Doteraz prišlo k piatim epizódam masového vymierania druhov na zemskom povrchu, pričom v súčasnosti život čelí šiestej vlne, ktorú vyvolal človek. Nasvedčujú tomu aktuálne vedecké poznatky o vývoji života na Zemi. Vymieranie druhov je navyše sprevádzané tzv. biotickou homogenizáciou, teda stratou druhovej rozmanitosti v čase a priestore. Globálny pokles biodiverzity je pripisovaný najmä prílišnému využívaniu prírodných zdrojov, degradácii, zmene až zániku biotopov, ale výraznou mierou sa na strate biodiverzity podieľajú aj globálne environmentálne zmeny.
Cieľom príspevku Františka Máliša z Technickej univerzity vo Zvolene –Lesnícka fakulta a zároveň pôsobiaceho v Národnom lesníckom centre –Lesnícky výskumný ústav Zvolen bolo zhodnotiť význam opakovaných zisťovaní a monitoringu na trvalých výskumných plochách pre objasnenie dopadov globálnych environmentálnych zmien na diverzitu temperátnych lesov. Príspevok nesie názov Trvalé plochy – kľúč pre pochopenie dopadov globálnych zmien na biodiverzitu.
Ako uvádza autor, najvýznamnejšie sú zmeny vo využívaní krajiny, klimatická zmena a depozície dusíka. Nezanedbateľný negatívny vplyv má aj šírenie inváznych druhov, ktoré je environmentálnymi zmenami posilnené. „Globálny pokles biodiverzity sa nemusí každému javiť ako reálny problém lesov Slovenska. V súčasnosti však existuje množstvo štúdií, ktoré preukazujú pokles druhovej rozmanitosti vegetácie temperátnych lesov, vrátane Slovenska. Tento problém je najvýraznejší v dubových lesoch a súvisí najmä so zmenou v obhospodarovaní v priebehu druhej polovice minulého storočia, kedy sa dubiny obhospodarované prevažne výmladkovým spôsobom prevádzali na lesy vysoké. Porasty s dominanciou dubov (Quercus sp.) postupne začali podrastať tiennymi drevinami ako Carpinus betulus alebo Fagus sylvatica. Zatienenie, resp. zníženie intenzity osvetlenia na úrovni podrastu spôsobilo ústup svetlomilných taxónov. Okrem toho dochádza k šíreniu druhov s menej vyhranenými nárokmi na prostredie, ale aj druhov viac náročných na živiny a pôdnu vlhkosť.“
Odborník je presvedčený, že tieto zmeny sú pripisované eliminácii historických foriem užívania lesov ako napríklad pasenie či hrabanie opadu, ktoré sa udiali súbežne s transformáciou nízkych lesov na lesy vysoké. „V porovnaní s minulosťou tak v súčasnosti zostáva v lesných porastoch viac biomasy. Kým zmena v obhospodarovaní a využívaní lesa je relatívne lokálnou záležitosťou a je v plnej kompetencii obhospodarovateľa lesa, pôsobenie týchto faktorov ovplyvňovať ostatné činitele majú pôvod mimo lesného hospodárstva, a preto je možné len uplatňovať opatrenia na zmiernenie ich dopadov. Klimatická zmena výrazne modifikuje životné prostredie organizmov. Kým pre nelesnú vegetáciu boli pozorované podstatné zmeny druhového zloženia v dôsledku jej pôsobenia, dopady na druhové zloženie temperátnych lesov neboli jasne preukázané. Táto nezrovnalosť sa pripisuje rôznym aspektom, avšak kľúčovú úlohu zohráva mikroklíma lesného porastu, ktorá má tlmivý účinok a zmierňuje pôsobenie klimatickej zmeny. Ak však dôjde k narušeniu porastu, resp. zníženiu zápoja, nastáva proces tzv. termofilizácie vegetácie, teda posunu druhového zloženia smerom k teplomilnejšej vegetácii.“
Ďalším fenoménom atakujúcim druhovú rozmanitosť lesov je eutrofizácia prostredia, ktorej príčinou sú najmä depozície dusíka. To, či sa depozície reálne odrazia na zmene druhového zloženia, súvisí s už spomínanou zmenou využívania lesov a zápojom lesného porastu. „V zapojených porastoch totiž napriek vysokej úrovni depozícií neraz nedochádza k zmenám podrastu a očakáva sa, že uvoľnenie klenby korún môže spôsobiť náhle uvoľnenie naakumulovaného dusíka s prudkým a negatívnym dopadom na druhové zloženie vegetácie. Poslednou zmieňovanou globálnou hrozbou pre biodiverzitu je šírenie inváznych druhov. Najviac rozšíreným a invadujúcim druhom do lesných porastov na Slovensku, ale aj v celej Európe, je Impatiens parviflora. Prítomnosť tohto druhu síce nespôsobuje pokles druhovej bohatosti pôvodných druhov, avšak v prípade rozšírenia cudzokrajných drevín už nemožno konštatovať, že ich vplyv je zanedbateľný. Najbežnejší druh slovenských lesov je Robinia pseudacacia, ktorý bylinný podrast radikálne mení. Navyše je to druh, ktorý je voči domácim drevinám značne konkurencieschopný a má veľmi dobrú schopnosť invadovať najmä na narušené stanovištia,“ vysvetľuje František Máliš.
