Tento rok nám počasie prináša mnohé prekvapenia, a to v podobe extrémnych, priam letných teplôt v apríli a máji – človek má dojem, akoby jar ani nebola a zo zimy sme sa prehupli rovno do teplých, takmer 30-stupňových mesiacov. Čo potom možno očakávať z hľadiska povodní, ktoré zvyknú postihovať naše územie najmä v jarnom, no aj letnom období? Na túto tému sme sa porozprávali s RNDr. Tomášom Orfánusom, PhD., vedúcim oddelenia podpovrchových vôd Ústavu hydrológie SAV a predsedom Global Water Partnership – Slovensko.
S. CIGÁŇOVÁ: Vysvetlite prosím príčiny vzniku povodní, ktoré zvyknú postihovať územia Slovenska v jarných mesiacoch?
T. ORFÁNUS: Na príčinnú závislosť výskytu povodní na našom území sa treba pozrieť v prvom rade zo širšej perspektívy európskeho kontinentu a potom tiež z perspektívy rázovitosti krajiny na našom území.
Najnovšie 50-ročné štatistické spracovanie výskytu hlavných povodní v Európe v tom – ktorom období roka jednoznačne identifikovalo signál súvisiaci s klimatickou zmenou. Tento signál sa prejavuje najmä posunom výskytu tzv. jarných povodní niekde smerom k skorším termínom a inde smerom k neskorším termínom, a to až o niekoľko týždňov.
Príčinami týchto posunov sú najmä skoršie topenie snehu vplyvom rastúcich priemerných teplôt v severovýchodnej a strednej Európe, ale napríklad aj neskorší výskyt zimných búrok v oblasti severného mora. V mediteránnej oblasti (okolo Stredozemného mora) zase výraznejším zimným vplyvom Atlantického oceánu dochádza k oneskoreniu zimných a jarných povodní.
Väčšina našich riek a potokov na našom území pramení a len niektoré (Dunaj, Morava, Latorica, Uh) na naše územie pritekajú a sú teda významnejšie ovplyvňované aj hydrometeorologickými podmienkami mimo nášho územia.
Fyzicko-geografické podmienky nášho územia a bližšieho okolia spôsobujú, že aj odtokové podmienky v zimno-jarnom období majú svoje významné miesto v celkovom odtokovom procese vďaka akumulácii zimných zrážok v podobe snehovej pokrývky.
V závislosti od nadmorskej výšky sa môže cez topenie snehu realizovať 30 – 60 % celkového odtoku. V snehovej pokrývke sa akumuluje približne 20 – 30 % celoročného úhrnu zrážok, čo predstavuje miliardy m3 vody. Takže na jar naozaj dochádza k nárastu prietokov na všetkých našich riekach. Avšak podmienkami pre vznik skutočných jarných povodní z topiaceho sa snehu je zvyčajne potrebný nárast teploty vzduchu nad bod mrazu so súčasným výskytom tekutých zrážok, teda dažďa. V hydrológii takéto situácie nazývame „rain-on-snow situations“.
S. C.: Čím sú spôsobené letné povodne?
T. ORFÁNUS: Letné povodne sú takmer bez výnimky spôsobované extrémne vysokými úhrnmi zrážok, zvyčajne lokálneho charakteru. V európskom kontexte naše územie patrí do oblasti, kde výskyt povodní je prevažne v letných mesiacoch, a to vplyvom prívalových dažďov. Je to dôsledok výraznej členitosti reliéfu nášho územia, kedy výdatné dažde (s intenzitou zrážok presahujúcou desiatky aj stovky milimetrov za hodinu) v podobe letných búrok môžu spôsobovať v našich horských a podhorských oblastiach rýchly a výrazný nárast prietokov v riekach, pripomínajúci tzv. bleskové povodne. V lete sa však môžu vyskytovať aj situácie dlhodobejšej výraznej zrážkovej činnosti súvisiace s prechodmi frontov a výskytom frontálnych porúch, väčšinou nie tak intenzívne, zato výdatné a trvajúce dlhšiu dobu a tiež zvyčajne pokrývajúce rozsiahlejšie územie. Takéto meteorologické situácie spôsobujú postupné nasýtenie povodia vodou, ktoré sa taktiež môže prejaviť nebezpečnou povodňovou udalosťou. Samozrejme významnú úlohu pri tvorbe týchto letných typov povodní hrá aj morfológia územia postihnutého prívalovým dažďom, lesnatosť, miera poškodenia krajiny, vlhkosť pôdy a iné faktory, ktoré nie vždy vieme spoľahlivo identifikovať. Napríklad v júni 2011 bola extrémna povodeň na rieke Gidra, ktorá do značnej miery poškodila obec Pílu, ležiacu na úpätí Malých Karpát. Boli postihnuté aj iné obce (napr. Doľany, Častá, Lošonec) v tejto oblasti. Podľa meteorologických meraní túto povodeň spôsobil dážď s úhrnom 104 milimetrov, ktorý trval asi 3 hodiny. Pritom takýto dážď nie je v oblasti až tak výnimočný (frekvencia asi raz za 50 rokov). Podobný dážď v roku 1997 v tejto oblasti spôsobil len neveľké zvýšenie prietoku, o povodni nemohlo byť ani reči. Do akej miery sa tu stretali, respektíve rozchádzali rôzne faktory (napríklad nasýtenie povodia alebo intenzívna ťažba dreva) sa celkom presne nevie. Na tejto povodni sa ale na Ústave hydrológie SAV ešte stále pracuje.
S. C.: Do akej miery je možné príchod povodní predvídať?
T. ORFÁNUS: Príchod povodní je možné jednoznačne predvídať maximálne na úrovni presnosti predpovedí počasia, teda v horizonte niekoľkých dní. Výnimkou je snáď len hydrologická predpoveď povodne na Dunaji v Bratislave, ktorú vieme robiť veľmi presne a s mierne dlhším časovým rámcom.
V praxi, tak ako v prípade jarných povodní z topenia sa snehu, tak aj v prípade letných povodní z búrok, treba s ich „návštevou“ počítať v podstate každoročne. Nebezpečné búrkové zrážky sa navyše môžu v tej istej oblasti objaviť aj viac ráz za sebou a nemusia sa viazať len na letné mesiace. Osoby, úrady a inštitúcie, ktoré by mali byť zodpovedné za protipovodňovú ochranu na rôznej úrovni, by si mali dať úroveň rizika postihnutia a nebezpečenstva zhodnotiť kompetentnými vedecko-výskumnými organizáciami, a to z hľadiska expozície (vystavenosti) ich relevantného územia povodňovému riziku a tiež z hľadiska zraniteľnosti ich územia voči tomuto prírodnému hazardu.
S. C.: Aký je podľa vás najúčinnejší spôsob, ako sa voči povodniam brániť?
T. ORFÁNUS: Najúčinnejším spôsobom, ako sa človek môže brániť povodniam, je neznásilňovať prírodu a lokalizovať svoje (najmä urbanistické) aktivity čo najviac mimo prirodzených záplavových území riek. Takýto prístup by mal z hľadiska fungovania zdravého životného prostredia pozitívne synergické účinky a pomohol by nám vyhnúť sa v budúcnosti nejednej ekologickej kríze. Návrat do takéhoto stavu je však dnes veľmi málo pravdepodobný, a preto sa spoločnosť musí chrániť proti povodniam rôznymi protipovodňovými opatreniami. Dnes sa v tomto smere začína zdôrazňovať integrovaný prístup, ktorý by mal využívať nielen tradičné metódy ako stavbu hrádzí, priehrad, regulovateľných vodných nádrží, poldrov a podobne, ale mal by využívať aj prirodzený vodozádržný potenciál krajiny. Tiež k tomu patrí používanie takých metód v poľnohospodárstve, lesníctve, krajinnom inžinierstve, ale aj v urbanizme, ktoré čo najviac pomáhajú zadržiavať vodu v krajine (tým pozitívne vplývať aj na fenomén sucha) a vyrovnávať prietoky v riekach, aby sa zabezpečil dostatok vody v korytách počas suchších období a naopak znižovala sa frekvencia výskytu povodňových stavov. Toto ale na Slovensku zatiaľ nefunguje.
