V prírode existuje 540 tisíc – 850 tisíc neznámych vírusov schopných spôsobiť ľudstvu ďalšie pandémie, ktoré môžu byť častejšie, smrteľnejšie a nákladnejšie. Otázkou, ako sa im dá uniknúť, sa zaoberá správa IPBES – Medzivládnej vedecko-politickej platformy OSN pre biodiverzitu a ekosystémové služby.
Každý rok sa prenesie zo zvierat na človeka v priemere päť nových chorôb, pričom všetky majú pandemický potenciál. Spomeňme len SARS, ktorého pôvodcom boli netopiere (v rokoch 2002 – 2003), MERS, ktorý priniesli ťavy zo Saudskej Arábie (v roku 2012), Ebolu, pôvodom z kaloňov (2014), či vírus HIV, ktorý sa prudko rozšíril v 80. rokoch minulého storočia. V tlačovej správe IPBES sa píše, že od Veľkej chrípkovej pandémie v roku 1918 je COVID-19 najmenej šiestou globálnou pandémiou a hoci má pôvod v mikróboch prenášaných zvieratami, rovnako ako všetky pandémie jej vznik zapríčinili ľudia.
Nie mystérium, ale človek
Dr. Peter Daszak, prezident Aliancie pre ekologické zdravie a predseda online workshopu IPBES, ktorého sa zúčastnilo 22 vedcov z celého sveta, hovorí: „Príčinou pandémie COVID-19 alebo akejkoľvek modernej pandémie nie je žiadne mystérium, ale tie isté ľudské činnosti, ktoré vedú k zmene podnebia a strate biodiverzity. Zmeny v spôsobe využívania pôdy, rozširovanie a zintenzívnenie poľnohospodárstva, neudržateľný obchod, výroba a spotreba narúšajú prírodu a zvyšujú kontakt medzi divočinou, dobytkom, patogénmi a ľuďmi. Toto je cesta k pandémiám.“
Odborník hovorí, že máme čoraz viac možností, ako predchádzať pandémiám, ale spôsob, akým ich momentálne riešime, ich do veľkej miery ignoruje. „Stále sa spoliehame na pokusy o zvládnutie a kontrolu chorôb po ich vzniku prostredníctvom vakcín a terapeutík. Môžeme uniknúť z éry pandémií, ale vyžaduje to, aby sme sa oveľa viac zamerali na prevenciu voči nim.“
Spoliehať sa na hľadanie liečby nových chorôb po ich vzniku, najmä na rýchly vývoj a distribúciu nových vakcín a terapeutík, je „pomalá a neistá cesta“, ktorá spôsobuje rozsiahle utrpenie ľudí aj poškodenia globálnej ekonomiky na úrovni desiatok miliárd dolárov ročne.
Koronavírus stojí svet bilióny
Vedci z IPBES poukazujú na to, že odhadované globálne náklady na COVID-19 do júla tohto roku predstavujú 8 – 16 biliónov dolárov (7 – 14 biliónov eur). Predpokladá sa, že len v USA môžu náklady do 4. štvrťroka 2021 dosiahnuť až 16 biliónov dolárov (13,7 biliónov eur). Odborníci sa domnievajú, že náklady na znižovanie rizík vzniku pandémií by boli stokrát menšie než náklady na „silné ekonomické stimuly pre transformačné zmeny“, ktoré bude vyžadovať hospodárstvo zdecimované pandémiou.
„Skutočnosť, že ľudská činnosť dokázala tak zásadne zmeniť naše prirodzené prostredie, nemusí byť vždy negatívna. Poskytuje tiež presvedčivý dôkaz o tom, že máme silu riadiť zmeny potrebné na zníženie rizika budúcich pandémií, ale len ak ju súčasne využijeme na zastavenie a znižovanie zmeny klímy,“ zdôrazňuje Dr. Peter Daszak.
Vedci z IPBES navrhujú niekoľko politických nástrojov, ktoré by pandemické riziko pomohli znížiť. V prvom rade založenie medzivládnej rady pre prevenciu pandémie, ktorá poskytne rozhodujúcim orgánom najlepšie vedecké poznatky a dôkazy o objavujúcich sa chorobách. Jej úlohou by bolo predpovedať vysoko rizikové oblasti pre vznik pandémií a ich potenciálny ekonomický dopad. Dbala by na to, aby ciele, ktoré si krajiny vzájomne stanovia v rámci prevencie voči pandémii, mali jasné výhody nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá a životné prostredie. Tiež by zabezpečovala, aby sa ekonomické náklady na pandémie premietali do spotreby, výroby, vládnych politík a rozpočtov. Ďalšie návrhy vedcov z IPBES na zníženie pandemického rizika si môžete prečítať na portáli IPBES.
(GL)
Zdroj: Tlačová správa IPBES
Foto: iStock
