Na Záhorí sú v ponuke najmä borovice, vo zvyšku Slovenska je najväčší záujem o jedle, ako aj o smreky. Aj keď je na trhu k dispozícii široká škála umelých vianočných stromčekov, mnoho slovenských domácností preferuje živý stromček. Štátny podnik LESY Slovenskej republiky v tomto roku ponúkol na predaj 5000 stromčekov, čo je rovnaké množstvo ako vlani.
„Nedá sa jednoznačne určiť, o ktoré druhy je najväčší záujem. Je to ovplyvnené aj možnosťami ponuky,“ povedal Ing. Vlastimil Rezek z odboru komunikácie, pričom spomenul práve borovice, jedle a smreky, ktoré Slováci preferujú pri tohtoročných Vianociach. Podnik LESY SR stromčeky do zahraničia neexportuje.
Ako vysvetľuje Ing. Vlastimil Rezek, bežný vek vianočných stromčekov je 8 – 10 rokov. „Pokiaľ sú z plantáží, ide o klasický postup výsadby, ošetrovania proti burine, prípadne formovanie stromčekov strihaním. Stromčekom z produkčných porastov sa po výsadbe vykáša burina, ošetruje sa proti ohryzu zverou a po dosiahnutí požadovanej veľkosti sa vyberajú tie, ktoré zostanú v poraste a ostatné sa vyrežú na predaj.“
Štátny podnik LESY SR aj tento rok obdaruje detské domovy, nemocnice a domovy sociálnych služieb vianočnými stromčekmi. Začiatok akcie nazvanej Stromček pod stromček sa tentokrát dočkal aj niekoľkých zmien. Netradične sa začal v Bratislave a lesníci rozšírili svoju ponuku aj na ďalšie inštitúcie, akými sú napríklad resocializačné zariadenia či niektoré domovy dôchodcov. Podnik daroval v minulom roku deťom v detských domovoch a v ďalších zariadeniach na celom území Slovenska viac ako 300 stromčekov.
„Lesníci už tradične prinášajú kúsok prírody a čaro Vianoc tým, ktorí to naozaj potrebujú. V tomto roku sme oficiálne Stromček pod stromček začali na dvoch miestach – v resocializačnom centre Antona Srholca v Podunajských Biskupiciach a v nemocnici na bratislavských Kramároch,“ spresnil generálny riaditeľ podniku LESY SR Marian Staník. V nasledujúcich dňoch roznesú zamestnanci podniku smreky, jedličky či borovice do približne 300 zariadení.
Nemocnici na Kramároch dodal podpik vianočné stromčeky v tomto roku po prvý raz. Prvý z desiatich smrekov pichľavých odovzdal na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nemocnice generálny riaditeľ podniku Marian Staník spoločne s ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou. Každé narodené dieťa od pondelka 5. decembra až do Vianoc bude symbolizovať drobná ozdoba. Už pri odovzdaní zavesili na stromček tri hviezdičky a tri srdiečka.
Ako sme ale na tom s udržateľnosťou? Čo všetko sa robí, aby boli stromčeky každoročne na Vianoce k dispozícii? Ing. Vlastimil Rezek na margo toho uviedol realizovanú obnovu výsadbou na plantážach a obnovu výsadbou na zalesňovaných plochách. Ing. Róbert Smreček, PhD., z Katedry hospodárskej úpravy lesov a geodézie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene uviedol, že pri bežnom lesnom hospodárstve, 
napr. v smrekových a jedľových porastoch, nie je cieľom pestovať vianočné stromčeky. Vysvetľuje, že počas rastu sa všetky lesné porasty vychovávajú s cieľom zvyšovať ich stabilitu znižovaním počtu stromov v poraste. Prehustené porasty môžu podľa neho ľahšie poškodiť abiotické škodlivé činitele ako sú sneh, vietor a námraza. „Vo vyššom veku sú stromy v prehustených porastoch náchylné na vyvrátenie vetrom, nakoľko sú štíhle a majú malú, vysoko položenú korunu. Bežne sa v smrekovom poraste vysadí cca 2000 – 5000 stromčekov na 1 ha, v prípade prirodzeného zmladenia môže byť táto hustota aj väčšia. Počas prerezávok, prvých výchovných zásahoch, ako aj prirodzenou mortalitou sa zníži počet stromov o 30 – 40 %. Ako vidieť dochádza k výraznému zníženiu počtu stromov. Vyťažené stromy po prerezávke môžu mať následne rôzne použitie, môžu ostať v poraste ako prirodzené mŕtve drevo, môžu sa zoštiepkovať alebo tie krajšie môžu niekoho potešiť ako vianočný stromček.“
Vedeckovýskumný pracovník Ing. Róbert Smreček, PhD., pokračuje, že cielenejšie sa môžu stromčeky pestovať pod elektrovodmi, kde nemôžu presiahnuť výšku 3 m. „Porast počas rastu chráni pôdu pred eróziu, zlepšuje vodnú bilanciu a zadržuje uhlík v prírode. A opätovne po ťažbe môžu tie najkrajšie skončiť u niekoho v obývačke. V súčasnej dobe prebieha pestovanie vianočných stromčekov aj plantážovým spôsobom alebo v črepníkoch, ktoré sa dajú prenajímať. Výhodou týchto pestovaní je možnosť formovať stromček, mať husté zavetvenie až po zem.“
Faktom je, že v súčasnej dobe sa od európskych lesov očakáva plnenie širokej škály ekosystémových služieb. Avšak táto schopnosť je spochybňovaná z dôvodu nejasností týkajúcich sa klimatickej zmeny, komplexnej dynamiky vývoja globálnych trhov a tlaku na zvýšené využívanie bio energií. Tento vývoj môže vyvolať zmeny v osvedčených lesníckych postupoch. Aktuálne využívané koncepty alternatívneho hospodárenia v lesoch a potenciál ich optimalizácie pre využitie v rôznych európskych krajinách vyhodnocuje projekt ALTERFOR, ktorý zastrešuje práve Technická univerzita vo Zvolene.
Výskumná činnosť je vykonávaná na desiatich záujmových územiach, ktoré reprezentujú rozličné prevládajúce postupy hospodárenia v lesoch a sociálno-ekologické podmienky v Európe. Záujmové územia prípadových štúdií sa nachádzajú v Nemecku, Taliansku, Írsku, Litve, Holandsku, Portugalsku, Slovensku, Švédsku a Turecku. Ako uviedol Ing. Róbert Smreček, PhD., projekt je koordinovaný Švédskou poľnohospodárskou univerzitou a zahŕňa 20 významných organizácií z deviatich európskych krajín. Slovenskú republiku zastupuje Technická univerzita vo Zvolene pod vedením prof. Ing. Jána Tučeka, CSc. Na riešení projektu sa budú podieľať pracovníci Lesníckej fakulty z Katedry hospodárskej úpravy lesov a geodézie a Katedry ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva.
„Koncepty alternatívneho hospodárenia s lesmi budú vyvíjané za účasti všetkých zúčastnených strán z verejného, súkromného a občianskeho sektora. Alternatívne modely hospodárenia budú extenzívne vyhodnocované pre zabezpečenie rôznych ekosystémových služieb. ALTERFOR taktiež skúma realizačný potenciál vybraných konceptov alternatívneho hospodárenia v lesoch v rámci širokej škály záujmov od ziskovo orientovaného obhospodarovania až po prísnu ochranu lesa,“ priblížil Ing. Róbert Smreček, PhD.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Pixabay.com
Uverejnil: MZ