S. C.: Tento rok hrozia na Slovensku skôr jarné suchá… Rozviňte prosím túto tézu, aké sú dôvody?
T. ORFÁNUS: Toto tvrdenie sa vzťahuje k faktu, že podľa klimatických scenárov, ale aj podľa pozorovaní z posledných rokov narastá množstvo zrážok v zimných mesiacoch. Zároveň však rastie aj teplota a tieto zimné zrážky sa neakumulujú v podobe snehu do takej miery ako v období spred 30 rokov. To potvrdzujú aj merania. Sneh z nižších polôh prakticky mizne. Voda bude priebežne infiltrovať a/alebo odtekať počas celej zimy, tak ako to bolo aj túto zimu. K jarným povodniam a k nasycovaniu pôdy vodou potom nebude dochádzať do takej miery ako v minulosti. To môže viesť k rôznym pozitívnym, ale aj negatívnym javom (napr. spomínané jarné suchá) podľa toho, ako sa budú jednotlivé hydrologické procesy za takýchto podmienok realizovať. A o tom máme v súčasnosti, bohužiaľ, len veľmi málo poznatkov. Terénny hydrologický výskum je dlhodobo veľmi limitovaný a regionálne orientovaný výskum je spochybňovaný a znevažovaný, pretože sa ťažko publikuje. Pritom on jediný by nám dal odpovede na tieto zaujímavé a dôležité otázky.
S. C.: Možno podľa vás očakávať nejaké rekordy, napr. dlhodobo bez dažďa?
T. ORFÁNUS: Moja odpoveď je áno, aj keď dlhodobo a celoplošne nepozorujeme zvyšovanie sa počtu dní bez zrážok v jednotlivých mesiacoch ani rokoch. Režim ročných zrážok dlhodobo tiež nevykazuje nijakú zákonitosť napriek tomu, že dlhodobé ročné priemery rastú. Podľa niektorých vedcov možno v ročných úhrnoch zrážok na Slovensku pozorovať určitý cyklický charakter (striedanie viacročných suchých a vlhkých období), podľa iných zas dlhodobo rastúci trend. Tak či onak, o tom, ako budú zrážky rozdelené v roku 2018 nám veľa nenapovie ani jedna z týchto teórií.
Štatistika tu nie je veľmi nápomocná a povedal by som, že je skoro rovnako pravdepodobné, že príde výrazne nadnormálový vlhký rok ako to, že bude suchý, podobne ako rok minulý. V tomto smere si pokojne môžeme hodiť mincou.
Na druhej strane, z niektorých štúdií vyplýva, že dĺžka nepretržitých bezzrážkových období mierne narastá.
Navyše, ak sa pozrieme na mesačné zrážkové úhrny, tak možno konštatovať, že s výnimkou januára 2018, momentálne prebieha nadnormálové vlhké obdobie už od septembra 2017. Tieto zrážky pomohli do značnej miery doplniť deficit z predchádzajúceho hydrologického roka, ktorý bol výrazne podnormálový v mesiacoch december, január, február, marec, máj, jún a august. Rok 2016 bol takisto zrážkovo nedostatočný. Dlhodobo tiež pozorujeme (a aj klimatické modely to predpovedali) na našom území mierne zvýšené úhrny zimných zrážok a v lete zrážky prevažne v podobe prehánok a búrok, ktoré sú z hľadiska doplňovania zásob pôdnej vody málo efektívne. Tieto fakty poukazujú na zvýšenú pravdepodobnosť výskytov sucha v nasledujúcich vegetačných sezónach.
Nechcem, aby to vyznelo cynicky, ale musím konštatovať, že kým naše znalosti výrazne nepokročia, neostáva nám nič iné, ako očakávať extrémy a rekordy v tomto, ako vlastne aj v každom z nasledujúcich rokov, a poľnohospodárom a lesníkom by som odporúčal sa na sucho a jeho dôsledky (napr. zvýšené riziko požiarov) dobre pripraviť.
S. C.: Dotknem sa aj aktuálneho počasia, takmer 30-tky v apríli, čím je to spôsobené?
T. ORFÁNUS: Apríl je typický nevyrovnaným počasím. Dlhodobo s rovnakou pravdepodobnosťou možno v apríli očakávať aj opačné extrémy s teplotami klesajúcimi k nule, aj nižšie, pod vplyvom arktického vzduchu od severu. Takéto výrazné nadnormálové teploty v apríli na našom území nie sú teda až tak výnimočné a v tomto období súvisia jednoznačne s prílevom teplého afrického vzduchu na naše územie. Trocha ojedinelá je dĺžka trvania takéhoto počasia s teplotami blízkymi absolútnym historickým maximám. Tieto aprílové výkyvy asi nemožno dávať priamo do súvisu s klimatickou zmenou, ale ak bude pokračovať topenie polárneho ľadovca, bude to veľmi pravdepodobne spôsobovať častejší prienik horúceho vzduchu zo Stredomoria a Afriky na naše územie aj v budúcnosti.
Rozhovor poskytol: RNDr. Tomáš Orfánus, PhD. – vedúci Oddelenia hydrológie podpovrchových vôd, Ústav hydrológie SAV a predseda Global Water Partnership – Slovensko
Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