Ako ďalej pokračuje, dôležitou otázkou je čas nástupu pôsobenia environmentálnych zmien, ktorý je pre odlišné javy rôzny a môže sa líšiť v závislosti od geografickej oblasti. Pre pôsobenie klimatickej zmeny je to relatívne jednoduché, pripomína odborník. „Za referenčné sa považuje obdobie do roku 1980, a to nielen na Slovensku, ale na celom svete. Pre pôsobenie depozícií dusíka alebo zmien vo využívaní lesov sa nedá referenčné obdobie stanoviť jednotne pre všetky regióny temporetánej zóny a je nevyhnutné túto variabilitu zohľadniť. Na Slovensku došlo k eliminácii historických foriem využívania lesa (pasenie, hrabanie opadu) v 50. a 60. rokoch minulého storočia. V rovnakom čase sa pristúpilo aj k transformácii nízkych lesov na lesy vysoké, avšak k výraznejším zmenám štruktúry lesov, najmä ku podrastaniu podúrovňového priestoru tiennymi drevinami, došlo až v priebehu 80. rokov, kedy boli intenzívne pestovné zásahy ukončené. Poznanie týchto okolností je dôležité pre korektné uplatnenie údajov z rôznorodých zdrojov.“
Vo všeobecnosti je podľa odborníka možné konštatovať, že prirodzene najrobustnejšie výsledky poskytujú údaje z trvalých plôch. V prípade nepresnej relokalizácie je podľa neho dôležité zohľadniť mieru variability vegetácie v priestore, tiež to, že opakované záznamy treba realizovať na plochách, pre ktoré je známa aspoň približná poloha plochy (vynechať plochy bez priestorovej informácie), rovnako tak je potrebné využiť všetky dostupné historické údaje pre minimalizáciu nepresnosti, dodržať termín pôvodného záznamu pre minimalizáciu rozdielov vyplývajúcich zo sezonality vegetácie či vykonávať opakované záznamy len trénovanými a skúsenými pracovníkmi a v neposlednom rade editovať a štandardizovať údaje pred analýzami.
„Globálne environmentálne zmeny majú výrazný vplyv aj na charakter vegetácie lesov Slovenska a ich význam bude v budúcnosti len narastať. Z pohľadu hodnotenia ich dopadov na naše lesy je nevyhnutné využívať všetky dostupné údaje reflektujúce minulý stav, opierať sa najmä o priestorovo relevantné informácie a rozvíjať aktivity dlhodobého monitoringu a inventarizácie v spolupráci so zahraničnými partnermi. Významnou súčasťou pre objasnenie dopadov je realizácia experimentov, ktoré môžu predpokladané mechanizmy verifikovať, ale aj testovať dopady podľa predpokladaných scenárov vývoja environmentálnych zmien v budúcnosti,“ uzavrel František Máliš z Technickej univerzity vo Zvolene.
Tento príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: František Máliš, Technická univerzita vo Zvolene –Lesnícka fakulta, Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