť bezstavovcov v SR predstavuje v súčasnosti okolo 8,4 % (resp. 5,4 % v rámci len CR, EN a VU kategórii). 
Čo sa týka stavovcov, tých je ohrozených až 59 % (resp. 23,5 % v rámci len CR, EN a VU kategórii).
Faktory spôsobujúce ohrozenie ekosystémov Slovenska sú rôznorodé. Možno ich rozdeliť do dvoch základných skupín, a to prirodzené, podmienené evolučnými procesmi a antropogénne, podmienené človekom a jeho aktivitami. Oveľa rizikovejšie sú antropogénne faktory, pretože prejavy človeka v krajine sú mnohokrát nekontrolovateľné, nie sú izolované, ale sú vo vzájomnej interakcii. Zásah do jednej zložky často spôsobuje reťazové reakcie a následne spôsobuje narušenie a ovplyvnenie aj ostatných zložiek krajiny, narušenie javov a procesov prebiehajúcich v krajine, čo často vedie aj k urýchlenej aktivizácii a prejavu prirodzených rizík a hazardov. Takýmto príkladom nevhodných zásahov do krajiny môžu byť neuvážené regulácie vodných tokov, ktoré okrem priamych zásahov do vodných tokov a ich bioty následne spôsobujú narušenie hydrologických podmienok okolitého prostredia, ohrozenie brehovej vegetácie, zánik mokraďových ekosystémov, narušenie celkového kolobehu vody v krajine a následne záplavy. Mokrade patria k najviac ohrozeným ekosystémom na svete. Človek svojimi aktivitami zasahuje jednak priamo do štruktúry krajinných ekosystémov tým, že ich odstraňuje a nahrádza ich poloprirodzenými a umelými ekosystémami (odlesňuje krajinu z dôvodu potrieb produkcie potravín, výstavby priemyselných, obytných a rekreačných objektov a pod.), ako i nepriamo tým, že mení charakter ekologických podmienok jednotlivých ekosystémov (produkuje množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa následne prejavuje na kontaminácii jednotlivých zložiek životného prostredia).
Odpoveďou je aj zmena životného štýlu
Odpoveďou na rastúci tlak na ekosystémy môže byť účinná ochrana prírody a biodiverzity. Tá si nevyhnutne vyžaduje informácie, vedomosti, určité zručnosti, relevantné právne a ekonomické nástroje, environmentálne vhodné technológie a vhodné manažmentové postupy. Nevyhnutná je aj zmena životného štýlu spoločnosti zameraného na ústup konzumného spôsobu života a jeho nahradenie environmentálne šetrným.
Autorka: RNDr. Zita Izakovičová, PhD., riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV
Spracovala: Monika Hucáková pre NCP VaT pri CVTI SR
Foto: archív autorky
Uverejnil: MZ
ZvedaVEC je cyklus krátkych filmov, ktoré sa venujú vede a technike. Ako „sprievodca“ novými technológiami v nich vystupuje Branči (Branislav) Kováč alias raper Vec a za nás zvedavých divákov kladie otázky. Odľahčenou formou nám ukazuje možné využitie rôznych technológií a vedeckých výdobytkov v našej súčasnosti a budúcnosti.