Do piateho ročníka Ceny Rady Európy za krajinu bolo celkovo nominovaných 13 projektov zo zmluvných strán Európskeho dohovoru o krajine: Andorra, Grécko, Belgicko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Litva, Maďarsko, Nórsko, Slovensko, Srbsko, Španielsko, Taliansko. Nomináciu Slovenskej republiky na účasť v Cene Rady Európy za krajinu 2016/2017 získal laureát národného kola Ceny Slovenskej republiky za krajinu 2016 – mesto Hriňová ako jej jediný zástupca. Cena Rady Európy bola prvýkrát udelená v roku 2009.
Cena Rady Európy za krajinu bola udelená litovskému projektu „Regeneration of Daugavpils Fortress to Preserve Cultural and Historical Objects”, ktorý realizoval Daugavpils City Council.
Cena Rady Európy – špeciálne uznanie medzinárodnej poroty Slovensku
Slovenská republika získala špeciálne uznanie medzinárodnej poroty za projekt „Hriňovské lazy – krajina hodnôt“, ktorý bol zameraný na zachovávanie krajiny hriňovských lazov a agrárnych historických krajinných štruktúr, vytváranie podmienok pre udržanie gazdovského spôsobu života na lazoch, rozvíjanie lokálneho trhu, turistického potenciálu, zachovávanie kultúrneho dedičstva, ekonomický rozvoj vidieka s ohľadom na uchovávanie jeho identity a rozmanitosti.
História projektu Hriňovské lazy krajina hodnôt
Odborná komisia udelila Cenu Slovenskej republiky za krajinu už v roku 2016 mestu Hriňová „za zachovanie tradičného spôsobu života obyvateľov žijúcich v harmónii s krajinou v špecifických formách osídlenia a príkladnú spoluprácu všetkých zapojených subjektov rozvoja“. Hriňová má najzachovalejší systém agrárnych historických krajinných štruktúr na Slovensku, ktoré sú reprezentované terasovitými líniovými políčkami. Prioritným zámerom mesta je vytvárať podmienky vhodné pre udržanie gazdovského spôsobu života na lazoch, rozvíjať lokálny trh, turistický potenciál, zachovávať kultúrne dedičstvo, ekonomicky rozvíjať vidiek a zároveň uchovávať jeho identitu i rozmanitosť. Aktivity a opatrenia realizované v projekte smerovali k zachovávaniu Hriňovských lazov a historických krajinných štruktúr ako živého a funkčného dedičstva svojich predkov. Cieľom samosprávy je ich udržateľnosť, prosperita a vzorovosť pre všetky vidiecke oblasti Slovenska a Európy.
Hriňovské lazy – roztratené sídla spolu s historickými krajinnými štruktúrami vytvárajú krajinný unikát. Terasovité polia spolu so systémom zavlažovania vznikali v priebehu storočí dlhodobým obrábaním pôdy v horských podmienkach. Okrem terasovitých políčok a odrážok nachádzame v krajine remízky, pozostatky po banskej činnosti, kamenné násypy, valy, staré kamenné studne s povrchovými prameňmi a mnohé iné povrchové formy a roztratené sídla.
Špeciálne uznanie medzinárodnej poroty získali v tomto ročníku okrem Slovenskej republiky aj ďalšie tri projekty: Belgicko – mesto Liège za projekt „The hillside of the Citadel in Liège: 1999 – 2010. From an enclosure to a network“, Taliansko – Department of Cultural Heritage and Identity of Sicily za projekt „Landscape Regeneration of the Landscape and Archaeological Park of the Valley of the Temples in Agrigento“, Nórsko – Municipality of Oslo, Agency for Urban Environment za projekt „Alna Environmental Park: a blue green corridor of biodiversity, recreational opportunities and sustainable urban water management“.
Cena Rady Európy sa udeľuje v zmysle článku 11 Európskeho dohovoru o krajine miestnym a regionálnym orgánom a nimi zriadeným zoskupeniam, ktoré zaviedli takú stratégiu alebo opatrenia na ochranu, manažment a/alebo plánovanie krajiny, ktoré sa ukázali byť trvalo účinnými, a preto môžu slúžiť ako príklad pre iné územné orgány v Európe. Cena môže byť tiež udelená mimovládnym organizáciám za ich osobitne významný príspevok k ochrane, manažmentu a plánovaniu krajiny.
Vyhlasovateľom Ceny Slovenskej republiky za krajinu je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a organizáciu udeľovania ceny zabezpečuje národný koordinátor – Slovenská agentúra životného prostredia.
Viac informácií o 5. ročníku Ceny Rady Európy za krajinu nájdete tu: https://rm.coe.int/1680709153
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje a fotozdroj:
Ministerstvo životného prostredia
